Svätodušné sviatky, známe aj pod názvom Turíce, sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po sviatku Nanebovstúpenia Pána. Sviatok Zoslania Ducha Svätého oslavujú katolíci, evanjelici a ďalší kresťania.
Zoslanie Ducha Svätého - biblický základ
Sviatok Ducha Svätého, čiže Turíce, je apoštolského pôvodu. Biblická kniha Skutkov apoštolov opisuje udalosť, keď „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z apoštolov spočinul jeden.“
V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola v tento deň cirkev zjavená svetu. Pod pôsobením Ducha Svätého vtedy v Jeruzaleme prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí. Veriaci si pripomínajú, že Duch Svätý zbavil učeníkov strachu a pochybností a posilnil ich vo viere, umožnil im začať dielo rozhrešenia a posvätenia krstom.
Je známych sedem darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej. K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, a tiež oblak a svetlo.
Názvy a etymológia sviatku
Sviatok je známy pod viacerými názvami, ktoré odrážajú jeho bohatú históriu a tradície:
- Turíce: Najčastejšie používané pomenovanie, pochádza z predkresťanského obdobia a je odvodené od slova tur, keďže tur patril k pôvodnej symbolike.
- Zoslanie Ducha Svätého: Oficiálny názov v rímskokatolíckej cirkvi.
- Zostúpenie Svätého Ducha: Tradičný názov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, zdôrazňujúci aktivitu a činnosť Ducha Svätého ako samostatnej osoby.
- Letnice: Známym, najmä v protestantských cirkvách, je aj tento názov. Vychádza zo židovského sviatku Šavu’ot, ktorý sa konal v Jeruzaleme, keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý.
- Päťdesiatnica: V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zaužívané toto pomenovanie, ktoré je odvodené z gréckeho pentekosté (hémerá), čo znamená „päťdesiaty deň“.
- Rusadlá: Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodeným pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.
Historický vývoj a slávenie sviatku v cirkvách
Pôvod v Novej zmluve a rané kresťanstvo
Hoci Nová zmluva obsahuje zmienky o Letniciach (Sk 20,16 a 1K 16,8), zdá sa, že v daných textoch ide ešte o židovské chápanie tohto sviatku. Nemáme dôkazov, že by sa Turíce špeciálne praktizovali už v prvom storočí. Odkaz nachádzame až u Hippolyta Rímskeho († 217), alebo ako súčasť 50-dňového veľkonočného obdobia ešte skôr v apokryfnom spise Epistula apostolorum z 2. storočia. Tento deň bol vyvrcholením celého tohto obdobia, keď sa udeľoval svätý krst tým, ktorí ho nemohli prijať počas veľkonočnej vigílie.
Rozvoj slávenia v 4. storočí
Až vo 4. storočí sa podľa historických záznamov (Itinerarium Egeriae, 381-384) v samotnom Jeruzaleme konali trojdňové okázalé oslavy s pripomienkou vzniku kresťanskej cirkvi a zoslania Svätého Ducha a s poukazom na Svätú Trojicu, keďže zostúpením Ducha sa sebazjavil samotný Trojjediný Boh. Slávnostné bohoslužby pozostávali z nočného bdenia, liturgie a denných bohoslužieb konaných s procesiami veriacich vo viacerých kostoloch, predovšetkým na hore Sion a Olivovej hore.
Východné a západné cirkvi
V pravoslávnom prostredí ostalo päťdesiatdňové obdobie zachované dodnes, uzatvorené je Päťdesiatnicou. Neskôr pribudlo sedem dní oslavy Päťdesiatnice, počas ktorej je zakázaný pôst a po jej skončení nastúpi tzv. Apoštolský pôst. V ruskej pravoslávnej cirkvi sa v 14. storočí v nedeľu Päťdesiatnice začal svätiť aj sviatok Svätej Trojice, čo pretrváva dodnes. V pravoslávnej tradícii je farbou tohto obdobia zelená, naznačujúca duchovnú plodnosť Kristovej cirkvi. Zelenými ratolesťami či čerstvo pokosenou trávou sa vyzdobujú nielen kostoly, ale aj domácnosti. Ikona sviatku zobrazuje dvanásť apoštolov sediacich v polkruhu, často s Pannou Máriou uprostred, na ktorých zostupuje Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov.
Aj v západnej cirkvi je história sviatku veľmi pestrá. Nočné turíčne vigílie boli zavedené až neskôr (6. storočie), podobne aj oktáva (7. storočie). Postupne sa rozvíjala svätodušná liturgia o špeciálne, najmä procesiové spevy, typickou sa pre tento deň stala sekvencia Veni sancte Spiritus. Keď v 11. storočí pápež Lev IX. oficiálne uznal Svätú rímsku ríšu, nariadil, aby sa Turíce slávili ako štátny sviatok. Typickým obrazom slávenia Turíc v západných cirkvách bývala Panna Mária uprostred učeníkov s plameňmi na hlavách, niekedy aj so zobrazenými rozdelenými oblakmi naznačujúcimi fúkanie vetra, lúčmi svetla a Duchom v podobe holubice.
Svätodušný pondelok - jeho postavenie a zmeny
Oktáva ôsmich dní bola často predmetom otázok, najmä keďže sa počas nej nekonali súdy a zakázaná bola aj práca poddaných, čo bolo pre hospodárstvo náročné. Až synoda v Kostnici (1094) v rámci cirkevných reforiem obmedzila zákazy iba na tri dni. Neskôr, v roku 1771 pápež Klement XIV. zrušil svätodušný (aj veľkonočný) utorok ako oslobodený od práce, o sedem rokov neskôr aj povinnú omšu v tento deň a v roku 1911 pápež Pius X. v rámci znižovania počtu cirkevných sviatkov vypustil zo zoznamu aj Svätodušný pondelok.
Po liturgickej reforme 2. vatikánskeho koncilu už Svätodušný pondelok nie je súčasťou veľkonočného obdobia, ale je dňom bežného, tzv. cezročného obdobia. Podobný vývoj možno sledovať aj v našej cirkvi: kým Ružomberská synoda (1707) ešte pozná tri svätodušné dni, Peštianska synoda (1791) už pozná iba dva. Rímskokatolícka cirkev má od roku 2018 namiesto Svätodušného pondelka Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Preto nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, ani u nás.
U nás patria Turíce do Svätodušného kruhu slávnostnej polovice cirkevného roka (začína sviatkom Vstúpenia a končí Trojičnou nedeľou). Svätodušná nedeľa sa všeobecne považuje za tretí najväčší sviatok kresťanskej cirkvi a v cirkevnom roku je vyznačená ako výročný sviatok s tradíciou popoludňajších nešporných služieb Božích.
Liturgické aspekty a symbolika
V Katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné svätodušné púte. Pri svätej omši sa používa červená liturgická farba, ktorá okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa pri Službách Božích rovnako používa červená liturgická farba.
Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, na obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha.
V Tranovskom kancionáli (vydanie 1949) nájdeme k Svätodušnej nedeli odporúčaných 8 piesní, z ktorých sa šesť dostalo do súčasného spevníka: ES 171, 174, 253, 273, 300 a 565.
Ľudové tradície a zvyky spojené s Turícami
Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s otváraním studničiek a so sadením májov. Zelená farba je jedným zo znakov tohto obdobia; domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti a mali priťahovať dobré sily. Ďalším prejavom proti zlým silám bolo práskanie bičom na lúkach a turíčne vatry.
Otváranie studničiek
Jednou z najznámejších dochovaných tradícií je tzv. otváranie studničiek. Už pred príchodom týchto sviatkov ľudia v chotároch venovali pozornosť vyčisteniu vodných tokov, mali vyčistiť aspoň jeden prameň alebo studničku. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Odmenou mal byť rok bez bolestí a chorôb a v znamení telesnej i duchovnej čistoty. Turíce inšpirovali ľudí aj k vyupratovaniu domov a hospodárstiev a k ich výzdobe zelenými vetvičkami brezy alebo lipy.
Stavanie májov
Dodnes je rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov, briez, niekde aj smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu do stredu obce. Tento symbol je centrom pozornosti - máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou.
Chorovod Omilienci vo Važci
Významnou slovenskou tradíciou spojenou so Svätodušnou nedeľou je Chorovod Omilienci, ktorý sa koná vo Važci. Ide o tradičný sprievod dievčat a žien, ktorý sa spája s cirkevným sviatkom Zoslania Ducha Svätého a pohanským zvykom oslavy jari. V minulosti sa chorovod konal na Svätodušný pondelok po skončení pobožnosti v chráme, keď sa dievky a mladé ženy zišli a v usporiadanom chorovode so spevom prechádzali dedinou. Dnes sa koná v nedeľu, aby sa zachovala tradícia aj v moderných časoch.
Ružová slávnosť v Nádaši
Jedinečnou zvláštnosťou nádašského Hájička bola tzv. ružová slávnosť. Túto slávnosť založil dekan-farár Imrich Štvrtecký v roku 1837. Na nej sa v Svätodušný pondelok zúčastňovali nielen farníci z Nádaša a Bíňoviec, ale aj široké okolie. Súčasťou slávnosti bol výber najmravnejšej a najčestnejšej slobodnej dievky, ktorá musela spĺňať určité kritériá veku (17 až 25 rokov) a pôvodu vo farnosti. Po slávnostnej omši sa konala procesia s ružovým vencom do horného kostolíka, počas ktorej ľudia spievali piesne a vzdávali úctu Bohu.
Jízda králů v Česku
Aj v susednom Česku, najmä v obciach na Slovácku a Hanej, sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom „Jízda králů“. Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti. Vyzdobený konský sprievod prechádza celou dedinou a vyvolávači vtipnými veršami pozdravujú okolostojacich a pýtajú od nich príspevok na večernú tancovačku. Táto tradícia vychádza z legendy o kráľovi Matejovi, ktorý sa v jednom neúspešnom boji prezliekol do ženských šiat, aby si zachránil život.
Súčasný význam Svätodušného pondelka
Aj keď Svätodušný pondelok už nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, stále má pre mnohých kresťanov duchovný význam. Je to deň, kedy si pripomínajú zoslanie Ducha Svätého a vznik cirkvi. Je to tiež deň, kedy sa oslavujú tradičné zvyky a prehlbuje sa komunita. Svätodušný pondelok je časom radosti, osláv a duchovného obnovenia.
tags: #svatodusny #puondelok #sviatok