Francúzsky štátny sviatok, ktorý pripadá na 14. júla, je jedným z najvýznamnejších dní v kalendári krajiny. Tento deň je neodmysliteľne spätý s udalosťami roku 1789 a symbolizuje začiatok francúzskej revolúcie, boj za slobodu a zvrhnutie starého režimu.
Historický význam a symbolika Bastily
Bastila, presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne stredovekou pevnosťou postavenou v rokoch 1370 až 1383 počas vlády kráľa Karola V. na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža. Budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží, pričom ju obklopovala priekopa napustená vodou zo Seiny.
Hoci sa Bastila používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), až kardinál Richelieu, minister Ľudovíta XIII., ju zmenil na štátnu väznicu. Slúžila najmä pre lepšie situovaných ľudí, ako boli šľachtici či vysoká buržoázia, ktorí tu mali pomerne veľké priestory a služobníctvo. Počet väzňov v nej nikdy nepresiahol 45, no existovali tu aj cely pre „obyčajných“ väzňov s oveľa horšími podmienkami.
Symbolom revolúcie sa stala 14. júla 1789, keď ju útokom dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. Budova bola o dva dni neskôr úplne zbúraná a jej kamene sa predávali ako spomienkové predmety.
Od sviatku Federácie k štátnemu sviatku
Dátum 14. júla má dvojaký historický význam. Okrem dobytia Bastily odkazuje aj na Sviatok Federácie (Fête de la Fédération) z roku 1790. Táto udalosť bola pokusom o zmierenie kráľa Ľudovíta XVI. s ľudom a posilnenie jednoty v krajine zmietanej krízou. Kráľ vtedy zložil prísahu na ústavu a národ.
Hoci sa 14. júl slávil ako sviatok už od roku 1790, v nasledujúcich rokoch panovala nezhoda v tom, ktorý deň presne oslavovať. Až v roku 1880 Senát na návrh Benjamina Raspaila schválil zákon, ktorým bol 14. júl oficiálne vyhlásený za štátny sviatok.
Cadets In Paris (1938)
Charakter a tradície osláv
Od počiatkov slávenia tohto sviatku sa vo Francúzsku kladie dôraz na vlastenectvo a vojenský charakter. Dôvodom bola snaha pripomenúť, že Francúzsko sa spamätalo z porážky utŕženej pruskými vojskami v roku 1870. K hlavným prvkom sviatku patria:
- Vojenská prehliadka na Elyzejských poliach (tradične od roku 1980)
- Ohňostroje a ľudové zábavy
- Bály, bankety a pikniky
- Hasičské plesy
Vojenská prehliadka je symbolom sily a jednoty. Často sa na nej zúčastňujú aj zahraničné delegácie, napríklad v roku 2007 príslušníci ozbrojených síl zo všetkých členských štátov EÚ na pozvanie prezidenta Nicolasa Sarkozyho. V roku 1994 sa prehliadky zúčastnili aj nemeckí vojaci na znak zmierenia oboch národov.
Oslavy v zahraničí a kultúrny rozmer
Sviatok sa oslavuje aj mimo Francúzska. Napríklad v Bratislave od roku 2011 Francúzske veľvyslanectvo a Francúzsky inštitút organizujú podujatie známe ako „Francúzsky deň“. Návštevníci môžu ochutnať francúzske špeciality na trhoch, vypočuť si šansóny a zúčastniť sa kultúrnych aktivít.
| Tradícia | Popis |
|---|---|
| Vojenská prehliadka | Hlavná udalosť na Avenue des Champs-Élysées |
| Kultúrne akcie | Koncerty, výstavy v múzeách (často bezplatné) |
| Spoločenské udalosti | Ohňostroje, bankety a hasičské plesy |
tags: #sviatok #francuzskej #revolucie