Úvod: Kontext výskumu
Obec Kamienka, nachádzajúca sa v malebnom regióne, má bohatú históriu, ktorá formovala životy jej obyvateľov a ovplyvňovala aj ich tradičnú kultúru, vrátane odevu. Hoci archeologický prieskum priamo v obci neprebehol, predpokladá sa, že oblasť bola osídlená už v období pred narodením Krista, čo dokazuje nález 236 strieborných keltských mincí z obdobia Filipa II. Macedónskeho (359 - 336 pred Kristom) len pár kilometrov od Kamienky, medzi obcami Ptičie a Kamienka, v roku 1950. Táto dlhá história svedčí o kontinuite osídlenia a rozvoji miestnej kultúry.
Cieľom tohto článku je predstaviť históriu obce Kamienka, ktorá poskytuje kontext pre pochopenie jej kultúrneho dedičstva, a zároveň priblížiť charakteristiku tradičných odevov a ich súčastí, ktoré sa nosili v tejto lokalite. Je dôležité poznamenať, že podrobné údaje špecificky o svadobnom kroji z obce Kamienka sú v dostupných prameňoch obmedzené. Predkladané informácie preto skôr sumarizujú všeobecné poznatky o tradičnom oblečení, ktoré sa v obci vyskytovalo, vrátane prvkov, ktoré mohli byť súčasťou slávnostných, a teda aj svadobných odevov.
Charakteristika tradičných odevov a ich súčastí v Kamienke
V dedine Kamienka sa tradičné odevy vyznačovali rôznymi prvkami a štýlmi, ktoré odrážali tak každodenný život, ako aj významné udalosti. Hoci konkrétny opis svadobného kroja z obce Kamienka nie je v dostupných záznamoch podrobne uvedený, môžeme identifikovať viaceré charakteristické súčasti, ktoré tvorili základ slávnostného i všedného oblečenia. Odev bol často zdobený vzormi rôznych tvarov, ako boli kvety a ornamenty.
Ženský odev
- Ženy nosili tibetové - kašmírové lajbiky.
- K typickým súčastiam patrí aj modrotlačová sukňa s farbiarskym fartuchom - zásterou.
- V niektorých prípadoch sa nosil aj čierny hodvábny fartuch.
- Odev bol často doplnený o perly - korálky, ktoré boli vzadu zviazané pestrou stužkou, a zdobený bielymi kvietkami.
- Niektoré odevy, najmä slávnostné, sa všedné dni nenosili. Naopak, starší odev slúžil ako pracovné a každodenné oblečenie žien.
- Dievčatá a ženy chodili takto oblečené s fartuchom na Rusaľa.
- Z hľadiska nosenia sa spomína, že babky pravidelne chodili do chrámu, zatiaľ čo mladé ženy len počas pôstu, čo naznačuje odlišnosti v odeve pre rôzne príležitosti a vekové skupiny.
Mužský a detský odev
Oblečenie chlapcov bolo podľa záznamov veľmi jednoduché.
Spoločné prvky a materiály
Súčasťou tradičného odevu boli krpce, ktoré boli zhotovené z kože. Na výrobu odevov sa používala vlna a ako doplnok slúžila čierna bavlnená šnúrka. Celková forma a detaily odevov pravdepodobne odrážali miestne tradície a vplyvy širšieho spišského a zemplínskeho regiónu.
Historický a spoločenský kontext obce Kamienka
História obce Kamienka je úzko spojená s vývojom Uhorska a regiónu Spiša, kde leží. Jej osídlenie a rozvoj ovplyvňovali feudálni páni, ekonomické podmienky a spoločenské zmeny, ktoré sa odrážali aj v kultúre a spôsobe života obyvateľov, vrátane ich odevnej kultúry.
Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky
Kamienka patrí k najstarším osadám na území dnešného okresu Stará Ľubovňa. Poľský historik Andrzej Žaki predpokladá existenciu pohraničnej osady už pred 12. storočím. Zakladajúca listina obce Kamienka sa nezachovala, avšak v roku 1315, keď Mikuláš Berzevitzi, majiteľ ľubovnianskeho hradu, udelil Mikulášovi z Kamienky šoltýsku donáciu na Chmelnicu (Hob-garth), Kamienka už vystupovala ako osada pod názvom Petri villa. Jej existencia je potvrdená aj listinou z roku 1342 pod názvom Villa Lapidis (latinsky „lapis“ znamená kameň). V zborníku Spišská Nová Ves sa Kamienka uvádza medzi obcami založenými na valašskom práve a za jej zakladateľa je označený gróf Viliam Drugeth (1328 - 1340).
V priebehu histórie sa obec v písomných prameňoch uvádzala pod rôznymi názvami: Petri villa (1315), Villa Lapidis (1342), Kamenyk (1408), Villa Kamien (1567), Stein (1786), Kamjonka (do roku 1948) a od roku 1948 Kamienka (maď. Kővesfalva, nem. Stein). Už v stredoveku prechádzala obcou významná obchodná cesta z Poľska. Kamienka od začiatku patrila k panstvu Ľubovnianskeho hradu, ktorý bol už na začiatku 14. storočia považovaný za významnú pevnosť. Medzi 13 spišskými mestami sa hrad dostal v roku 1412 do zálohu Poľska a stal sa centrom politickej a hospodárskej moci nad celým zálohovaným územím. Toto územie bolo opäť pripojené k uhorskej korune v roku 1772 po vykúpení cisárovnou Máriou Teréziou.
Feudálne panstvo a ekonomický život
Ekonóm ľubovnianskeho panstva určoval poddanské povinnosti jednotlivým obciam, ktoré vtedy nemali riadny urbár. Každá z týchto obcí mala vtedy ešte šoltýsa, ktorý bol jej dedičným richtárom. Medzi jeho povinnosti patrila napríklad doprava pošty panstva. Okrem toho šoltýs bol oslobodený od robotných povinností a mal právo na mlyn a na istú výmeru pozemkov. V súvislosti s kolonizáciou a dosídlovaním niektorých obcí severného Spiša koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa aj do Kamienky prisťahovalo 6 rodín nových kolonistov. Pre týchto kolonistov v roku 1567 pridelil kapitán a starosta hradu Ľubovňa Mikuláš Macievovský kamáenskemu šoltýsovi Ivanovi pôdu z dominálneho majetku. Z doterajších útržkovité zachovaných písomností sa dá určiť, že v 18. a 19. storočí v Kamienke šoltýske dedičné právo patrilo Zukovičovcom. Po ukončení poľského zálohu prišlo 13 spišských miest o svoje privilégiá a zároveň prišli o privilégiá aj šoltýsi na dedinách.
V 18. storočí sa pomery na dedinách panstva rapídne zhoršili. Kamienka, ako jedna z obcí s väčším a úrodnejším chotárom, bola zaťažená značne vysokými poddanskými povinnosťami: za celú usadlosť poddaní museli odpracovať 5 dní v týždni s poťahom, platiť pozemkovú daň a daň od komína, odovzdávať ročne 8 gbelov obilia, 2 husi, 4 sliepky, 20 vajec, 2 celé trámy a 2 polovičné trámy dreva, 10 dosák, 100 šindľov, 2 gbely popola, každú dvadsiatu ovcu - f - 3 polturáky za každú ovcu. Okrem toho celá obec odovzdávala 1 teľa a 200 hlávok kapusty, 130 baranov, dávky syra a bryndze, niekoľko vozov sena, pričom každý voz ťahali štyri kone alebo voly. Chudoba a nedostatok pracovných príležitostí mali za následok, že spomedzi obyvateľov Kamienky sa v 2. polovici 19. storočia grupovali vysťahovalci. Proti vysokým daniam sa obyvateľstvo ohradzovalo a žiadalo o prešetrenie kvôli utlačovaniu a rôznym krivdám. Revízori boli ochotní ísť do tejto i iných obcí, no úradníci Ľubovnianskeho a Podolinského hradu, ako aj gróf a richtári ich zastrašovali, že v týchto obciach zúri morová nákaza. Kto vlastnil menej než celú usadlosť, platil primerane znížené poddanské povinnosti. Obyvatelia obce boli poddanými ľubovnianskemu panstvu na hrade.
Cirkevný život a školstvo
V roku 1691 navštívil Michal Sorger, opát Opátstva svätého Juraja de Szerencs, farnosť Dlhé nad Cirochou počas vizitácie Zemplínskej stolice. V tom čase bola Kamienka filiálkou farnosti v Dlhom nad Cirochou. O vyše 100 rokov neskôr, z podnetu spolumajiteľa Kamienky Štefana Csákyho a obetavosti miestnych veriacich, bol aj v Kamienke postavený nový kostol. Kamiensky rímskokatolícky Kostol svätého Jána Nepomuckého je postavený v klasicistickom štýle. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Priestor je krytý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Na západnej strane interiéru je vstavaný chór. Hladké fasády sú zakončené oknami s klenákmi. Veža je včlenená kordónovou rímsou a na hornej časti nárožnými pilastrami. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovali len olejomaľby - Zvestovanie (metercia) z roku 1784 a značne premaľovaný obraz svätého Jána Nepomuckého pred kráľom z druhej polovice 19. storočia.
Do roku 1802 bola Kamienka filiálkou farnosti v Dlhom nad Cirochou. V roku 1802 bola zriadená duchovná správa v Ptičom a v tom roku sa Kamienka stala filiálkou novovzniknutej farnosti Ptičie. Tento stav trval vyše 200 rokov - až do roku 2003, kedy z rozhodnutia košického ordinára Mons. Alojza Tkáča, arcibiskupa a metropolitu, bola Kamienka odčlenená od farnosti Ptičie a priradená k farnosti Kamenica nad Cirochou. Od 1. júna 2005 sa o duchovné napredovanie veriacich v Kamienke staral farár z farnosti Kamenica nad Cirochou, duchovný pán Jaroslav Naščák. Z jeho iniciatívy sa začala aj ukončila rekonštrukcia kostola v Kamienke. Od 15. júna 2011 bol menovaným farárom pre farnosť v Kamenici nad Cirochou Mgr. Peter Sépeši, ktorý slúži omše aj v kamienskom kostole.
O náboženskom uvedomení a vonkajšej forme precítenia predkov svedčí aj vysoký počet prícestných krížov (4), z ktorých sú 2 umiestnené pri ceste z Kamenice nad Cirochou a 2 sú v obci. Okrem toho sú ďalšie 2 kríže postavené v areáli obecného cintorína a 1 v areáli rímskokatolíckeho kostola. Najnovším krížom v obci je kríž, ktorý dala postaviť rodina Ing. Jána Kormucika z Kamienky. Stojí na rovnakom mieste, kde stál pôvodný kríž, ktorý bol zlikvidovaný v 70-tych rokoch minulého storočia.
Pôsobenie učiteľov v obci Kamienka sa datuje od roku 1840. Schématizmus Košickej diecézy z roku 1881 uvádza, že v Kamienke je Základná rímskokatolícka ľudová škola, ktorá bola umiestnená v drevenej budove. Učiteľom tejto školy v tom čase bol Ján Vojtun. V roku 1912 postavili v obci na mieste pôvodnej školy novú školu z kameňa.
Významné udalosti a zmeny v 20. storočí
Od roku 1920 sa obec definitívne volá Kamienka. V roku 1929 bolo v obci jednateľstvo Spolku sv. Vojtecha. Dňa 1. októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od grófa Gejzu Andrássyho, pričom veľká časť patrila do katastra obce Kamienka. Obhospodarovanie lesných majetkov pripadlo pod Správu Vojenských lesných podnikov.
Ťažké časy nastali v obci počas druhej svetovej vojny. Obec bola v zóne, kde pôsobili partizánske skupiny vo Vihorlatských vrchoch. Pre aktívnu podporu obyvateľstva partizánskych skupín mala byť obec vypálená a časť obyvateľov odvezená do koncentračných táborov. Za tým účelom boli v novembri 1944 chlapi z obce zhromažďovaní na školskom dvore. Iba vďaka úsiliu vtedajšieho starostu obce Michala Čamáka a učiteľky Eleonóry Koutnej (neskôr Černákovej), ktorá ovládala nemecký jazyk, nemeckí vojaci upustili od svojho úmyslu. Svojim činom zachránili mnohých od útrap a smrti. Na sklonku vojny sa obnovilo vyučovanie aj v miestnej škole.
Tradičná slovenská svadobná hra s klobúkom | Európska hradná oslava
Názvy lokalít v chotári obce
Chotár obce Kamienka je rozsiahly, má celkovú výmeru 2910 ha, je členitý a obyvatelia si ho vážia ako základný prostriedok na dorábanie poľnohospodárskych produktov. Pre dobrú orientáciu bol už v 18. storočí celý chotár rozdelený a dostal svoje názvy. Tieto názvy ostali aj po prevedení technicko-hospodárskej úpravy pozemkov pre spoločné obrábanie pôdy v JRD. Medzi ne patria:
Hranica, Losy, Košariska, Za Skalky, Pod Skalky, Veľká hora, Pod veľkú horu, Lužok, Lan, Ostryj horb, Ponad rovne, Ostrička, Pod Charasovska, Vapene, Metiska, Okrúhla, Čertež, Do škvirka, Šitnik, Durbachivka, Danečkova, Za mostiska, Škvarišina, Verchličky, Siholka, Smerekova, Skalky, Medzištiny, Veršok, Dzavnova, Široká, Rozdilja, Lysyna, Chotárne, Gryň, Havrilova, Rubane, Prehybina, Pásková, Pod Dubne, Prehorodky, Kočerhova, Kancirova, Kytlina, Pod vyvoz, Fedorova, Stražka, Voľarky, Olenec, Pod Stražku, Vyšňa hora, Vyšňa Lekovska, Sosnyk, Pod Kečerov, Švárna, Dolynky, Nyžňa hora, Do lávok, Kut, Na mlákach, Pitrovany, Pod poľanky, Kapustyska, Pjisky, Močila, Mostovyj jarok, Barvinkova, Berest.
Hospodárstvo a remeslá ako základ odevnej kultúry
Poloha obce, klimatické a pôdne pomery boli v minulosti určujúcim faktorom, ktorý ovplyvňoval spôsob života jej obyvateľov. Pôvodným zamestnaním, zabezpečujúcim obživu obyvateľov, bolo roľníctvo a pastierstvo. Neskôr dochádza k postupnému rozvoju remesiel. Svojvoľné zvyšovanie dávok, daní a robotnej povinnosti zo strany zemepánov zapríčiňovalo, že obyvatelia obce boli nadmieru chudobní. Pretože existenčne boli závislí hlavne na intenzite využívania pôdy, boli nútení zúrodňovať a obrábať svahovité, ťažko prístupné pôdy. V rastlinnej výrobe od začiatku prevládalo pestovanie obilnín (jačmeň, ovos, raž, pšenica), zemiakov a krmovín. Živočíšna výroba sa orientovala takmer výlučne na chov dobytka a oviec. Pre súkromnú malovýrobu poľnohospodárskych produktov bol typický spôsob chovu dobytka a oviec v letnom období (máj - september) na „pofanách“ prechodných letných príbytkoch na horských lúkach.
Časť obyvateľov sa živila aj remeselníckou výrobou. Ešte v 19. storočí v Kamienke pôsobili garbiari, stolári, kováči, kolári, obuvníci a krajčíri. Tieto remeslá postupne zanikali až na začiatku 50. rokov 20. storočia. Práve rozvinuté remeslá a dostupnosť surovín (koža, vlna) boli kľúčové pre výrobu a údržbu tradičných odevov, vrátane tých, ktoré mohli tvoriť súčasť svadobného kroja. Chudoba a nedostatok pracovných príležitostí mali za následok, že spomedzi obyvateľov Kamienky sa najmä v druhej polovici 19. storočia grupovali vysťahovalci.