Slovo sviatok pochádza zo staroslovanského slova „svętъ“, ktoré znamenalo svätý alebo posvätný. Dnes tento pojem najčastejšie označuje deň, ktorý je spoločensky alebo nábožensky významný a spojený s oslavami. Pre mnohých ľudí však sviatky na Slovensku často zľudoveli len ako „bonusový voľný deň“, hoci ich hlbší zmysel spočíva v pripomienke udalostí, osobností alebo ideí, ktoré formovali našu spoločnosť.
Kategorizácia dní v kalendári
Slovenský právny poriadok, konkrétne zákon č. 241/1993 Z. z., rozlišuje medzi niekoľkými typmi významných dní:
- Štátny sviatok: Deň, kedy si pripomíname významnú udalosť z dejín Slovenskej republiky.
- Deň pracovného pokoja: Deň, kedy majú ľudia zo zákona voľno z práce.
- Pamätný deň: Deň, ktorý považujeme za dôležitý, no nie je dňom pracovného pokoja.
- Cirkevný sviatok: Deň s náboženským pôvodom, pričom mnohé z nich sú zároveň štátnymi sviatkami alebo dňami pracovného pokoja.
Paradox 28. októbra
Po zániku Československa prestal byť jeho vznik na Slovensku dlhé roky štátnym sviatkom. Dvadsiaty ôsmy október sme neoslavovali ako štátny sviatok desiatky rokov. Snaha o jeho zaradenie medzi štátne sviatky vyvoláva u mnohých zmiešané pocity - tichú radosť z pripomenutia historickej kontinuity, ale aj zádumčivý smútok nad formou, akou sa tak deje.
Podľa návrhu zákona sa 28. október stal štátnym sviatkom, no zároveň ostal dňom, ktorý nie je dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok, ktorý nie je dňom pracovného pokoja, pôsobí zvláštnym, až nezmyselným dojmom. Ide o príklad „sviatku tretej kategórie“, kedy zákon formálne uznáva význam dňa, ale prakticky ho degraduje na bežný pracovný čas.
Prečo oslavovať vznik Československa?
Otázka, či by mal byť vznik Československa štátnym sviatkom SR, má viacero rovín. Dôvodová správa k príslušnému zákonu uvádza: „Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja.“
Oficiálna verzia vníma rozdelenie federácie ako vznik dvoch pokračovateľov, zatiaľ čo pocitová verzia časti obyvateľstva vnímala rok 1993 ako odtrhnutie. Nacionalistické tendencie krátko po vzniku samostatnej republiky viedli k zrušeniu tohto sviatku, čo bolo mnohými vnímané ako popretie histórie. Dnešné snahy o jeho obnovu sú tak skôr politickou snahou o nápravu minulých krívd.
Prehľad sviatkov a dní pracovného pokoja
| Dátum | Názov dňa | Kategória |
|---|---|---|
| 1. január | Deň vzniku Slovenskej republiky | Štátny sviatok |
| 5. júl | Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda | Štátny sviatok |
| 29. august | Výročie Slovenského národného povstania | Štátny sviatok |
| 1. september | Deň Ústavy Slovenskej republiky | Štátny sviatok |
| 28. október | Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu | Štátny sviatok |
| 17. november | Deň boja za slobodu a demokraciu | Štátny sviatok |
Napriek bohatej histórii a zoznamu pamätných dní, ako je napríklad 30. október (výročie Deklarácie slovenského národa) či 6. marec (Deň obetí pandémie COVID-19), ostáva otázkou, či sviatok bez voľna dokáže plniť svoju funkciu. Pracovný pokoj nám totiž dáva priestor zastaviť sa, premýšľať a osláviť našu históriu, čo je v dnešnej uponáhľanej dobe čoraz vzácnejšie.