Veľký Meder, pôvodne známy ako Megyer, bol založený koncom 9. storočia maďarskými kmeňmi počas osídľovania Karpatskej kotliny. Názov Megyer pochádza z názvu jedného z týchto kmeňov. V priebehu storočí sa názov mesta menil na Meger, Villa Megere, Naghmeger, NagyMegyer a napokon Nagymegyer.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1268, keď sa na darovacej listine kráľa Belu IV. spomína ako Villa Megere. Mestské privilégiá získalo mesto 15. decembra 1466 vďaka listine kráľa Mateja Hunyadiho (Corvina), ktorá mu udelila právo na usporiadanie troch jarmokov ročne a výkon trestného práva. Neskôr kráľ Matej II. oslobodil obyvateľov od mýta a poplatkov.
Počiatky rímskokatolíckej farnosti a prvý kostol
O presnom vzniku rímskokatolíckej farnosti a výstavbe prvého kamenného kostola vo Veľkom Mederi sa nezachovali žiadne priame dokumenty. Na základe poznámok zohorského farára Arnolda Ipolyiho z roku 1853, ktorý zaznamenal letopočet 1467 na jednom zo zvonov starého kostola, sa predpokladá, že prvý kostol bol postavený v tomto období.
V polovici 16. storočia bol farský úrad vo Veľkom Mederi jedným z mála zachovaných a nezničených rímskokatolíckych farských úradov, s farárom Csepy Lászlóm. Túto skutočnosť potvrdzuje zápis z rokov 1561-1562 v Canonice Visitacio, ktorý opisuje veľkomederskú farnosť ako peknú, udržiavanú a dobre riadenú.
Prvá budova kostola bola postavená v neskorogotickom štýle. Bola jednoloďová, bez oblúkov a s rovným stropom. Kostol mal jednu cibuľovitú vežu a bol postavený z kameňa. Počas reformácie sa viackrát dostal do rúk reformovanej cirkvi.
Obnova a prestavba kostola v 18. a 19. storočí
V rokoch 1740-1755 dal kostol zrenovovať zohorský kňaz a spisovateľ Arnold Ipolyi. Napriek tomu bol stav kostola na konci 19. storočia natoľko nevyhovujúci, že musel byť zbúraný.
Základný kameň nového kostola bol položený v roku 1899. Nový kamenný kostol bol postavený krížom cez základy zbúraného starého kostola.
Financovanie a architektonické zmeny nového kostola
Stavba nového kostola bola financovaná vojvodkyňou Sabran Pontevés - Kőpataki Kálnoki Adalheidis, členkou grófskej rodiny, na pamiatku jej syna a manžela.
Pôvodne bol kostol naprojektovaný ako trojloďový neogotický. Z dôvodu finančných problémov bol však plán zmenený na jednoloďový eklektický štýl, v ktorom bol kostol aj postavený.
Vysvätenie a rekonštrukcie kostola v 20. a 21. storočí
Kostol bol prvýkrát vysvätený 28. októbra 1900. Po odstránení stavebných nedostatkov bol znova svätený 5. augusta 1912 radcom Svätej stolice Keményfim Kálmánom.
Renovácie vnútorných priestorov kostola sa uskutočnili v rokoch 1930 a 1979. Vnútorná výzdoba kostola zostala zachovaná do roku 2003.
Vonkajšia renovácia kostola prebehla v rokoch 1970 a 1999 pod vedením vtedajšieho farára a dekana László Kovácsa.
Modernizácia interiéru a nové vysvätenie
Interiér kostola získal svoju súčasnú podobu v roku 2003. V rámci rekonštrukcie bolo inštalované nové osvetlenie, vrátane dvoch veľkých a piatich menších lustrov, a osvetlená bola aj krížová cesta.
Po dokončení prác kostol slávnostne vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Dr. László Paskai v roku 2003.
V roku 2004 prebehla renovácia a pozlátenie hlavného oltára spolu s kazateľňou.
Výzdoba a zariadenie kostola
Zariadenie a výzdoba kostola pochádzajú prevažne z obdobia po roku 1900.
Hlavný oltár
Hlavný oltár je vyrobený z nahnedo natretého, namoreného dubového dreva s pozlátenými ozdobami. Nad oltárom sa nachádzajú sochy dvoch anjelov: jeden v ružovom rúchu s kadidlom, druhý v modrom rúchu s tymiánom.
Na krajoch oltára sú drevené sochy svätého Štefana kráľa a svätého Ladislava kráľa, dielo sochára Györgya Lipcseya.
Okná a bočné oltáre
Nad hlavným oltárom sa nachádza farebné sklenené okno s mozaikou patróna kostola, svätého Mikuláša, spolu s Pannou Máriou a dieťaťom.
Výzdoba dvoch bočných oltárov, Srdca Ježiša a Panny Márie, je totožná s výzdobou a pozlátením hlavného oltára. Podobný štýl je aplikovaný aj na bočnej kazateľni.
Interiér lode a okenné mozaiky
V hlavnej lodi kostola sa nachádza 45 dubových lavíc, natretých na hnedo, namorených a jemne opracovaných.
Na šiestich kruhových mozaikových oknách sú zobrazené podobizne významných svätých a blahorečených, ktorí mali úzke spojenie s maďarskými dejinami: sv. Margita, sv. Alžbeta, sv. Kinga, sv. Imrich, sv. Gerhard biskup a blahorečený Apor Vilmos biskup.
Krížová cesta a organ
Na bočných stenách sa nachádza 14 plastík Krížovej cesty.
Organ kostola, vybavený 14 registrami, sa nachádza v chóre nad hlavným vchodom. Bol postavený v dielni budapeštianskeho majstra Otta Riegera a vysvätený v roku 1911 dekanom Józsefom Vázsonyim. Oprava a reštaurácia organu sa uskutočnila v roku 1999.
Zvony kostola
Kostol disponuje piatimi zvonmi:
- Najväčší zvon, Wéber, váži 885 kg a bol odliaty v roku 1939.
- Zvon Sv. Ladislav bol vysvätený v roku 1983.
- Dva stredné zvony vážia 490 kg a 300 kg a boli vysvätené v roku 1984.
- Najmenší a najstarší zvon váži 75 kg, pochádza z roku 1773 a používa sa najmä pri zádušných omšiach.
Farská charita a podpora materskej školy
Farská charita vo Veľkom Mederi organizuje počas prvého piatkového týždňa zbierku trvanlivých potravín pre chudobných farnosti. Milodary je možné odovzdať do koša pri soche sv. Antona z Padui.
Katolícka materská škola sv. Matky Terezy vo Veľkom Mederi prijíma 2% z daní. Finančné prostriedky sú určené na rozvoj školy a realizáciu programov ako karneval, sviatok sv. Mikuláša a Deň detí. Potrebné formuláre sú k dispozícii v škole a v kostole sv. Mikuláša.
Farnosť ako komunita a digitálny priestor
Domovská stránka farnosti Veľký Meder slúži na oživovanie a aktualizáciu informácií o histórii farnosti a zároveň poskytuje priestor pre súčasnosť.
Na stránke je možné nájsť poriadok svätých omší, oznamy, informácie o podujatiach, aktivitách a tiež úradné informácie farského úradu.
Cieľom farnosti je byť domovom pre veriacich, hľadajúcich a návštevníkov, a to nielen v reálnom živote, ale aj virtuálne prostredníctvom tejto webovej stránky.
tags: #svate #prijimanie #velky #meder