Pokiaľ vám imponuje klobúk ako módny doplnok, svadba je skvelou príležitosťou, kedy ho predviesť a zapôsobiť bez zbytočných okolkov. Avšak, rovnako ako pri iných slávnostných príležitostiach, aj pri nosení pánskeho klobúka na svadbe platia určité pravidlá etikety a história jeho vývoja nám pomáha pochopiť jeho význam.
Pánsky klobúk ako doplnok
Pánsky cilinder je skvelým doplnkom slávnostného svadobného obleku. Čierny cilinder bol kedysi súčasťou kabáta či fraku, teda väčšieho pánskeho spoločenského outfitu určeného na večer.
Etiketa nosenia klobúka na svadbe
Hoci má klobúk, či už ide o cilinder alebo iný typ, zdobiť predovšetkým vašu hlavu, sú situácie, kedy ho treba odložiť. Je to prejav úcty a zdvorilosti.
Kedy si zložiť klobúk:
- Pri vstupe do kostola.
- Počas sobáša, aj na menej formálnych miestach.
- Pri prenášaní nevesty cez prah.
- Počas prvého tanca a iných pohybových aktivít.
Aby ste ho počas celej ceremónie nemuseli držať v ruke, poverte touto úlohou jedného zo svojich družbov, prípadne vopred myslite na stoličku na odloženie klobúka. Považujete predchádzajúce body za väčšie trápenie ako úžitok? Alebo ich zvládnete s prehľadom i nadhľadom? Suma sumárum, svadobný klobúk či cilinder je vhodné najskôr sa naučiť nosiť, aby ste s ním na svadbe nemali väčšiu oštaru ako očakávate.
Príprava na nosenie klobúka
Na nosenie klobúka myslite už pri jeho zaobstaraní na svadbu. Určite s klobúkovým zámerom oboznámte i svojho kaderníka, aby vám mohol prispôsobiť účes vhodný ako pod klobúk, tak i pri jeho odložení.
Pokiaľ vám uvedené drobnosti neprekážajú, choďte do toho. A ak ste si práve uvedomili, že to nebude až také jednoduché, no aj napriek tomu by ste chceli mať na svadobných fotkách niečo netradičné, využite pánsky klobúk práve len na svadobné fotenie alebo nanajvýš na oficiálnu časť dňa po príchod na sobáš.
História pánskeho klobúka
Klobúk je pokrývka hlavy, vyrobená z plste, súkna, kože, látky alebo slamy rozmanitého tvaru. Jeho hlavnou úlohou je ochrana hlavy pred nepriaznivým počasím, dažďom, slnkom, ale taktiež slúži ako súčasť predpísaného odevu.
Staroveké korene
Klobúky boli známe už v starovekom Grécku, kde sa používali plstené klobúky, nazývané petassos alebo kausia, ktoré sa nosili pri cestovaní. U starovekých Rimanov to bol klobúk nazývaný pileus, ktorý sa nosil pri slávnostiach a náboženských alebo posvätných obradoch a bol považovaný za symbol slobody.
Vývoj cylindra
Cylinder (top hat; der Zylinder alebo haute-de-forme) je pánsky vysoký klobúk valcovitého tvaru s plochým vrchom a širokým okrajom. Rozšíril sa v 19. a na začiatku 20. storočia. Prvý cylinder vyrobil a na ulicu v ňom vyšiel anglický klobučník John Hetherington v roku 1797. Jeho módna novinka spôsobila senzáciu i verejné pohoršenie: „Bolo to obrovské prekvapenie, pretože jeho cylinder spôsobil doslova vzburu keď sa prvý krát objavil v londýnskych uliciach. Jeho nositeľom bol predajca galantérie John Hetherington, ktorý ho navrhol, vyrobil a tiež bol prvým človekom, ktorý v ňom vyšiel na ulicu. Podľa dobového svedectva v novinách, okoloidúci pri pohľade na klobúk začali panikáriť. Niekoľko dám omdlelo, deti kričali, psy brechali a mladý poslíček si zlomil ruku pritom ako ho prevalcoval dav.“
Klobúk má svoj pôvod v pokrývke hlavy, ktorú nosili puritáni a kavalieri. Kvakerský klobúk bol však nižší a mal oveľa širšiu striešku ako dnešný cylinder. Cylinder ako ho poznáme dnes sa začal vyrábať z filcu vyrobeného z bobrej kožušiny. V 19. storočí sa v USA rozšírila modifikácia cylindra známa ako stovepipe hat. Tieto klobúky boli vyššie ako cylindre, avšak na spodku a vrchole neboli rozšírené, a tak pripomínali komín (angl.: pipe). Takýto klobúk nosil napr. americký prezident Lincoln. Ďalšia modifikácia mala v sebe zabudovanú drôtenú konštrukciu, ktorá umožňovala, aby sa dal zložiť naplocho.
V druhej polovici 19. storočia cylindre začali vychádzať z módy. Stredné vrstvy začali nosiť (angl.: bowler hats) alebo mäkké filcové klobúky známe ako borsalino. Tieto klobúky boli vhodnejšie pre mestský spôsob života a taktiež boli vhodnejšie pre masovú produkciu. Cylinder sa stal symbolom vyššej spoločenskej vrstvy a tým pádom aj terčom pre satiristov a spoločenských kritikov. Ku koncu prvej svetovej vojny sa stali cylindre raritou v každodennom živote.
Ďalšie významné typy klobúkov:
Natiahnutý klobúk (Tricorne)
Obľúbený klobúk kapitána Jacka Sparrowa, hrdinu Johnnyho Deppa vo filme Piráti z Karibiku, vlastne nemá s pirátmi nič spoločné. Natiahnutý klobúk je tradičný pánsky klobúk francúzskych vojakov doby Ľudovíta XIV. S príchodom strelných zbraní stráca klobúk so širokým okrajom svoju popularitu. Vysvetľuje to skutočnosť, že okraj klobúka sťažoval pohodlné umiestnenie pažby objemnej pištole na rameno. Armáda zložila okraje klobúka nahor a pripevnila ich na korunu. Táto tradícia sa zakorenila. Keďže natiahnutý klobúk bol uniformou, takýto klobúk bol zdobený podľa titulu svojho majiteľa. Tradične bol okraj klobúka zdobený zlatou čipkou. Čím vyššia bola dôstojnícka hodnosť, tým širší bol pás galónu. Stredným dôstojníkom bolo dovolené pripevniť kokardu. Dôstojníci najvyšších hodností mali nosiť chochol - ozdobu zo pštrosích pierok. Naťahovací klobúk bol neoddeliteľnou súčasťou vojenskej uniformy až do začiatku 20. storočia.
Tyrolský klobúk
Táto pokrývka hlavy je medzi Rakúšanmi žiadaná a je neoddeliteľnou súčasťou nemeckého národného kroja. Prvýkrát sa objavil v Tirolsku, regióne Rakúska, ktorý sa nachádza v hornatej časti krajiny, a preto vznikla tradícia zošívania zväzku vlny z brady horskej kozy do pravých tirolských klobúkov. Jedná sa o malý praktický klobúk vyrobený z plsti. Má nízku korunu v tvare lichobežníka, otočenú dovnútra, okraj klobúka nie je široký, vzadu vytočený a vpredu narovnaný. Tradične je tirolský klobúk zdobený krútenou šnúrou a zväzkom peria. Neskôr takýto klobúk začali nosiť armádni poľovníci, medzi ktorými bola tradícia pridávať pierko na ozdobu po každom úspešnom love. Tento typ pokrývky hlavy sa pravidelne objavuje v zbierkach rôznych módnych domov.
Bowler Hat (Buřinka)
Tento klasický klobúk má viacero mien ako Cola, Blauwer, Melon Hat alebo Derby, no my ho poznáme ako Bowler Hat. Predpokladalo sa, že buřinka sa stane jednotným klobúkom anglických lesníkov. V polovici 19. storočia muži nosili vysoké cylindre. Takáto pokrývka hlavy bola vhodná v meste, ale nie v lese, kde lesníci vedú väčšinu svojho času. Vysoké valce sa lepili na konáre a často padali alebo sa úplne stratili. Prvú buřinku vyrobili bratia Buhlerovci podľa náčrtu bratov Lokových v roku 1849. Klobúk bol ušitý z hrubého filcu, pevne sedel na hlave a dobre ju chránil pred konármi. Najväčšiu obľubu si buřinka získala v r. koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia. V tomto období sa móda pre bowlerov rozšírila takmer po celej Európe a dostala sa aj do Ameriky. V USA bola buřinka obľúbená u absolútne všetkých segmentov obyvateľstva. Vo Veľkej Británii bol považovaný za formálny typ oblečenia a slúžil ako doplnok ku klasickému obleku. Najznámejším obdivovateľom buřinky bol veľký Charlie Chaplin. V Európe upadla buřinka do nemilosti v 40. rokoch 20. storočia.
Fedora
Obľúbený klobúk banditov a gangstrov na začiatku dvadsiateho storočia bol koncipovaný ako výlučne ženský doplnok. V roku 1882 hrala skvelá Sarah Bernhardtová hlavnú úlohu v hre „Fedora“ od Victoriena Sardoua. Pre túto rolu nariadil režisér kostymérom vyrobiť unikátny nový klobúk. Hra mala obrovský úspech a pred klobúčníkmi sa postavili rady tých, ktorí si chceli doplniť šatník „klobúkom ako Bernard.“ Na začiatku 20. storočia sa v kinách začali premietať filmy o brutálnych gangstroch. Títo odvážni a odvážni hrdinovia vzdorujú Veľkej hospodárskej kríze a prohibícii, nosia guľomety a pohŕdajú pravidlami. Na hlave každého z nich je fedora. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia záujem o túto pokrývku hlavy prakticky zmizne, ale len do objavenia sa novej, jasnej hviezdy šoubiznisu. Veľký Michael Jackson okamžite vracia módu pre fedoru.
Trilby
Trilby je tradičný anglický jazdecký klobúk. Tento typ klobúka je v súčasnosti veľmi populárny. Objavili sa o niečo neskôr ako Fedora a sú jej priamym potomkom. Hlavným rozdielom medzi trilby a fedorou je spôsob skladania polí: polia fedory sú rovnomerne vyvýšené po celom obvode, polia trilby sú vzadu ohnuté a vpredu spustené nadol. Táto pokrývka hlavy bola veľmi populárna medzi anglickou bohémou v tridsiatych rokoch minulého storočia. V súčasnosti trilbie s radosťou nosia známe osobnosti: Harrison Ford, Johnny Depp, Brad Pitt, Hugh Jackman a mnohí ďalší.
Sombrero
Môže byť pokrývka hlavy veselá? A ako! Napríklad známy klobúk sombrero. Toto je jediná pokrývka hlavy na svete, ktorá má svoj vlastný festival. Sombrero sa spája s nespútanou zábavou a horúcim Mexikom, no je tento klobúk skutočne výtvorom rúk Mexičana? Hlavným rozlišovacím znakom sombrera je veľmi široký okraj. Tento klobúk má veľa štýlov, je vyrobený z rôznych materiálov a má rôzne účely v závislosti od regiónu. Talianske sombrero je absolútne akýkoľvek klobúk so širokým okrajom s vysokou zaoblenou korunou. V Mexiku je za skutočné sombrero považovaný iba klobúk vyrobený ručne. Španielski pastieri majú svoju tradičnú verziu sombrera, vaquero sombrero. Táto pokrývka hlavy je u nás známa ako kovbojský klobúk. Kolumbia má tiež svoju verziu sombrera, vyznačuje sa čierno-bielou farbou.
Havajský klobúk
Široké klobúky a kovbojské klobúky majú dodnes obrovský úspech. Najpopulárnejšie dnes možno nazvať malý havajský klobúk. Na prvý pohľad to so sombrérom nemá nič spoločné, ale prečo sa potom volá mini sombrero? Klíma na Havajských ostrovoch je oveľa príjemnejšia ako v Mexiku, takže široké polia by tu neboli praktické. Vysokú korunu nahradila krátka a plochá. Klobúky sa stali veľmi ľahkými, takže už nepotrebovali šnúrku na upevnenie na hlavu. Postupom času sa premenil aj havajský klobúk a získal moderný vzhľad, ktorý milujeme. Havajský klobúk je teraz krátka šikmá koruna so záhybom na zadnej strane hlavy. Polia klobúka môžu byť ploché alebo zakrivené vzadu alebo na bokoch. Takéto klobúky sú vyrobené zo slamy. Môžu mať akúkoľvek farbu.
Austrálsky klobúk (Digger)
Tradičný austrálsky klobúk, kopáč, čo v preklade znamená „prospektorský klobúk“, je rovnako jedinečný a zaujímavý ako čokoľvek, čo súvisí s austrálskou kultúrou. Počas zlatej horúčky sa pri hľadaní bohatstva vybralo veľa odvážlivcov do Austrálie. Zlato hľadali na území v tom čase málo preskúmaného kontinentu. Títo odvážlivci sa nazývali prospektori. Len málo z nich skutočne zbohatlo, no našli sa aj takí, ktorí dokázali „zarobiť kapitál“ bez toho, aby zobrali do rúk krompáče a lopaty. V roku 1847 prišiel do Austrálie hľadať šťastie mladý muž menom Benjamin Dunkerley. Vyvinul inovatívnu metódu obliekania králičej srsti a klokanej kože, ktorá mu umožnila otvoriť si podnik s klobúkmi bez veľkého úsilia. Takáto pokrývka hlavy je medzi outdoorovými nadšencami stále veľmi žiadaná, pretože dokonale chráni pred horiacim slnkom, vetrom a dažďom.
Vietnamský klobúk (Non la)
História vzhľadu tohto klobúka je úžasná a Vietnamci ju odovzdávali z generácie na generáciu po mnoho storočí v rade. Podľa legendy v jednom obzvlášť daždivom roku prišlo do Vietnamu veľmi krásne dievča. Bola fantasticky vysoká a na hlave mala špicatý klobúk. Prechádzala sa dažďami zdevastovanou krajinou a vyčerpaných ľudí učila poľnohospodárstvo. Kde sa objavila, prišlo dobré počasie a dozrela výborná úroda. Potom jednoducho zmizla. Výroba takéhoto klobúka si nevyžaduje špeciálne zručnosti, takže Vietnamci ich dokážu vyrobiť už od detstva. Hlavným materiálom na výrobu Non la sú palmové listy. Takýto klobúk je veľmi praktický: dobre kryje pred horúcim slnkom a silnými dažďami, klobúk nemá prakticky žiadnu váhu a v ťažkej situácii môže slúžiť ako nádoba na vodu alebo ovocie, pretože je veľmi odolný. Takéto klobúky sú dodnes obľúbené medzi vietnamskými ženami aj mužmi.
Japonský klobúk (Amigasa) a Čínsky klobúk (Douli)
Japonská sestra Non la sa volá amigasa, čo v preklade znamená „prútený klobúk“. Japonskí remeselníci ich vyrábajú z listov mladej ostrice. V Japonsku je takýto klobúk znakom chudoby a ľudí pracujúcich na pôde. Čínsky ekvivalent sa volá douli, čo v preklade znamená „10 litrový klobúk“, pretože taký objem vody musí vydržať kvalitný klobúk z palmových listov. Pre Číňanov existuje niekoľko typov takýchto klobúkov. Chudobný Číňan si môže dovoliť klobúky s palmovými listami. Bohatí si vyberajú klobúky vyrobené z drahého hodvábu, maľované alebo vyšívané vetvami čerešňových kvetov.
Klobúk v slovenskej kultúre
Klobúk bol neodmysliteľnou súčasťou tradičného mužského odevu na Slovensku. Patril k mládencovi a k mužovi od dospievania až po hrob. Dnes sú tieto klobúky cennými artefaktmi, ktoré nám vypovedajú o histórii.
Tradičná výroba klobúkov
Pripomeňme si stručne postup pôvodnej ručnej klobučníckej výroby. Z vlny sa najprv vytvoril polotovar, ktorý sa namočil do teplého roztoku šelaku, gleja, bóraxu, liehu a čpavku. Po zbavení nadbytočného roztoku sa natiahol na formu - na „hlavu“ i na striešku. Okraj striešky sa zrezal podľa formy. Vlákna sa skrútili a poprepletali, čím vznikla plsť. Potom sa dve plochy na okrajoch spojili, splstili dokopy, aby vytvorili dutú homoľu. Po vytvrdení sa klobúk uhladil, podstrihol a podšil.
Nevieme odpovedať na otázku, koľko klobučníkov je na Slovensku dnes a aký tovar vyrábajú. Avšak tradícia sa zachováva napríklad v rodine Púčekovcov, ktorá sa klobučníctvu venuje už v tretej generácii.
Moderná móda a klobúky
Klobúk je aj dnes obľúbeným módnym doplnkom. Demokracia módy vám umožňuje vybrať si rôzne klobúky pre rôzne situácie a obrázky. Najväčším výrobcom klobúkov na svete je česká spoločnosť Tonak. Pokrývky hlavy tejto spoločnosti sa objavujú v módnych kolekciách Dior a Chanel. České klobúky sú právom považované za najlepšie na svete.
Klobúky, čiapky, turbany, slamenníky, cylindre, baranice a ušianky, baretky a ďalšie, dnes už skôr zaniknuté odborné názvy pokrývok hlavy, sú akousi okrajovou témou v histórii odievania a o ich výrobe nie je vo všeobecnosti veľa známe. Podľa etikety na niektorých klobúkoch môžeme vidieť, že väčšina výrobcov je českej proveniencie. Hoci podľa pamätníkov a dobových referátov v periodikách tradícia klobučníckej výroby bola silná aj na území Slovenska, výrazné osobnosti a značky dnes v spoločenskej pamäti absentujú.
Na získanie nového klobúka nebolo treba toľko peňazí ako na šaty, preto sa práve klobúk stal symbolom módnej premeny a individuálneho vkusu nositeľky. Ako potvrdzuje reklamný inzerát z časopisu Nová žena z roku 1938: „Na začiatku každej sezóny opatríme si najsamprv vždy klobúk, ktorý je mnoho ráz dôležitejší ako nové šaty.“
Etiketa nosenia klobúka
Čo by to bolo za gentlemana, aby aj okolo takej jednoduchej veci, ako je klobúk, nevytvoril systém etikety. Nazýva sa hatiketa a zďaleka nie je tak otravne náročná, ako diplomatický protokol priemerného afrického diktátora.
Základné pravidlá etikety:
- Skladanie klobúka: Klobúk má putovať dole z hlavy vždy, keď vojdete do súkromného či úradného priestoru. Zjednodušene povedané, ak vojdete do bytovky a idete na návštevu, zložiť si ho musíte až v predsieni bytu. Ak idete na úrad vybavovať čosi z neprebernej plejády našich byrokratických nezmyslov, klobúk si zložíte, až keď vojdete do priestoru, kde sú okienka či stoly s tetami úradníčkami.
- Pozdrav klobúkom: Naopak, zložiť klobúk na pozdrav musíte vždy, keď vás niekomu predstavia v exteriéri a keď sa lúčite s dámou. Kamarátom stačí podať ruku. Podobne je to v obchodoch a krčmách. Ak niečo nakupujete, spravidla potrebujete nejaké tie voľné ruky, aby ste nákup odniesli. Klobúk si teda zložiť nemusíte.
- Pozdrav klobúkom dáme: Chytiť prednú krempu klobúka, pozdvihnúť ho na pozdrav a zase naraziť na hlavu, to sme videli vo filmoch určite všetci, takže túto techniku nie je potrebné nijako zvlášť predstavovať. Oproti tomu, čo ste mohli vidieť na striebornej obrazovke, ale tento pozdrav patrí výlučne dámam. Vlastne to nie je iba pozdrav. Ak pri prechádzaní po ulici vrazíte do dámy, okrem ospravedlnenia prostredníctvom modulovaného zvuku vychádzajúceho z ústnej dutiny by ste mali aj pozdvihnúť svoj klobúk.
Ako nosiť klobúk:
Základné pravidlo je, že sa musí hodiť k oblečeniu. Nie, ak si dáte slim tričko a skinny tepláky, klobúčik to už skutočne nezachráni. K obleku sa už klobúk veľmi nenosí, aspoň nie na Slovensku, ale ku kabátu je priam ideálny. Samozrejme, závisí od jeho druhu. Vo vlnenom trenčkote a letnom slamáku budete pravdepodobne pripomínať postavičku z Lietajúceho cirkusu Montyho Pythona. Pri výbere klobúka majte na pamäti, že rôzne druhy sa hodia do rôzneho ročného obdobia. Čo vám už internet väčšinou nepovie je to, že rôzne klobúky sa aj rôzne nosia. Kým spomenutý slamák sa nosí posunutý dozadu, aby chránil aj krk, fedora má byť narazená na hlave presne v opačnom smere. Zrátané a podrhnuté, nosenie klobúka si vyžaduje trošku zdravého rozumu a vkusu.