Prvé sväté prijímanie a Eucharistia

Prvé sväté prijímanie je jedným z najdôležitejších momentov v živote katolíckych detí a ich rodín. Tento sviatok je spojený s hlbokým duchovným významom, pretože je to okamih, keď dieťa prvýkrát prijíma Ježiša Krista v Eucharistii - sviatosti, ktorá je v katolíckej Cirkvi považovaná za najdôležitejší spôsob spojenia s Bohom.

Význam a slávnosť Prvého svätého prijímania

Slávnosť Prvého svätého prijímania je zvyčajne spojená s pohľadom na dievčatá v bielych šatách a chlapcov v pekných oblekoch, no oveľa krajší je pohľad na ich rozžiarené tváre plné očakávania. Po sviatosti zmierenia prichádza pre mnohé deti dlho očakávaná chvíľa prijatia Krista.

Slávnosť často obohacujú samotné deti svojou aktívnou účasťou, či už ide o čítania alebo spoločný spev. Kazne sú niekedy vedené hravou formou, napríklad ako hľadanie pokladu, kde indície pripomínajú dôležité udalosti predchádzajúce slávnosti. Takéto indície môžu viesť k relikviám, kde sa nachádza Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktorý má deťom pripomenúť, čo všetko sa naučili od rodičov a v škole o Bohu a Cirkvi. Kroky detí vedú aj k spovedniciam, pretože dôležitým krokom k prijatiu Pána Ježiša je čisté srdce. Ďalšia indícia sa môže nachádzať pod krížom, pripomínajúc, že svätá omša je nekrvavá obeta Pána Ježiša. Nakoniec, poklad, ktorý prebýva v bohostánku a ktorý sa nám dáva ako pokrm pre našu dušu, je samotný Pán Ježiš. Pán kaplán ich povzbudzuje, aby čo najčastejšie tento poklad prijímali do svojho srdca. V záverečnom poďakovaní samotné deti vyjadrujú radosť, ale aj sľub vydržať vo svojich predsavzatiach.

Prvé sväté prijímanie je zároveň krokom do širšej cirkevnej komunity. Dieťa sa stáva plnohodnotným členom Cirkvi a začína sa aktívne podieľať na liturgii a ďalších náboženských činnostiach.

Čo je to Eucharistia?

Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. „Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela, úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka (KKC 1324).“

Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Tí, čo boli krstom povýšení na hodnosť kráľovského kňazstva a birmovaním hlbšie pripodobnení Kristovi, prostredníctvom Eucharistie majú s celým spoločenstvom účasť na samej Pánovej obete.

Ustanovenie Eucharistie

„Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“ (KKC 1322-1323)

Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok slovami: „Toto je moje telo...“ a „Toto je moja krv...“ Dal túto moc svojim učeníkom, slovami: „Toto robte na moju pamiatku...“ Apoštoli túto moc odovzdali biskupom a tí kňazom.

Reálna prítomnosť Krista a transsubstanciácia

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne" telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus, Boh a človek. Kristus je prítomný v Eucharistii, a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach, vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.

Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovujú sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý.

Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia (prepodstatnenie - zmena podstaty veci). Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba, ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba. Preto musíme vyznať, že Eucharistia je Chlieb z neba a ním je Kristus.

Názvy Eucharistie a jej podstata

Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj Sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obetou Cirkvi. Medzi ďalšie názvy Eucharistie patria:

• Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Slovo eucharistó znamená po grécky ďakujem.
• Večera Pána - lebo ide o večeru, ktorú Pán slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojho umučenia.
• Eucharistické zhromaždenie (po grécky synaxis).
• Svätá a Božská liturgia, pretože celá cirkevná liturgia má svoj stred a najpresnejšie vyjadrenie v slávení tejto sviatosti.
• Najsvätejšia sviatosť, lebo je sviatosťou všetkých sviatostí.

Matéria, forma a vysluhovateľ sviatosti

• Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený, a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok. Počas slávenia sa do vína pridáva kvapka vody.
• Formou sviatosti sú slová premenenia "Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" ... "Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku."
• Vysluhovateľom sviatosti je iba kňaz (presbyter alebo biskup). Iba tam existuje sviatosť Eucharistie, kde existuje sviatosť kňazstva. Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: "toto je moje telo".

Ovocie svätého prijímania

Sväté prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Odlučuje nás od hriechu - zotiera všedné hriechy a chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi. Utvára Cirkev, spája všetkých veriacich s Kristom, a tak z nich vytvára jedno telo. Zaväzuje nás voči chudobným. Sväté prijímanie prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred ťažkými hriechmi. Keďže sa medzi prijímajúcim a Kristom upevňujú putá lásky, prijímanie tejto sviatosti upevňuje jednotu Cirkvi, Kristovho tajomného tela.

Príprava na Prvé sväté prijímanie

Príprava na tento sviatok začína obvykle niekoľko mesiacov pred samotným podujatím. Dôležitým krokom je nielen náboženská, ale aj osobná a morálna príprava dieťaťa. V rámci prípravy sa deti učia o Eucharistii, jej význame a spôsobe prijímania. Okrem teoretických znalostí sa v rámci prípravy kladie dôraz aj na etický aspekt.

Pre deti v základnej škole

Na prvé sväté prijímanie sa pripravujú žiaci 3. ročníka ZŠ. Príprava prebieha v rodine, v škole a vo farnosti. Žiaci absolvujú náboženskú výchovu od 1. ročníka ZŠ a pravidelne navštevujú bohoslužby v nedeľu a v prikázané sviatky. Rodičia povzbudzujú a pomáhajú deťom počas tejto prípravy hlavne svojim príkladom, sprevádzajú ich na sväté omše.

Cieľom katechézy nie je iba príprava dieťaťa na prvé sväté prijímanie, ale aj na sviatostný život, ktorý má žiť aj po slávnosti. Katechetická príprava pozostáva zo stretnutí počas hodín náboženstva.

Bezprostredná príprava na slávenie a prijímanie Eucharistie sa robí dvojfázovo:

• Ako školská katechéza v treťom ročníku základných škôl.
• Ako farská katechéza, ktorá sa koná v rámci pravidelných skupinových katechéz pre deti a rodičov vo farských priestoroch.

Žiaci, ktorí sa nedostali na prvé sväté prijímanie v 3. ročníku ZŠ, chodia na náboženstvo v škole dva roky a zároveň v druhom roku školskej katechézy sa pridajú k žiakom na farskej katechéze.

Podmienky pre deti

Pre žiakov ZŠ je potrebné:

• Vyplniť prihlášku - evidenčný list, ktorý rodičia dostanú na farskom úrade.
• Absolvovať prípravu v rámci vyučovania náboženstva.
• Zúčastňovať sa slávenia nedeľných bohoslužieb so svojimi rodičmi.

Ostatné informácie, ktoré sa týkajú dátumu, praktickej prípravy a priebehu samotnej slávnosti, sa rodičia dozvedia na spoločnom stretnutí v rámci prípravy.

Pre dospelých

Pre pokrstených žiakov stredných škôl, študentov a pracujúcich sa organizuje príprava na Eucharistiu samostatne ako farská katechéza, ktorá trvá rok. Dospelí sa pripravujú k prvému svätému prijímaniu v rámci prípravy dospelých ku sviatostiam. Pokiaľ chcú absolvovať prípravu v inom časovom rozmedzí, je potrebné dohodnúť časový harmonogram prípravy s kňazom na farskom úrade.

Základné pravdy viery v rámci prípravy

Súčasťou prípravy je aj osvojenie si základných pravd viery:

• Kto je Boh? Boh je Pán celého sveta a náš Otec nebeský. Boh je len jeden.
• V čom sa podobá človek Bohu? Človek sa podobá Bohu tým, že má rozum a slobodnú vôľu, ako aj nesmrteľnú dušu.
• Kto je Ježiš Kristus? Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý sa pre nás stal človekom, aby nás svojim utrpením a smrťou vykúpil a spasil, aby nás slovom a príkladom učil. Ježiš sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete.
• Kto je matka Ježiša Krista? Ježišovou matkou je Panna Mária.
• Kto bol Ježišov pestún, teda vychovávateľ a ochranca svätej rodiny? Pestúnom bol svätý Jozef.
• Čo učil Ježiš a kedy začal verejne vyučovať? Ježiš začal verejne vyučovať, keď mal 30 rokov. Učil všetko, čo máme veriť a činiť, aby sme boli spasení.
• Kedy príde Ježiš znova súdiť živých i mŕtvych? Súdiť živých i mŕtvych príde Ježiš na konci sveta. Tento súd sa volá „posledný súd“.
• Čo je to Cirkev? Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorých spája rovnaká viera.
• Kto založil Cirkev? Ježiš založil Cirkev. Na čelo Cirkvi postavil svätého Petra. Nástupcovia svätého Petra sú pápeži. Rímskemu pápežovi pomáhajú riadiť Cirkev biskupi.
• Čo máme robiť, aby sme boli spasení? Aby sme boli spasení, treba nám dodržiavať Božie prikázania.
• Ktoré je hlavné prikázanie? Hlavné prikázanie je príkaz lásky k Bohu a k ľuďom.
• Čo je to krst? Krst je prvá sviatosť, ktorá človeka očisťuje od dedičného hriechu a od všetkých osobných hriechov. Krstom sa stávame kresťanmi, členmi spoločenstva Cirkvi, získavame Božiu milosť.
• Čo znázorňuje biela košieľka a čo krstná svieca? Krstná košieľka symbolizuje čistú dušu. Krstná svieca, že patríme Kristovi, je to svetlo Kristovo.
• K čomu nás zaväzujú krstné sľuby? Vyznávať vieru, zriekať sa hriechu a nasledovať Krista.
• Prečo Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu? Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu, aby bol prítomný stále medzi nami, aby sme mali stále pokrm pre posilnenie a udržanie nášho duchovného života.
• Čo je svätá omša? Je to sprítomnenie Poslednej večere, ktorú konal Pán Ježiš s apoštolmi. Počas svätej omši prijímame telo a krv Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína.

Podmienky pre prijímanie Eucharistie

Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti posväcujúcej. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia (svätej spovedi).

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať Eucharistiu je milosť posväcujúca v duši, teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia - svätá spoveď. Človek musí svoje hriechy oľutovať a zachovať Eucharistický pôst 1 hodinu pred svätým prijímaním (čo znamená nejesť a nepiť 1 hodinu pred prijímaním, s výnimkou vody a liekov).

Sviatosť pokánia (svätá spoveď)

Sviatosť pokánia je sviatosť, kedy nám Boh prostredníctvom kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. Ježiš ustanovil sviatosť pokánia po svojom zmŕtvychvstaní, keď povedal svojim učeníkom slová: „Komu hriechy odpustíte, budú odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“.

Hriech a ľútosť

• Čo je hriech? Prestúpenie Božích a cirkevných prikázaní. Je to najväčšie zlo a urážka Boha. Hriechom sa vzďaľujeme od Boha i od ľudí.
• Čo je ťažký hriech? Je to vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho prikázania vo vážnej veci. Ťažký hriech ruší priateľstvo s Bohom a strácame Božiu milosť.
• Čo je ľahký (všedný) hriech? Hovoríme o ňom, ak skutok nie je vedomý, dobrovoľný, alebo sa netýka závažnej veci. Všedné hriechy treba oľutovať na začiatku každého eucharistického slávenia.
• Čo je svedomie? Boží hlas v nás, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo zlé.
• Čo je ľútosť? Bolesť duše nad spáchanými hriechmi spojená s rozhodnutím robiť pokánie - polepšiť sa.
• Aká je dokonalá ľútosť? Je vtedy, ak ľutujeme svoje hriechy z lásky k Bohu, nie zo strachu pred trestom.
• Čo máme urobiť, ak sme na nejaký hriech zabudli? Ak sme na niečo zabudli, spomenieme to pri nasledujúcej spovedi. Zatajovať hriechy nemá zmysel, pretože taká spoveď je neplatná.

Príprava na svätú spoveď

1. Modlitba: „Duchu Svätý, príď a pomôž mi, aby som spoznal svoje hriechy, chcem sa naozaj polepšiť, správne konať a dobre žiť. Amen.“
2. Spytovanie svedomia: Pozeráme do svojho vnútra a premýšľame, čo zlé sme vykonali, komu sme ublížili.
3. Ľútosť a predsavzatie: Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Ľutujeme, že sme ublížili našim blízkym, že sme urobili niečo zlé, že sme hriechom urazili Boha. Na záver si dáme predsavzatie vyvarovať sa svojich chýb a prípadne urobíme aj nejaký skutok pokánia.

Priebeh svätej spovede

Po pozdrave a vyznaní hriechov kňaz povzbudí kajúcnika a udelí mu pokánie. Následne si kajúcnik vzbudí ľútosť slovami: „Bože môj, celým srdcom ťa milujem, a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.“ Po tomto nasleduje rozhrešenie od kňaza.

Prijímanie Eucharistie

Sväté prijímanie je požívanie Tela a Krvi Pána Ježiša. Človek, ktorý chce prijať Eucharistiu, pristúpi k rozdávateľovi svätého prijímania, ktorý ho vyzve: „Telo Kristovo,“ a on odpovie: „Amen.“ Takto vyzná svoju vieru v Kristovu prítomnosť v Eucharistii a prijme Eucharistiu takým spôsobom, ako prijíma chlieb. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz, prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti.

Na sväté prijímanie sa máme snažiť ísť čo najčastejšie, aspoň každú nedeľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Druhé sväté prijímanie v ten istý deň je možné, keď sme druhý raz na celej svätej omši, avšak to nie je pre väčšiu nábožnosť, pretože je to stále jeden a ten istý Ježiš.

Eucharistiu prijímame spravidla pod spôsobom chleba. Niekedy veriaci prijímajú pod obidvoma spôsobmi (Telo i Krv), a to pri slávnostnejších príležitostiach pre zvýraznenie úplnosti obetnej hostiny. Avšak aj v premenenom chlebe, aj v premenenom víne je jeden a ten istý Kristus.

Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie (svätej omši); ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka vo veľkonočnom období.

Duchovné sväté prijímanie

Duchovne prijmeme Eucharistiu tak, že sa s Kristom vnútorne spojíme skrze živú vieru, túžbu lásky a pokornú dôveru. Tento akt posvätenia nás môže posilniť vo viere a pomôcť nám žiť podľa evanjelia a Božích prikázaní. Podstatou je úkon prijatia Pánovho tela a krvi, ktoré nám poskytuje duchovnú silu a živí našu vieru.

Duchovné sväté prijímanie a jeho využívanie je známe dlhé stáročia a je veľmi dôležitou súčasťou našej viery. Ako prvý ho v Teologickej sume spomína sv. Tomáš Akvinský, keď hovorí o „vrúcnej túžbe po Eucharistii“.

Ak má niekto prekážku, ktorá mu bráni pristúpiť k sviatostnému svätému prijímaniu (je ňou najmä ťažký hriech), má si vzbudiť v srdci nábožnú túžbu spojiť sa s Kristom s tým úmyslom, že keď prekážka pominie, prijme ho pod sviatostnými znakmi vo svätom prijímaní spolu s ostatnými katolíkmi. Z uvedeného vyplýva, že sviatostné prijímanie má prednosť pred duchovným prijímaním.

Svätý Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia píše, že je vhodné v duši neustále pestovať a roznecovať túžbu po eucharistickej sviatosti.

Úcta k Eucharistii

Konsekrované hostie, ktoré neboli podané v rámci svätej omše, sa uschovávajú vo zvláštnej pozlátenej nádobke, ktorá sa nazýva cibórium. Cibórium s hostiami je uložené v bohostánku, aby boli k dispozícii na prijímanie mimo svätej omše a na poklonu. Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v Eucharistii.

Pri rozličných pobožnostiach sa Oltárna sviatosť vystavuje na poklonu na oltár v zvláštnej schránke, ktorá sa nazýva monštrancia. Úcta k Pánovi Ježišovi v Eucharistii sa vzdáva aj tým, že si pred ním pokľakneme (napríklad pri príchode do kostola smerom k bohostánku, taktiež vždy, keď prechádzame okolo vystavenej Oltárnej sviatosti, prípadne okolo bohostánku).

Zvláštnou formou úcty k Eucharistii je uctievanie Ježišovho Božského Srdca. Obzvlášť rozšírené sú pobožnosti na prvý piatok v mesiaci.

Pán Ježiš je prítomný v Eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Jeho prítomnosť zaniká vtedy, keď sa napríklad hostia, alebo zvyšné kvapky eucharistickej krvi rozpustia vo vode. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití vo svätom prijímaní.

tags: #svate #prijimanie #jeziska