Často sa hovorí, že cesty osudu sú skutočne nevyspytateľné. Tieto slová si môže každý deň pripomínať aj naša zlatá klenotníčka Zuzka Hrušková, ktorej cesta do rodinného klenotníctva Mikuš Diamonds bola vskutku zaujímavá. Všetky kroky v jej „curriculum vitae“ boli pozoruhodné, plné hand-made zručností, ktoré postupne nadobúdala, aj intuitívnych zámerov, ktoré ju pritiahli k zlatu ako stredovekých alchymistov túžba po elixíre života.
Dramatický Príbeh Svadby Hruškovcov
Dej sa odohráva na dvore Žofie a Maceja Fraštákových. Ich syn Janko konečne dostal požehnanie od susedy, gazdinej Maríny Hruškovej, mamy jeho nastávajúcej nevesty Aničky. A svadba tak mohla začať. To sa tak jednoducho povie, ale koľko vecí treba nachystať a vybaviť? Neúrekom. Jedno i druhé a niekedy aj tretie. Koláče napiecť, víno dobré kúpiť, zabíjačku urobiť...
Práve tu sa náš dej začína. Je ráno a Macej Hruška, Aničkin otec, všetko chystá. Nože brúsi a vodu do kotla leje a nato prichádza mäsiar Cyril. Mladí behajú a všetko ide ako hodinky, až do chvíle, kým sa na dvore neukáže mäsiarova dcéra Dora. Ona má zálusk na ženícha. Zvádza ho tam, pikle kuje, balamutí, avšak do cesty jej nevesta vbehla. A tá „pravá zabíjačka“ môže začať.
Námet a réžia tohto príbehu patria Lackovi Andrejovi. Scenár pripravili Martinkovičová Miroslava a Lacko Andrej. Aranžmán mali na starosti Kornélia Rohrerová a Judr. Martinkovič Štefan. Akordeón zabezpečoval Judr. Trinásť mužov, dvadsať žien.

Profil Zlatníčky Zuzky Hruškovej: Cesta k Zlatu a Obrúčkam
Neľahká Cesta k Remeslu
Zuzka Hrušková sa s nami podelila o svoj príbeh, kde "pričuchneme" k zlatníckej práci spôsobom, ktorý je jej vlastný. Predstavujeme nám Prsteň Tinku, na výrobu ktorého boli použité prírodné materiály: žlté zlato a diamant. Zuzka vnímala klenotníctvo Mikuš Diamonds (predtým Briliant) už z doby, keď sa spájalo s rodinou a najkrajšími sviatkami v roku, keďže jej mama zvykla vybaviť Ježiška práve týmto spôsobom. V rodinnom duchu pokračovala aj jej cesta do Mikuš Diamonds, pretože jej sestra Katka Srncová, tiež zlatníčka, už tam pôsobila.
Jedného dňa sa otvorila rovnomenná pracovná pozícia a Katka Zuzku oslovila s myšlienkou, či by to nechcela skúsiť. Úprimne, zlatníctvo ju vždy veľmi lákalo, pretože je dosť trpezlivý človek, dokonca tento odbor aj chcela študovať. Jej mama však zastávala názor, že každé z jej detí (boli štyria) má mať v rukách iné remeslo. Zlatnícku školu vyštudovala nakoniec Katka, a Zuzka išla na strednú priemyselnú školu odevnú.
Paradoxne, zlato si ju aj tak našlo. Osamostatnila sa dosť mladá, veľa behala po svete a keď sa neskôr usadila na Slovensku, mala šťastie, že sa jej popri hlavnom zamestnaní darilo „zamestnať“ si ruky. V klasickej práci jej totiž veľmi chýbal pocit, že je za ňou niečo skutočne vidieť, a tak po práci pieskovala sklo a vyrábala napríklad rôzne svadobné poháre. Stále však hľadala niečo, čo by ju lepšie uživilo, a tak začala aj s výrobou vlastných cínovaných šperkov. Vždy ju lákalo pracovať s kameňmi, zdokonaľovať sa v technikách cínovania. Zároveň začala spolupracovať s jednou šikovnou dievčinou, ktorá robila veľké vitrážové projekty a veľmi sa jej hodilo, že vie pieskovať. Všetko do seba krásne zapadalo.
V čase, keď ju sestra Katka oslovila na spomínanú pracovnú pozíciu, si však Zuzka nebola istá. Nevedela, ako sa letuje, nikdy nepracovala s fúkačkou, no všetko toto prebilo Katkine povzbudenie, že je šikovná a zručná a čo bude potrebné, to sa naučí. A skutočne môže povedať, že všetko, čo dnes vie, vie vďaka úžasným ľuďom vo výrobe. Všetci sú jej učiteľmi, sú skvelá partia, doslova v dobrom aj v zlom. Tieto bočné projekty už v súčasnosti nemá čas robiť, pretože od začiatku jej bolo jasné, že nebude môcť sedieť na viacerých stoličkách a bude potrebné si vybrať jeden smer. V Mikuš Diamonds robí šperky celý deň, táto práca ju totálne pohltila, takže nemá potrebu vyrábať cínované šperky doma.

Bežný Deň Zlatníčky a Mýty o Profesií
Každý deň je skutočne iný, a predsa každé ráno presne vie, čo bude robiť. Hlavnou náplňou jej práce je servis šperkov. Je zaujímavé, že aj napriek nedávno zmeneným podmienkam, ktoré už viac nepodmieňujú servis šperkov časovým faktorom ako v minulosti, nepociťuje v tomto smere menej práce. Mikušovci majú skrátka klientelu, ktorej záleží na pravidelnej kontrole šperkov, ktoré vychádzajú z ich dielne ako nové. A keď neservisuje, venuje sa výrobe svadobných obrúčok. Dátumy však nepustia, takže vo všetkom je potrebný systém.
Zuzka to vysvetľuje na príklade: keď sa chystá preleštiť/rhódiovať šperky, nachystá si všetky šperky zo servisu, ktoré daný úkon potrebujú, a niekedy robí celý deň „iba“ to. No ak je niečo „urgentné“, musí si všetko namixovať tak, aby odišlo to, čo má, načas. Pravdupovediac, všetko je to viac-menej tímová práca. Okolo jedného šperku kmitajú prakticky všetci. Napríklad obrúčky. Ľubomír Michálik, zlatník s vyše 20-ročnou praxou v Mikuš Diamonds, robí obrúčky na sústruhu, Zuzka zas valcované. V skratke povedané, prípravu obrúčok robí Ľubomír Michálik, celkovú montáž urobí napríklad Zuzka, ďalší kolega ich predleští, potom fasér Pavol Vojtek ručne osadí drahé kamene a nakoniec idú na doleštenie, gravír a Katkinu kontrolu.
Estetiku však hľadajte na rukách zlatníka márne. Zlatníctvo je doslova a do písmena špinavá robota. Niekedy má Zuzka černejšie ruky ako jej priateľ, ktorý je kováč. Takže zlatníctvo, ako synonymum noblesy v bielych rukavičkách, je rozhodne nesprávne vžitý stereotyp.

Mužský a Ženský Prístup k Šperkom
Zuzka spomenula aj mužských kolegov a zamýšľa sa nad tým, v čom je zásadný rozdiel z pohľadu mužského a ženského prístupu pri tejto špecifickej práci. Napriek absolútnemu majstrovstvu, ktorým sa všetci jej kolegovia pýšia, môže povedať, že muži sa na šperky pozerajú v zmysle „vyrábam šperky, je to moja práca“, žena to skôr vníma z pohľadu „takýto šperk sa mi páči, toto by som určite nosila“. I keď nerada takto globalizuje, pretože bývalý klenotnícky majster Augustín Hôrka navrhol prekrásne nadčasovú a do detailov vycibrenú perlovú súpravu La Luna. No asi je rozdiel v tom, či človek vyrába vlastný návrh alebo už vzniknutý model.
Vlastnosti Kvalitného Zlatníka a Vplyv Technológie
Dôležitou otázkou je, aké vlastnosti má kvalitný zlatník a či dnešná mladá generácia šperkárov spĺňa podstatné atribúty tohto zlatého remesla. Zuzka tvrdí, že všetko je to skôr o povahe, celkovom prístupe ako o veku. Dobrý zlatník „to“ musí hlavne vidieť, rozumej, musí vedieť, ako to všetko vnímať od spôsobu, ako drží pilník, až po jemné nuansy, ktoré sú vysokou školou trpezlivosti. Nemôže mu byť jedno, či spíli alebo nespíli krapňu na prsteni, musí mať pre to cit, šperk nie je kus železa, aj keď niekto by mohol namietať, že zlatníci sú v skutočnosti obrábači kovov.
Na detailoch vždy záleží, a aj keď v dnešnej dobe pomáhajú rôzne technológie ako lasery, ten základ v podobe zručnosti a trpezlivosti je potrebný ako soľ. A rovnako podstatný je aj pohodový prístup a akýsi „drive“ skúšať to zas a znova, ak sa práve nedarí.
Najväčšie Výzvy a Citová Hodnota Šperkov
Kreativita je jedna vec, zhmotnenie šperku druhá. Zuzka si spomína na nejaké najväčšie výzvy, pri ktorých sa v duchu zapotí aj teraz. Samozrejme! So záhnedou má adrenalínovú skúsenosť, rovnako ako jej kolega Ľubo Michálik. Raz jej v rámci servisu pristál na stole prsteň s prasknutou záhnedou, kde mala vymeniť poškodený drahokam za nový. Bolo však potrebné vymyslieť technológiu, ako to vybrať a nanovo vložiť bez ujmy na záhnede a aj na jej mentálnom zdraví.
Ide o to, že záhneda je citlivý drahokam, plus išlo o špeciálne osadenie, kde sa kameň vkladal do vytvoreného lôžka a prekrýval sa zlatom, ktoré musela slangovo povedané „zastrieľať“ po celom obvode. Problém je, že keď sa spája laserom, lúč sa môže odraziť od vylešteného zlata, a ten odraz môže streliť aj do kameňa, a tým ho poškodiť. Najmä s tými farebnými kameňmi to nie je žiadna sranda, preto najradšej pracuje s diamantom, ktorý je najviac odolný. V každom prípade, toto je asi najťažšie na jej práci - fakt, že servisuje šperky, ktoré už niekomu patria. Je v nich ukrytá nemalá časť peňazí zákazníkov, no najmä citová hodnota, ktorá sa k danému šperku viaže.

Vplyv Pandémie na Nákupné Správanie a Svadobné Obrúčky
Zuzku zaujímalo, či sa počas náročného covidového obdobia zmenilo nákupné správanie ľudí v súvislosti so šperkami. Úprimne, keď v marci 2020 vypukla pandémia, bola presvedčená, že to v ich segmente zamieša karty. No keď po uvoľnení opatrení znovu otvorili, doslova sa nezastavili, najmä so svadobnými obrúčkami. Akoby to všetci chceli dobehnúť. Pritom jediné, čo väčšina snúbencov neriešila napevno, boli gravíry s dátumom svadby - pre istotu. Takže teraz spätne rieši gravírovanie, ktoré poskytujú zadarmo v rámci svojich obrúčkových benefitov.

Implementácia Nových Modelov Obrúčok
Nedávno do svojej ponuky zaradili 9 nových modelov obrúčok. Dizajn týchto obrúčok mala na starosti dizajnérka a obchodná riaditeľka Mikuš Diamonds Ivetka Zimková Mikušová. No pravdou je, že keď sa robili vzorky, veľa sa špekulovalo čo a ako, pretože Ivetka prišla za nimi s tým, či by sa to vôbec dalo prakticky zrealizovať. Každý vo výrobe sa vyjadroval k jednotlivým modelom nielen z estetického, ale aj technického hľadiska. Obrúčky sú totiž jeden z mála šperkov, ktoré nosia ľudia celý život, takže je dôležité, aby boli nielen štýlové, ale aj komfortné. Tešia sa, že si nové kúsky veľmi rýchlo našli cestu u zákazníkov a veria, že toto rozšírenie, ktoré pri obrúčkach nerobia často, splní svoj posvätný účel.
Vývoj Vkusu Slovákov a Individualita
Je úžasné, že dizajn (nielen) obrúčok vychádza aj z túžob klientov. Zuzka vníma, že za tých 5 rokov, čo tam pracuje, sa to určite zmenilo. Všeobecne idú do popredia farebné drahé kamene, celkovo je to také hravejšie. No vždy sa jej ukazuje, že vkus je veľmi individuálna záležitosť. Každému sa páči niečo iné, extravagantné veci, ktoré nesedia jej, na inej žene môžu vyznieť fantasticky.
Voľný Čas a Hodnota Ručnej Práce
Aj spôsob trávenia voľného času je vysoko individuálna záležitosť. Zuzka prezradila, ako si dobíja baterky. Minulý rok na jeseň sa s priateľom začali venovať lezeniu. Umelá stena sa im však akosi nepozdáva, takže vyrážajú do prírody za skutočnými skalami, kde cíti „špinu za nechtami“. V momente, keď sa „nalepí“ na skalu, tak úplne vypne. Pri iných aktivitách, napríklad bicyklovaní, si zvykla v myšlienkach uletieť, no pri lezení nemá čas rozmýšľať, je úplne prítomná, tu a teraz. A keď práve „nemedituje“ vo výšinách, tak miluje kvety a prácu v záhrade.
Dá sa povedať, že tvorí prakticky stále, pretože s priateľom vyrábajú rôzne dary pre najbližších, svietniky, sviečky, dokonca aj včelária. Minulý rok na Vianoce takto obdarovali svojich najbližších vlastnoručne vyrobenými hodinami, kde skĺbili prácu s drevom a jej skúsenosti s vitrážou. Teda tak, ako v jej práci sa všetko točí okolo dokonalých hand-made šperkov, tak aj v súkromí súzni s myšlienkou, že dary vyrobené vlastnými rukami sú najhodnotnejšie. Navyše je podľa nej obrovský benefit, ak má človek v dnešnej dobe nejaké remeslo v rukách.
