Sviatok Krista Kráľa a cirkevné odpustky

V Katolíckej cirkvi sa v poslednú nedeľu liturgického roka (34. nedeľa v cezročnom období, pred Adventom) slávi Slávnosť Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. Tento sviatok pripomína Kristovu kráľovskú moc, ktorá sa rozprestiera nad všetkými ľuďmi a národmi. Kristus je jediný prameň šťastia pre jednotlivca i pre celú spoločnosť, ako hovorí Sk 4, 12: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Pôvod a význam sviatku Krista Kráľa

Sviatok Krista Kráľa bol vyhlásený v roku 1925 pápežom Piom XI. encyklikou Quas Primas, pôvodne stanovenou na poslednú októbrovú nedeľu. Pápež reagoval na rastúcu sekularizáciu sveta, kde si vlády nárokovali čoraz väčšiu lojalitu od občanov a pokúšali sa nahradiť Boha, ako to bolo napríklad v Mexiku, kde dochádzalo k obmedzovaniu náboženskej slobody. Napriek tomu Kristus Kráľ dominoval v liturgii už od najstarších čias a Sväté písmo vyzdvihuje jeho kráľovstvo.

Po obnove liturgického kalendára v roku 1969 bol sviatok presunutý na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa zvýraznil jeho eschatologický charakter. Sviatok pripomína Kristov kráľovský titul a jeho zvrchovanosť nad ľudskými dejinami a všetkými „vládcami“ tohto sveta. Ježiš Kristus ako Pán a Kráľ je cieľom ľudských dejín, centrom ľudského pokolenia, radosťou všetkých sŕdc a naplnením ich snáh. Boh Otec ho vzkriesil z mŕtvych a posadil po svojej pravici v nebi.

Kristovo kraľovanie a jeho podstata

Ježiš svoje kráľovstvo uskutočnil priblížením sa k ľuďom a prejavom Božej nehy. Je pastierom, o ktorom hovorí prorok Ezechiel (34,11-12.15-17), s láskou a starostlivosťou sa stará o svoje stádo: vyhľadáva, ujíma sa, vyslobodzuje, vyvádza na pastvu, dáva odpočinok, hľadá a privádza späť stratenú ovcu, obväzuje zranené, posilňuje slabé a svedomito pasie. Tieto postoje sa naplnili v Ježišovi Kristovi, ktorý je „veľký pastier oviec a strážca našich duší“.

Evanjelium nám pripomína, že blízkosť a neha sú pravidlom života, a podľa toho budeme súdení. Naším súdnym protokolom bude podobenstvo o poslednom súde z 25. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“

Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obeti kríža. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a spája ich s Kristom. Pápež Pius XI. v encyklike Quas Primas (25) zdôraznil, že hoci národy potláčajú zmienky o Vykupiteľovi, „my musíme o to hlasnejšie hlásať jeho kráľovskú dôstojnosť a moc, a tým univerzálnejšie presadzovať jeho práva.“

Kristus má panovať nad rozumom človeka, ktorého povinnosťou je s pokorou súhlasiť so zjavenými pravdami a Kristovou náukou. Musí panovať nad našou vôľou, aby poslúchala Božie zákony a prikázania, a nad našou dušou, aby Boha milovala nadovšetko. Taktiež nad naším telom a jeho údmi, ktoré majú slúžiť k vnútornému posväteniu duše.

Modlitba zasvätenia na slávnosť Krista Kráľa

Na slávnosť Krista Kráľa sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Recituje sa modlitba: „Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, zhliadni na nás, pokorne kľačiacich pred tvojím oltárom: tvoji sme a tvoji chceme zostať. Aby sme sa mohli s tebou ešte vrúcnejšie spojiť, každý z nás sa dnes dobrovoľne zasväcuje tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu. Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali, mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami a odmietli ťa. Zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu, a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu. Pane, buď kráľom nielen svojim verným, ktorí ťa nikdy neopustili, ale aj márnotratným synom a dcéram; daj, aby sa čím skôr vrátili do otcovského domu a nezahynuli hladom a biedou. Pane, buď kráľom i tým, ktorých od teba odlúčili mylné názory a rozkolníctvo; priveď ich naspäť do prístavu pravdy a k jednote viery, aby bolo jedno stádo a jeden pastier. Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť, všetkým národom poriadok a pokoj; nech zo všetkých končín zeme zaznieva jeden hlas: sláva Božskému Srdcu, ktoré nám prinieslo spásu; jemu česť a chvála naveky.“

Pojem a podstata odpustkov

Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktorých vina už bola odpustená. Spáchaním hriechu si človek pripíše vinu a zároveň aj následok za ňu, teda trest. Hriech má dvojaký následok: vinu a trest.

Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného trestu. Kňaz udelí veriacemu rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané“ (Jn 23). Vina, ktorá by viedla k večnému zatrateniu (peklo), je odpustená skrze sviatosť zmierenia. Trest však zostáva, nejde však o trest v zmysle trestno-právnej sankcie.

Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest. Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest. Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. Aj keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva. Ak v momente smrti nebudeme mať všetky časné tresty odpustené, budeme si ich musieť odtrpieť v očistci.

Príkladom je situácia, keď deti rozbijú okno. Pani suseda im síce odpustí, ale rozbité okno je potrebné nahradiť. Podobne aj Boh odpustí vinu, ale to, čo sme hriechom spôsobili, musíme nahradiť. Nahrádzame to modlitbou a pokáním, často aj rôznymi utrpeniami. Ak toto vynahradenie nie je dostatočné tu na zemi, musíme tieto škody vynahradiť v očistci, aby sme sa mohli dostať do neba. Zmyslom odpustkov je teda zbaviť sa časného trestu za hriechy.

Teologický základ odpustkov

Odpustky čerpajú z nevyčerpateľného pokladu zásluh Ježiša Krista a svätých. Náuka o odpustkoch, platná v Cirkvi po stáročia, má jasný základ v Svätom Písme. Predobrazy odpustkovej praxe majú svoj pôvod aj v Starom zákone, napríklad v knihe Machabejcov (2 Mach 12), kde Júda Machabejský zhromaždil peniaze, aby sa obetovala obeta za mŕtvych. Taktiež podobenstvo o márnotratnom synovi ukazuje Božiu moc odpúšťať a obnovovať, keď otec vrátil synovi prsteň a vystrojil mu oslavu, hoci si syn pocty nezaslúžil.

Túto náuku možno chápať ako vyjadrenie Božej lásky k človeku. Vykupiteľ svojou obetou na kríži raz a navždy zmazal naše hriechy a otvoril nám cestu k večnej spáse. V odpustkoch sa prejavuje naozaj veľká Božia láska a milosrdenstvo. Odpustenie večných trestov za hriech nastáva, ale časné tresty zostávajú. Cirkev prostredníctvom odpustkov autoritatívne rozdeľuje a privlastňuje poklad zadosťučinenia Krista a svätých, pomáhajúc veriacim zbaviť sa týchto trestov.

Druhy odpustkov

Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné, podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy iba čiastočne alebo úplne. Rozlíšenie na osobné, vecné a miestne, ako tomu bolo v minulosti, už nie je platné.

• Čiastočné odpustky: Znamenajú odpustenie niektorých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za život urobili. Čiastočné odpustky môže veriaci získať aj viackrát za deň (ak sa výslovne neurčuje inak), napríklad pri modlitbe posvätného ruženca.
• Úplné odpustky: Zbavujú časného trestu za hriechy úplne. Úplné odpustky možno získať len raz za deň (výnimkou je okamih smrti, tzv. in articulo mortis, kedy je možné získať druhýkrát). Ak boli v ten istý deň už získané iné úplné odpustky, druhé už nie je možné získať.

Podmienky pre získanie odpustkov

Pre získanie odpustkov je potrebné mať úmysel ich získať a splniť nasledovné podmienky:

1. Sviatostná spoveď (sväté zmierenie): Veriaci musí byť v stave posväcujúcej milosti. Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Táto sviatosť patrí medzi uzdravujúce sviatosti. Jednou sviatostnou spoveďou možno získať viaceré úplné odpustky. Spoveď môže byť vykonaná niekoľko dní pred alebo po vykonaní predpísaného dobrého skutku (cca 20 dní).
2. Sväté prijímanie: Je nevyhnutné prijať Telo Kristovo. Je vhodné, aby sväté prijímanie bolo vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami. Jedným svätým prijímaním možno získať iba jedny úplné odpustky.
3. Modlitba na úmysel Svätého Otca: Táto podmienka sa celkom spĺňa, keď sa pomodlí raz Otče náš a jeden Zdravas na úmysel Svätého Otca. Veriacemu sa však dáva možnosť pomodliť sa akúkoľvek inú modlitbu podľa osobnej zbožnosti a oddanosti voči rímskemu veľkňazovi. Modlitba na úmysel Svätého Otca môže byť vykonaná niekoľko dní pred alebo po vykonaní predpísaného dobrého skutku, ale je vhodné, aby bola v ten istý deň. Jednou modlitbou na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky.
4. Vylúčenie akejkoľvek naviazanosti na hriech: Je potrebné vylúčiť akúkoľvek trvalú záľubu k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému. Ak táto dispozícia chýba, alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky. Ani spoveď nemôže zmazať tresty za hriechy, ak v duši zostáva náklonnosť k hriechu. Záleží to aj na našej duchovnej disponovanosti, teda čistote a ochote nášho srdca.
5. Vykonanie určeného skutku: Okrem všeobecných podmienok je potrebné vykonať aj konkrétny skutok, ku ktorému sú odpustky viazané.

Poznámky k podmienkam

• Odpustky nemôžu získať veriaci Pravoslávnej cirkvi ani zosobášení katolíci, ktorí nemôžu prijať sviatostné rozhrešenie od svojich hriechov (napríklad z dôvodu neplatného manželstva). Výnimkou je len prípad nebezpečenstva smrti, kedy je možné penitenta rozhrešiť.
• Tri uvedené podmienky (spoveď, prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) sa môžu splniť niekoľko dní pred vykonaním predpísaného dobrého skutku alebo po ňom. Vhodné je však, aby sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca boli vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami.
• Veriaci, ktorý nemá k dispozícii kňaza na vyslúženie sviatostí, môže získať odpustky, ak prejaví úmysel splniť tieto podmienky čo najskôr.

Komu možno získať odpustky?

Každý veriaci môže získavať čiastočné alebo úplné odpustky pre seba alebo pre zomrelých - na spôsob prosby. Odpustky pre živého človeka získať nie je možné. Za zosnulých môžeme získavať odpustky na spôsob príhovoru, čerpajúc zo zásluh Ježiša Krista a svätých.

Úplné odpustky spojené s liturgickým rokom a špecifickými skutkami

V priebehu liturgického roka je možné získať úplné odpustky osobitne v nasledujúcich dňoch a za splnenia určených skutkov:

• Na slávnosť Krista Kráľa: Účasťou na verejnom recitovaní modlitby „Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia“.
• V posledný deň roka: Nábožnou účasťou na recitovaní alebo speve hymnu „Teba Bože, chválime“ ako poďakovanie Bohu za všetky dobrodenia uplynulého roka.
• V prvý deň roka: Nábožnou účasťou na recitovaní alebo speve hymnu „Príď, Duchu Svätý, tvorivý“ ako prosba o Božiu pomoc pre nový rok.
• V Týždni modlitieb za jednotu kresťanov: Účasťou na modlitbách za jednotu kresťanov.
• V piatky Pôstneho obdobia: Modlitbou „Dobrý a preláskavý Ježišu“ pred obrazom ukrižovaného Ježiša.
• Na Zelený štvrtok: Modlitbou „Ctíme túto sviatosť slávnu“ (Tantum ergo) pri poklone po skončení eucharistického slávenia.
• Na Veľký piatok: Nábožnou účasťou na poklone krížu alebo na pobožnosti krížovej cesty (aj pri televíznom alebo rozhlasovom prenose krížovej cesty, ktorú vedie pápež).
• Na Veľkonočnú vigíliu: Obnovou krstných sľubov.
• Na slávnosť Zoslania Ducha Svätého: Nábožnou účasťou na recitovaní alebo speve hymnu „Príď, Duchu Svätý, tvorivý“.
• Na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi: Nábožnou účasťou na eucharistickej procesii.
• Na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho: Účasťou na verejnom recitovaní modlitby „Najsladší Ježišu“.
• Na slávnosť sv. Petra a Pavla (29. júna): Nábožným používaním predmetu, ktorý požehnal pápež alebo biskup; treba pripojiť Vyznanie viery.
• Dňa 2. augusta (Porciunkuly): Návštevou kostola alebo kaplnky a pomodlením sa Otčenáš a Verím v Boha. Tieto odpustky možno získať od poludnia 1. augusta do polnoci 2. augusta.

Špeciálne príležitosti a miesta pre odpustky

Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Svätý Otec alebo diecézny biskup vyhlásiť možnosť získania plnomocných odpustkov, napríklad v jubilejnom roku. Úplné odpustky je možné získať pri návšteve posvätných miest alebo pri špecifických úkonoch:

• Návšteva štyroch rímskych patriarchálnych bazilík: Pri spoločnej púti alebo vyjadrením oddanosti rímskemu biskupovi.
• Návšteva baziliky menšej: Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na titulárnu slávnosť, 2. augusta (odpustky Porciunkuly), a jeden deň v roku podľa výberu samotného veriaceho.
• Návšteva katedrálneho chrámu alebo konkatedrály: Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na titulárnu slávnosť, v deň sviatku Katedry sv. Petra (22. február), v deň Výročia posviacky Lateránskej baziliky (9. novembra) a 2. augusta (odpustky Porciunkuly).
• Návšteva medzinárodnej, národnej alebo diecéznej svätyne: Na titulárnu slávnosť, jeden deň v roku podľa výberu veriaceho, účasťou na spoločnej púti konanej na tomto mieste.
• Návšteva farského kostola: Na titulárnu slávnosť a 2. augusta (odpustky Porciunkuly).
• Návšteva kostola alebo oltára: V deň ich posviacky.

Skutkom predpísaným na získanie úplných odpustkov, ktoré sa viažu ku kostolu alebo kaplnke, je nábožná návšteva dotyčného kostola, pri ktorej sa treba pomodliť Modlitbu Pána (Otčenáš) a recitovať Vyznanie viery (Verím v Boha).

Každodenné úplné odpustky

Úplné odpustky je možné získať aj v jednotlivých dňoch roka pri vykonávaní nasledujúcich pobožností:

• Adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou: Ak trvá aspoň pol hodiny.
• Pobožnosť krížovej cesty: Pred riadne zriadenými zastaveniami, ktoré sú tvorené štrnástimi krížmi, prípadne vyobrazením zastavení. Je potrebné prechádzať od jedného zastavenia k druhému, zatiaľ čo ostatní zostávajú na svojich miestach.
• Recitovanie ruženca alebo hymnu Akatist.
• Nábožné čítanie Svätého písma alebo jeho počúvanie: V dĺžke aspoň pol hodiny.
• Nábožné recitovanie Korunky Božieho milosrdenstva: Pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou.

Odpustky za zomrelých

Úplné odpustky, ktoré možno aplikovať len za zomrelých (na spôsob príhovoru, nie pre seba), možno získať:

• 2. novembra: Vo všetkých kostoloch a kaplnkách (i poloverejných, pre tých, čo ich zákonite používajú).
• V dňoch od 1. do 8. novembra: Návštevou cintorína a modlitbou za zosnulých (Otčenáš a Verím v Boha).

Pápež môže udeliť aj plnomocné odpustky pre prípad smrti (in articulo mortis), kedy veriaci, ktorý je v stave posväcujúcej milosti a nemôže prijať sviatosti, môže získať úplné odpustky, ak sa po svojom živote zvykol modlievať.

tags: #sviatok #krista #krala #velke #odpustky