Sväto-otcovský odkaz Ježiška v jasličkách: Tradícia, viera a dary

Farár Marián Kuffa, známy svojou neúnavnou prácou v sociálnej oblasti, oslavuje svoje narodeniny práve na Štedrý deň, dve hodiny pred polnocou. Pochádza z Kežmarku a už od detstva ho volali Maroš. Jeho mama Mária a otec Ján Karol mu dali meno, ktoré sa neskôr stalo synonymom jeho služby. Keďže mama mala tiež meno Mária, pôvodne mal byť pôvodne dievčatkom s menom Mária. Jeho starší brat bol Ján. Farár Kuffa vtipne poznamenáva, že jeho meniny pripadajú na 25. marca, teda na Zvestovanie, "malé Vianoce", kedy Ježiš neviditeľne prišiel na svet do lona Panny Márie.

V rozhovore pre knihu "Farár Marián Kuffa: Boh za teba bojuje do poslednej chvíle" sa Marián Kuffa vracia k svojmu detstvu a odkrýva hlboké zážitky, ktoré formovali jeho osobnosť a vieru. Spomína na to, ako bol ako dieťa "veľmi živý", ale zároveň zo všetkých súrodencov "najslabší" a "maličký". Jeho dedko, jednoduchý muž, ho uprednostňoval a volal ho Marko. Dedko mu často rozprával o náboženských veciach, učil ho pesničky a zároveň mu dával jednoduché rady z Biblie, napríklad počas toho, ako mu dovolil šoférovať koňa.

Jednou z najvýraznejších spomienok z detstva je jeho problém s pomočovaním, ktorý ho sprevádzal celé jasle, škôlku a dokonca aj základnú školu. Celé noci musel tajne sušiť periny, zo strachu pred výsmechom. Najviac sa bál, že na to príde jeho mama. Avšak, jeho mama prejavila mimoriadne milosrdenstvo. Jedného dňa, keď si šiel postielať, zistil, že plachta je čisto biela, nie zožltnutá. Mama o jeho tajomstve nikdy nehovorila nahlas, ani sa na to nikdy nepýtal. Ich komunikácia prebiehala skôr očami, plná porozumenia a lásky. "Mami, ja ti tak ďakujem za to, že mlčíš. Ani nevieš, ako ťa milujem!" povedal jej v duchu. Mama mu akoby s úsmevom odpovedala: "Aj ja ťa milujem! Viem o tvojom tajomstve, viem o tvojej slabosti." Táto skúsenosť mu pomohla pochopiť mnohých ľudí, ktorí zápasia so svojimi slabosťami.

Ilustrácia matky a syna v tichom porozumení

Mama sa podľa neho naučila mlčaniu a milosrdenstvu od Panny Márie. Poslednýkrát sa pomočil, keď išiel na prijímačky na gymnázium. Vtedy mu Pán Boh odobral túto slabosť. Vďaka tejto skúsenosti teraz lepšie rozumie slabým ľuďom a cíti, že si ho Boh pre nich pripravoval.

Ďalšou ťažkou skúsenosťou v jeho živote bol jeho otec, ktorý bol "agresívny alkoholik". Farár Kuffa vie, čo znamená celú noc nespať, preplakať, ísť zakrvavený alebo hladný do školy. Jeho otec bol "tvrďas", zatiaľ čo mama bola veľmi jemná. Dnes vníma, že potreboval obidve tieto "školy". Boh sa podľa neho nikdy nepomýlil, že mu dal takýchto rodičov. Keby mal len matkinu jemnosť, jeho "chlapci" by ho "zabili". Keby mal iba otcovu tvrdosť, on by "pozabíjal ich".

Spomína aj na krutú situáciu zo škôlky, kde ich učiteľka vyzliekla, nechala ich stáť nahých na schodíku a potom zavolala dievčatá. Bolo to pre neho hrozné poníženie a potupenie. Keď si na to minulý rok spomenul počas Roku Božieho milosrdenstva, okamžite učiteľke odpustil, aj keď už bola pravdepodobne mŕtva. V ten deň sa mame posťažoval na učiteľku, ale mama ho hneď chytila za prst a naučila ho neukazovať prstom.

Ďalšou ponižujúcou skúsenosťou bolo strihanie vlasov. Vytvorili im ohrádku zo stoličiek, aby neušli, a brali ich po jednom ako baránkov. Bolo to bolestivé, strihanie bolo ručné a holič bol pripitý. Keď sa mame posťažoval, ako ich "zohavili", mama ho objala a povedala: "Maroško, pre mňa si ty najkrajší!" Táto láska matky mu pomáhala prekonať poníženie.

Dnes sa stretáva s novými formami poníženia a potupy, ktoré sa odohrávajú v súdnych procesoch. "Na Slovensku máme päť civilných súdov: okresný, krajský, najvyšší, špecializovaný a ústavný. Na všetkých som už bol, na všetkých na mňa zle rozprávali, neprehral som však ani jeden súdny proces. Už ma nebaví ani vyhrávať," hovorí s istou dávkou únavy. "Toľko poníženia a potupy, čo som si za posledných päť rokov zažil, som doteraz nezažil."

Napriek všetkým skúsenostiam nikdy nebude "brýzgať na Cirkev". Vníma ju ako "božsko-ľudskú ustanovizeň", kde božská časť je vždy svätá a ľudská časť je hriešna. Keď chcel utiecť do Afriky, biskup mu povedal: "Nikam nechoď." Spomenul si na Pána Ježiša, ktorý bol najprv oslavovaný, ale keď napomenul svojich rodákov z Nazareta, prestali sa tešiť.

Farár Kuffa vníma seba ako "živáka" v náboženskom vyučovaní. Nebol ukážkový typ a často bol v kúte. Spomína si na pána farára Patakyho, ktorý bol jeho spovedníkom a "fantasticky dobrým" kamarátom. Keď mu raz pán farár Pataky zranil dušu tým, že ho obvinil z hriechu, hoci nikdy nehrešil, farár Kuffa plakal až tak, že sa dusil od plaču. Zvažoval, že to povie otcovi, ktorý mu predtým podpísal dobrý posudok do vagónky, ale nakoniec to neurobil.

Jedného večera prišiel k nemu na faru pán učiteľ, ktorý ho predtým zbil. Bol s odrezanými chodidlami a s barlami. Farár Kuffa si uvedomil, že keby mu vtedy "zabúchal" dvere, tento človek by skončil ako stratený. Dnes sa toto stretnutie s pánom učiteľom odohráva pri svätej omši, kde sedáva vedľa starých a chorých ľudí a utiera im soplíky a sliny. Farár Kuffa ho trpí a modlí sa, kedy sa dá pokrstiť.

V článku sa nachádza aj diskusia o tradícii Ježiška ako darcu darčekov. Niektorí rodičia sa obávajú "spirituálnej lži" a preferujú priamejšie vysvetlenie, že darčeky nosia rodičia. Iní zdôrazňujú, že Ježiško symbolizuje lásku a obetu, a že deti s ich fantáziou túžia po tajomne. Kňazi a spisovatelia sa zhodujú, že Ježiško ako symbol prináša hlbší zmysel Vianoc, ktorý presahuje materiálne dary. Je dôležité, aby rodičia deťom odovzdali nielen radosť z darčekov, ale predovšetkým posolstvo Ježišovho narodenia a jeho lásky.

O Ježiškovi | audio rozprávka

Článok tiež spomína sviatok Troch kráľov (Epifánia), ktorý pôvodne na Východe slúžil ako sviatok Narodenia Ježiša Krista. Hlavným momentom sviatku je poklona Troch kráľov, ktorí prišli z Perzie, Médie a Babylonie, aby vzdali hold novonarodenému kráľovi. Historické skúmanie naznačuje, že mágovia boli vážení náčelníci kňazskej kasty, ktorí sa zaoberali astronómiou.

V súvislosti s Vianocami sa spomína aj Betlehem postavený na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, kde sa deti a turisti fotia pri jasličkách.

V závere článku sa objavuje aj informácia o knihe "Hlasy z domova a Z misií", ktorá obsahuje rôzne modlitby, úmysly a informácie o misionároch. Súčasťou sú aj zoznamy dostupných kníh a informácie o predplatnom.

tags: #svatovojtessky #obchod #jezisko #v #jaslickach