Skladba Proščanije slavjanki (česky Loučení Slovanky) je vlastenecká pochodová skladba, ktorú v roku 1912 napísal ruský hudobný skladateľ Vasilij Agapkin. Skladba, známa tiež ako hymna Tambovskej oblasti v Ruskej federácii, sa v čase prvej svetovej vojny celosvetovo spopularizovala a bola dokonca považovaná za jednu z hymien Bieleho hnutia.
Pôvod a inšpirácia
Vasilij Agapkin zložil túto skladbu počas štúdia na hudobnej akadémii v meste Tambov, v rokoch 1912-1915, odkiaľ neskôr prešiel do armády. Ako základ skladby bol použitý motív z piesne „Ах, зачем нас забрали в солдаты...“ („Ach, prečo nás povolali do armády...“) z rokov 1904 až 1905, ktorá bola pôvodne protiválečná pieseň a počas rusko-japonskej vojny ju cársky režim zakázal.
Kompozícia skladby je taktiež inšpirovaná motívom z predohry Egmont od Ludwiga van Beethovena. Inšpiráciou pre skladbu bola aj aktuálna medzinárodná situácia prebiehajúcej prvej balkánskej vojny v rokoch 1912-1913. V názve skladby autor poukazuje na lúčenie sa slovanskej ženy so svojím manželom, ktorý odchádza na front.
Uvedenie a popularizácia
Pochod bol prvýkrát predstavený ku koncu roku 1912 na cvičnej kontrole 7. záložného jazdeckého pluku v meste Tambov. Následne vyšiel u Zimmermanovej vydavateľskej asociácie a v lete roku 1915 bol vydaný v Kyjeve na gramofónovej platni. Pieseň sa rýchlo spopularizovala počas mobilizácie ruských vojakov odchádzajúcich na front prvej svetovej vojny.
Hudobná charakteristika
Proščanije slavjanki je síce pochodová skladba, ale melodicky sa vymyká klasickým vojenským pochodom. Melodická linka na začiatku piesne klesá, namiesto aby stúpala nahor, čo vyvoláva smútočný dojem. Neskôr sa pochod premení v tóninu durovej stupnice, čo dodáva skladbe nádejnejší a odhodlanejší charakter.
Марш "Прощание славянки" (Василий Агапкин, аранжировка Л.Дунаева)
Použitie a odkaz
Skladba bola opakovane používaná v rôznych historických kontextoch a kultúrnych dielach:
- V roku 1918 bola hudba použitá ako robotnícka pieseň fínskych červených gárd bojujúcich vo Fínskej občianskej vojne pod názvom "Vapaa Venäjä" ("Slobodné Rusko").
- V roku 1941 bola skladba použitá počas sovietskej prehliadky k výročiu Októbrovej revolúcie na Červenom námestí v Moskve.
- Počas druhej svetovej vojny v Poľsku sa hudba skladby používala ako partizánska pieseň Zemskej armády pod názvom "Rozszumiały się wierzby płaczące" ("Slziace vŕby začali šumieť") s textom poľského kapelníka Romana Ślęzaka.
- V roku 1944 budúci izraelský spisovateľ Ion Degen napísal na hudbu slová válečnej básne "Môj súdruh v bolestiach smrti".
- V roku 1945 Haim Hefer napísal hebrejskú verziu "בין גבולות" ("Medzi hranicami") pre jednotky Palmach, elitné jednotky židovskej sionistickej armády Hagana.
Vo filme a modernej kultúre
Skladba si našla cestu aj do kinematografie:
- V roku 1958 bola použitá v sovietskom filme Žeriavy ťahajú, ktorý získal Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes.
- V roku 1985 bola použitá v rovnomennom vojnovom filme Proščanije slavjanki.
- V roku 1990 sa objavila v sovietskom filme Rozpad o černobyľskej havárii.
- V roku 1996 ju Sergej Bodrov použil vo svojom protiválečnom filme Kaukazský zajatec.
- V roku 2004 bola použitá v dráme 72 metrov.
Súčasné postavenie
V 90. rokoch 20. storočia bola skladba zvažovaná ako kandidát na štátnu hymnu Ruskej federácie, predovšetkým liberálnou stranou Jabloko. V roku 2002 bola prijatá ako regionálna hymna ruskej Tambovskej oblasti. Celkovo je skladba považovaná za jeden z neoficiálnych ruských národných symbolov.
Vývoj textov
K skladbe existuje nespočetné množstvo textov. Jeho najstaršia dochovaná verzia pochádza z roku 1914. V Sovietskom zväze bol k skladbe vytvorený nový text, aby vyhovovala sovietskemu režimu. Jeho prvá verzia vznikla v roku 1941 a ďalšia verzia od A. Fedotova v roku 1967, kedy bola do textu pridaná zmienka o Bitke o Berlín v roku 1945. V roku 1984 V. Lazarev napísal ďalšiu verziu textu bez zmienok o Sovietskom zväze. V roku 1997 A. Mingaljov napísal novú verziu, ktorá sa priblížila pôvodnej bielogvardejskej verzii textu.