V Katolíckej cirkvi majú sväté prijímanie a omša centrálny význam. Sú zdrojom milostí, posily a pokoja pre veriacich. Účasť na svätej omši a prijímanie Eucharistie sú dôležité pre duchovný život každého katolíka. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty svätého prijímania a omše, vrátane ich platnosti, podmienok účasti a významu v živote veriacich.
Význam svätej omše a Eucharistie
Svätá omša je ustavičná obeta nového zákona, pri ktorej sa Pán Ježiš obetuje svojmu Nebeskému Otcovi pod spôsobmi chleba a vína. Eucharistia je skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína. Sviatosti oltárnej prislúcha poklona, lebo je v nej prítomný Ježiš Kristus, vtelený Boh. Ježiš je prítomný vo Sviatosti oltárnej celý a nerozdelený, tak pod spôsobom chleba, ako aj pod spôsobom vína. V každom kúsku chleba a v každej kvapke krvi je prítomný celý Ježiš Kristus.
Pán Ježiš ustanovil svätú omšu pri Poslednej večeri, vtedy keď ustanovil Sviatosť oltárnu. Ježiš ustanovil svätú omšu preto, aby túto obetu, ktorú vykonal na kríži, sprítomňoval v každom čase a na každom mieste až do konca sveta a aby sme mohli získať Božiu milosť.
Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína. Sväté prijímanie rozmnoží v nás milosť posväcujúcu, dáva nám nárok na milosť pomáhajúcu, oslabuje našu náchylnosť k zlému a očisťuje nás od ľahkých hriechov.
Povinnosť účasti na svätej omši
Kto je zaviazaný?
Každý kresťan katolík je povinný zúčastniť sa na celej svätej omši. Príkaz účasti na svätej omši zaväzuje pokrstených v Katolíckej cirkvi alebo do nej prijatých, ktorí užívajú dostatočne rozum a dosiahli siedmy rok života (porov. Kódex kanonického práva, kán. 1247).
Kedy je účasť povinná?
Povinnosť účasti na svätej omši zaväzuje v každú nedeľu a v každý prikázaný cirkevný sviatok. Nedeľu svätíme tak, že nepracujeme a zúčastníme sa na svätej omši. V nedeľu môžeme pracovať, ak to duchovní predstavení z dôležitých príčin uznajú za nevyhnutné a ak sa tá práca nedá odložiť. Medzi prikázané sviatky patria:
- 1. január - Panny Márie Bohorodičky
- 6. január - Zjavenie Pána
- Pohyblivý - Nanebovstúpenie Pána (štvrtok, 40. deň po Veľkonočnej nedeli)
- Pohyblivý - Božie Telo a Krv (štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice)
- 29. jún - Sv. Petra a Pavla
- 15. august - Nanebovzatie Panny Márie
- 1. november - Všetkých svätých
- 8. december - Nepoškvrnené počatie Panny Márie
- 25. december - Narodenie Pána
Platnosť sobotnej večernej omše pre nedeľu
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Toto je len čiastočná pravda. V skutočnosti sa vec má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, rovnako ako sa slávnosť začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský: „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA.“
Dovolenie „sláviť nedeľnú a sviatočnú sv. omšu už v predvečer“ vydal Rím v roku 1965 pre Nemecko na skúšobnú dobu piatich rokov. Neskôr, v roku 1969, Nemecko dostalo trvalé dovolenie a nový Kódex cirkevného práva z roku 1983 už počíta pre celú Katolícku cirkev s touto možnosťou. Obavy, že by anticipované sväté omše mohli zatemniť zmysel nedele, sú opodstatnené, no blízkosť noci poukazuje na pamiatku Ježišovho vzkriesenia zo soboty do nedele. Takto chápaná večerná svätá omša môže a má byť skutočným začiatkom prežívania nedele, čo je aj v zhode s najstaršou kresťanskou tradíciou slávenia. Pre svoj veľkonočný charakter dostáva sobotná svätá omša plnší význam ako nedeľná svätá omša večer.
Pre platnosť sobotnej omše na nedeľu platí pravidlo, že musí byť odslúžená po 17:00 hodine. Skôr nie.
Špecifické situácie pri prekrývaní sviatkov
V období, keď po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť, môžu nastať otázky týkajúce sa platnosti účasti na svätej omši. Napríklad, ak po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť a veriaci príde na omšu v nedeľu večer, táto omša už bude zo slávnosti, ktorá pripadá na nasledujúci deň. Podľa cirkevného právnika Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj na druhý deň.“
Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a veriaci sa zúčastní na svätej omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na svätej omši na prikázaný sviatok. Tento princíp sa aplikuje aj pri tzv. polnočných omšiach v predvečer slávností, napríklad Narodenia Pána.
Ak sa však veriaci rozhodne ísť na svätú omšu v predvečer slávnosti (napríklad 24. decembra večer na vigílnu omšu), ráta sa to, že zadosťučinil nedeľnému príkazu, aj napriek tomu, že svätá omša už nie je adventná, ale zo slávnosti. Ak však veriaci ide na omšu už zo slávnosti (napr. o 21:00 dňa 24. decembra) a chce si splniť aj nedeľnú povinnosť (4. adventná nedeľa), táto jedna omša sa neráta za obe. V takom prípade musí ísť v nedeľu doobeda na adventnú omšu a večer na omšu zo slávnosti, alebo ísť na omšu počas dňa 25. decembra. Účasť na vigílii alebo omši v noci nie je povinnosť, ak pôjde na svätú omšu počas dňa alebo večer 25. decembra.
Dôvody ospravedlňujúce neúčasť na svätej omši
Existujú situácie, kedy je účasť na svätej omši nemožná alebo je z nej veriaci ospravedlnený. Medzi takéto dôvody patria:
- Fyzická a morálna nemožnosť: vážna choroba alebo náhla nevoľnosť, teploty, zvýšený tlak, nedostatočné užívanie rozumu (napr. človek sa nahlas rozpráva sám zo sebou), psychické choroby a s tým súvisiace nebezpečné sklony.
- Neprítomnosť kňaza na mieste, kde veriaci žije.
- Nevyhnutná cesta (napr. odviesť chorého do nemocnice).
- Škoda na majetku alebo nutná práca.
- Nedostatočný odev (v niektorých kontextoch).
Neúčasť na omši z takýchto dôvodov nie je hriech a netreba sa z nej spovedať. Ak nemáme možnosť zúčastniť sa na svätej omši, svoj čas môžeme venovať rodine, pobytu v prírode, zahĺbiť sa do čítania Božieho slova a úvahy nad ním. Nedeľa má byť pre veriacich aj príležitosťou venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu. Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Podmienky pre prijatie svätého prijímania
Pre hodné prijatie sviatosti Eucharistie sú potrebné splniť určité podmienky.
Stav posväcujúcej milosti
Aby veriaci mohli hodne prijať sväté prijímanie, musia byť v stave posväcujúcej milosti, čiže bez vedomia ťažkého hriechu. Ak sa veriaci dopustil ťažkého hriechu, musí pred prijatím Eucharistie prijať sviatosť zmierenia (sviatostnú spoveď). Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nám Boh cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. Odpustia sa nám hriechy a dostaneme Božiu milosť, ktorú sme svojimi hriechmi stratili. Ak je prístup k spovedi nemožný, veriaci, ktorý sa úprimne kajá a má predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať, môže prijať prijímanie.
Eucharistický pôst
Pred prijatím Eucharistie je veriaci zaviazaný zachovať eucharistický pôst, ktorý spočíva v zdržaní sa akéhokoľvek pokrmu a nápoja (okrem vody a liekov) aspoň hodinu pred prijímaním (porov. KKP, kán. 919 § 1). Od tohto pôstu sú oslobodení tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, čo sa o nich starajú (porov. KKP, kán. 919 § 3).
Frekvencia prijímania
Denne môžeme prijať Eucharistiu maximálne dvakrát. Prvýkrát môžeme prijať hocikedy, keď spĺňame uvedené podmienky. Pokiaľ ale chceme ten istý deň prijímať Pána Ježiša druhýkrát, pridáva sa ďalšia podmienka - byť od začiatku na svätej omši (t.j. na celom slávení, na ktorom sa zúčastňuje), pri neporušení predpisu kán. 921 § 2. Táto výnimka je tu len kvôli úplnej účasti na slávení Eucharistie.
Moje prvé sväté prijímanie
Príprava na prvé sväté prijímanie
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života a je prameňom a vrcholom celého kresťanského života. Ostatné sviatosti, ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané.
Na prvé sväté prijímanie sa v mnohých farnostiach pripravujú žiaci v 3. ročníku Základnej školy, hoci nie je rozhodujúce, že dieťa je práve v tomto ročníku. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Pánovo telo (KKP, kán. 913 § 1).
Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára, postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili na prijatie tohto pokrmu. Úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené (KKP, kán. 914). Medzi podmienky prípravy patrí pravidelná účasť dieťaťa na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, účasť na vyučovaní náboženstva od 1. ročníka a predpoklad solídnej náboženskej výchovy v rodine aj po prvom svätom prijímaní.
Neskorý príchod na svätú omšu
Prísť neskoro na svätú omšu je vážna záležitosť. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Boh čaká konkrétne na teba.
Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať - pokazené auto, nehoda na ceste, náhly záchvat dieťaťa. V takýchto prípadoch to nie je hriech, pretože hriech musí byť naším vedomým rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Avšak buďme úprimní sami k sebe - väčšina našich oneskorení je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu.
Ak si skutočne uvedomujeme, čo sa na svätej omši deje, čo sa v Ňom deje a čo nám dáva, potom neexistuje pre nás žiadna možnosť, že budeme meškať. Naopak, pokúsime sa prísť o chvíľu skôr. Namiesto otázok typu „koľko môžem meškať, aby som mohol ísť ešte na prijímanie?“, je lepšie ísť z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedať: „Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojíš za to.“
Pôst a zdržiavanie sa mäsa
Disciplína pôstu a zdržiavania sa mäsa má v kresťanstve dlhú tradíciu. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia, počas ktorých si pripomíname utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Pôst a zdržiavanie sa mäsa nás má vnútorne dotknúť a viesť k pokániu.
Dňami prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu sú Popolcová streda a Veľký piatok (porov. KKP, kán. 1251). Dňami pokánia sú tiež všetky piatky roka, pokiaľ nepripadá na ne slávnosť (porov. KKP, kán. 1250). V tieto dni sú veriaci zaviazaní vykonať skutok pokánia vrátane odopretia mäsitého pokrmu.
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života. Zákon pôstu zaväzuje každého od 18. do začatého 60. roku života (porov. KKP, kán. 1252). Pôst spočíva v tom, že sa možno raz za deň dosýta najesť a dva razy si zajesť. Pri pôste je dôležité zachovať prirodzenú miernosť a primerane sa nasýtiť.
Prístup k Eucharistii pre rozvedených a znovuzosobášených
Katolícka cirkev je presvedčená, že manželstvo je nerozlučiteľné, čo dosvedčuje Kódex kanonického práva. Veriaci, ktorí žijú v novom civilnom zväzku po cirkevne platnom manželstve a civilnom rozvode, sú „hatení“ pristupovať k Eucharistii, pokiaľ nenastane nulita prvého manželstva alebo ak nežijú ako brat a sestra. Ide o to, že ich životný stav je v rozpore s náukou Cirkvi. Cieľom Cirkvi však nie je súdiť, ale viesť a sprevádzať týchto ľudí s láskou a milosrdenstvom, pričom zároveň jasne hlása hodnoty viery v nerozlučnosť manželstva. Miestni kňazi majú „povinnosť viesť veriacich, ktorí chcú žiť ako brat a sestra“.
Získavanie odpustkov
Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia a súvisia s odpustením hriechov. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Na získanie odpustkov je potrebné splniť určité podmienky:
- Sviatostná spoveď (prijatá do ôsmich dní pred alebo po vykonaní skutku).
- Sväté prijímanie.
- Modlitba na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu).
- Zrieknutie sa každého hriechu (aj ľahkého).
- Vykonanie skutku, s ktorým je odpustok spojený (napr. návšteva cintorína a modlitba za zosnulých).