Sviatok Povýšenia Svätého Kríža, známy aj ako Sviatok Víťazstva Kríža, pripomína tri kľúčové historické udalosti: objavenie Pravého Kríža v roku 326, jeho prvé povýšenie na verejnú úctu v roku 335 a znovuzískanie Kríža od Peržanov v roku 628.
Tento sviatok patrí medzi najstaršie kresťanské sviatky a jeho korene siahajú do čias prvotnej Cirkvi.
Historické udalosti, ktoré dali vzniknúť sviatku
Nájdenie Svätého Kríža
Podľa prastarej kresťanskej tradície sa v roku 326 v Jeruzaleme odohrala udalosť, ktorá navždy zmenila vnímanie kríža. Svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, sa vydala na púť do Svätej zeme s cieľom nájsť miesta spojené s Kristovým životom. Jej poslaním bolo identifikovať významné miesta z Kristovho života a založiť na týchto miestach kostoly.
Po identifikácii hory Kalvária a prázdneho hrobu, ktoré sa nachádzali pod zbúraným Afroditiným chrámom z druhého storočia, objavila tri odhodené a zakopané kríže. Miestny biskup potvrdil, že ide o kríže použité na ukrižovanie Ježiša a dvoch zlodejov. Keďže Helena nevedela, ktorý kríž je Kristov, zariadila, aby sa smrteľne chorá žena dotkla všetkých troch. Po objavení Pravého kríža, hory Kalvárie a Kristovho hrobu sa uskutočnilo uzdravenie.
Podľa očitého svedka bolo drevo vybraté zo striebornej nádoby a položené na stôl spolu s nápisom, ktorý nariadil Pilát umiestniť nad Ježišovu hlavu: Ježiš nazaretský, kráľ židovský. Za deň nájdenia sa udávalo 13. septembra.
Budovanie Chrámu Božieho hrobu a prvé Povýšenie
Cisár Konštantín, ktorého matka svätá Helena podporovala v jeho viere, nariadil výstavbu kostola, ktorý by obklopoval tieto miesta a uchovával v ňom Pravý kríž. Chrám Božieho hrobu bol postavený a vysvätený 13. septembra 335.
Povýšenie Svätého kríža sa teda uskutočnilo 14. septembra 335. Svätá Helena uložila polovicu nájdeného kríža do novopostaveného chrámu v Jeruzaleme a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Tam bola časť dreva neskôr poslaná do Ríma a uložená v chráme svätého Kríža.
Milánsky edikt vydaný v roku 313 zaručil náboženskú slobodu v celej Rímskej ríši. Išlo o vzájomnú dohodu medzi rímskymi cisármi Konštantínom I. na Západe a Liciniom na Východe.
Navrátenie Svätého Kríža z perzského zajatia
V roku 614 Peržania vtrhli do Jeruzalema a vzali si Pravý kríž ako trofej. Peržania, prevažne stúpenci starovekého náboženstva zoroastrizmu, neboli kresťania. Ponechanie Svätého kríža v ich vlastníctve sa považovalo za svätokrádež.
O osem rokov neskôr, v roku 622, východorímsky cisár Herakleios začal vojenské kampane s cieľom znovu dobyť Jeruzalem a Pravý kríž. Nakoniec v roku 628 zvíťazil a nasledujúci rok cisár Herakleios vstúpil do Jeruzalema s Pravým krížom a priniesol ho späť do Chrámu Božieho hrobu.
Sviatok Svätého Kríža sa potom stal univerzálnou oslavou v rámci Cirkvi, ktorá sa začala v Ríme a následne sa rozšírila po celej ríši a odvtedy sa každoročne oslavuje 14. septembra.
Význam kríža v kresťanskej viere
Hoci si dnes pripomíname tieto tri historické udalosti, jadrom našej oslavy nie je fyzické drevo kríža ani sväté miesta, kde Ježiš zomrel a bol pochovaný. Naším hlavným zameraním je nekonečná láska prejavená skrze nezištnú a dokonalú obetu Božieho Syna a bezhraničné milosrdenstvo, ktoré sa v dôsledku toho vylialo na svet.
Samotný kríž je krutým nástrojom mučenia a smrti. Povýšenie svätého Kríža je významný kresťanský sviatok, ktorý sa každoročne slávi 14. septembra. Tradícia tohto sviatku siaha až do 4. storočia.
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Toto evanjeliové posolstvo je proroctvom o spásonosnom význame kríža a utrpenia v živote Ježiša Krista. Kríž, ktorý bol kedysi najhanebnejším a najodpornejším mučiacim nástrojom, sa vďaka ukrižovanému Spasiteľovi stal trónom nášho Vykupiteľa, symbolom nádeje, zmyslu a nového života.
Kríž bez Vykupiteľa je číry cynizmus, ale so Synom človeka je kríž novým stromom múdrosti a života. Tým, že Ježiš Kristus „dobrovoľne a z lásky ku nám“ prijal cestu utrpenia a kríža, ukázal aj nám podstatu a cieľ nášho života: nechať sa spolu s ním vyzdvihnúť na kríž a roztiahnuť svoje ruky a srdce na prijatie Božieho daru nového života. Byť ukrižovaný s Kristom a byť vzkriesený s ním - to je dôvod všetkého!
Ježiš svojím utrpením vdýchol nášmu utrpeniu nový význam a svojou smrťou nás vykúpil z otroctva smrti a hriechu.
Všetky kresťanské symboly vysvetlené za 7 minút
Liturgické slávenie a tradície
Sviatok Povýšenia svätého Kríža patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov vo východnej cirkvi. Má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Okrem tohto sviatku si východná cirkev osobitne uctieva Kríž aj na Krížopoklonnú nedeľu počas Veľkého pôstu.
V našom liturgickom kalendári sa v súvislosti so svätým Krížom slávi 1. augusta aj spomienka Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Ide o pamiatku na prenesenie relikvií svätého dreva z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu svätej Sofie, sprevádzané osobitnou poklonou svätému Krížu.
Obrad povýšenia kríža
Deň sviatku sa ráno počas utierne koná obrad povýšenia kríža. Počas stáročí sa vo východnej cirkvi sformovali rôzne formy tohto obradu. Kríž sa vynáša z prestola na tetrapód (stolík umiestnený pred ikonostasom) počas spevu Veľkého Slavoslovia. Kňaz okiadza kríž a ľud spieva tropár sviatku.
Kňaz, držiaci kríž, spieva postupne prosby jektenije vždy na jednu zo štyroch svetových strán a na konci ešte raz na východ. Po každej prosbe ľud spieva 24-krát „Hospodin, zmiluj sa“. Počas opakovania tejto prosby sa kňaz s krížom skláňa k zemi a ľud spieva klesajúcim tónom; keď sa kňaz s krížom dvíha, ľud spieva zvyšujúcim sa tónom.
Bohoslužba sviatku Povýšenia je vlastne veľkolepým hymnom oslavujúcim svätý Kríž. Kríž sa označuje za znamenie víťazstva, znamenie sily a spásy, neporaziteľnú zbraň, silu veriacich, bránu do raja, záchranu Cirkvi a chválu mučeníkov.
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave pôvodne slúžila ako rímsko-katolícky chrám a cintorínska kaplnka. Jej história siaha do roku 1859, kedy bol na cintoríne svätého Ondreja položený základný kameň pre výstavbu kaplnky. Dňa 14. septembra 1860 bol objekt konsekrovaný. Od roku 1972 je chrám v správe Gréckokatolíckej cirkvi, po generálnej oprave a prispôsobení požiadavkám byzantského obradu. Obnovený kostol posvätil 29. októbra 1972 gréckokatolícky prešovský svätiaci biskup.
Obraz na hlavnom oltári kostola v Budmericiach, pochádzajúci z roku 1861, zobrazuje udalosť navrátenia kríža z Perzie. V ľavom dolnom rohu obrazu je vidieť vojaka držiacho cisárove šaty a korunu, na pravo od kríža kráča bosý cisár Heraklius a vľavo o krok za ním patriarcha Zachariáš.
Pravý Kríž a jeho relikvie
Pravý kríž[1] alebo Svätý Kríž je označenie pre kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavným symbolom kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie.
V roku 1492 bola pri reštaurovaní baziliky sv. Kríža Jeruzalemského v Ríme objavená debnička z olova s nápisom "Titulus crucis" a pečaťou z roku 1143, kedy kostol prešiel predchádzajúcou prestavbou. Debnička bola zamurovaná pod oltárom v miestach niekdajšej súkromnej Heleninej kaplnky. Po otvorení bola nájdená tabuľka z orechového dreva so stopami po vápnovom nátere a s trojjazyčným textom "Ježiš Nazaretský". Roku 1496 pápež Alexander VI..
Priamo v kostole svätého Kríža v Ríme sú doteraz uchovávané v samostatných relikviároch časti kríža, dva tŕne z tŕňovej koruny, tabuľka s čitateľným nápisom NAZARENUS - Nazaretský (nazývaná Titulus Crucis) a jeden klinec z kríža.[6] Jeden klinec z kríža, vsadený do zlata, je súčasťou svätovítskeho pokladu v pražskej katedrále.
