Majiteľka agentúry VIZOO Image Production, Zuzana Augustín Poláčková, je žena plná energie a budúcich plánov, napriek tomu, že si pre seba nenájde veľa času a priznáva, že nosí v sebe "vak nesplnených prianí". Pravidelne zapína počítač, aby si v noci odpracovala druhú smenu, a vybavovanie klientskych hovorov cez víkendy je pre ňu samozrejmosťou. Zuzana Augustín Poláčková (nar. 1. augusta 1982 v Martine) je okrem vlastníctva agentúry bývalá modelka a niekdajšia riaditeľka Fashion TV pre Českú a Slovenskú republiku.
V oblasti event marketingu a PR pôsobí už vyše 15 rokov, pričom jej agentúra zastupuje významných klientov v politike, diplomacii, komerčnom sektore, ako aj jednotlivcov. Augustin Poláčková tiež spolupracuje s charitatívnymi nadáciami. Okrem toho sa aktívne podieľa na rozvoji agentúry Best Nanny, ktorá pôsobí na českom trhu od septembra 2022. Študovala chémiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a absolvovala aj sociálnu prácu na rovnakej univerzite. Ďalej absolvovala kurz psychodynamickej psychoterapie. Je vydatá, žije v Prahe a má syna Karla (16) a dcéru Lilly (6).
Od modelingu k eventom a PR: Profesionálna cesta
„Ako ste sa dostali z predchádzajúcej práce a modelingu k eventom a PR?“ - začalo sa to, keď Zuzana už žila v Prahe, s českou a slovenskou licenciou Fashion TV, ktorú si zakúpila spolu so svojím vtedajším partnerom. Hoci ju nakoniec predali, zostala v mediálnom a reklamnom biznise. Začala pracovať pre butik Obsession v Pařížskej ulici, kde mala na starosti komunikáciu a budovanie značky pre český trh, ako aj svoj prvý väčší event. Následne reprezentovala ďalšie značky v Pařížskej v oblasti komunikácie a eventov a zistila, že ju tento druh práce skutočne baví. Zlom nastal, keď ju Jaroslav Tvrdík oslovil, aby zorganizovala prvé česko-čínske investičné fórum na Pražskom hrade. Vtedy sa malá agentúra zmenila na profesionálnu, ktorá má dnes na svojom konte viac ako tisíc eventov.
Ktorá z oblastí, v ktorých jej agentúra pôsobí, je jej najbližšia? „Pretože som nejaký čas pracovala ako modelka, bola som riaditeľkou Fashion TV, spolupracovala som s takmer každým butikom v Pařížskej ulici a vo všeobecnosti som dlho pôsobila v módnom priemysle, musím povedať, že je to aspoň čiastočne móda.“ Zdravotníctvo je jej najbližšie aj vďaka jej predchádzajúcej práci, od ktorej sa pred rokmi odklonila. Atraktívna jej príde aj politika, napriek početným úskaliam. Nechce znieť povýšenecky - „rada prijmem akúkoľvek prácu, či už ide o detskú narodeninovú oslavu, otvorenie butiku alebo event na Pražskom hrade.“
„Chceli by ste sa nakoniec vrátiť k svojej bývalej práci?“ To je jej - „nazvem to podľa názvu televízneho programu“ - 13. komnata. Pochádza z rodiny lekárov; bola prijatá na medicínu, ale nakoniec študovala prírodné vedy. Neskôr získala akreditáciu terapeuta a pracovala v praxi, čo si nesmierne užívala. Niekde hlboko vnútri vie, že pomáhajúce povolanie je niečo, čo by chcela robiť a v čom by bola dobrá, verí. V tomto zmysle má miernu podporu vo forme spolupráce s neziskovými organizáciami. Mimochodom, budú spolupracovať so slovenskou pobočkou Nadácie Kapka naděje, pre ktorú v minulosti pomáhali organizovať charitatívne koncerty, ale spolupracujú aj s Nadáciou pre výskum rakoviny, ktorá je druhou najväčšou svojho druhu na svete.
Hrdosť na úspechy a prekonané výzvy
Existujú nejaké „najlepšie“ projekty jej agentúry, na ktoré je obzvlášť hrdá? „Usilujeme sa o dokonalosť pri každom našom podujatí, čo znamená, že musíme zabezpečiť výnimočného hosťa alebo jedinečné miesto. To je náš základ. Podarilo sa nám zorganizovať večeru na Vyšehradských hradbách v rámci kladenia základného kameňa V Tower, alebo usporiadať jedinečné podujatie na streche Rudolfina, boli sme prví, ktorí hostili podujatie v sklenenej veži novo zrekonštruovaného Národného múzea. Je veľa podujatí, na ktoré som hrdá. Pokiaľ ide o výnimočných hostí, boli to podujatia organizované v rámci filmového festivalu, stretnutie sedemnástich ministrov zdravotníctva za účasti vtedajšieho riaditeľa WHO a mnoho ďalších.“
Na druhej strane, existuje podujatie, na ktoré by radšej zabudla, ktoré nešlo podľa jej alebo klientových plánov? „Musím zaklopať na drevo, ale mala som šťastie, že som sa vyhla akýmkoľvek kariérnym nehodám. Často balansujeme na hrane, ale zatiaľ sa nám podarilo všetky naše podujatia úspešne zorganizovať k spokojnosti našich klientov. Počasie je pre nás veľká neznáma. Pamätám si, ako sme organizovali recepciu pre 1200 ľudí v Južných záhradách Pražského hradu, ktoré sú zvyčajne pre podujatia uzavreté. Dvere sa zatvorili za posledným hosťom… a prišla taká prietrž mračien, že sme boli premočení do nitky, kým sme sa dostali na hradné nádvorie. Vtedy sme nemali pripravenú žiadnu alternatívu pre daždivé počasie, ani to nebolo možné vzhľadom na miesto konania, a keď som si predstavila ten dážď, ktorý sme zažili, padajúci na všetkých tých dôležitých ľudí z celého sveta… [smeje sa] Občas to poriadne rozprúdi krv.“
Vlastná svadba v martinskom skanzene: Splnený detský sen
Pre Zuzanu Augustín Poláčkovú bola jej svadba tá vysnívaná. Už ako dieťa snívala o svadbe v martinskom skanzene. „Ako malá som sem chodievala na prechádzky, milujem tunajšiu prírodu a mám na ňu veľa krásnych spomienok. Preto bola voľba jasná,“ hovorí Zuzana, ktorá chcela spojiť tradíciu s modernou a do martinského skanzenu priviesť nádych luxusného eventu.
„Dodržali sme aj tradíciu v štýle do roka a do dňa, takže odkedy ma manžel požiadal o ruku, začali sme svadbu plánovať. Keďže mám eventovú agentúru, všetko som si organizovala sama. Boli to nádherné starosti a ešte teraz ľutujem, že ten čas je už preč. Musím neskromne povedať, že naša svadba sa naozaj podarila a bola výnimočná. Každá nevesta túži po tomto pocite a ja sa teším, že mi to vyšlo.“
Svadobné šaty od Mikloška a tradície
Zuzana sa s manželom dohodli, že niektoré zvyky a tradície si odpustia. „Manžel sa chcel vyhnúť hlavne rozbíjaniu taniera a ja som mala jasno, že čepčenie je priam nutnosť, pretože do skanzenu to dokonalo zapadalo. Prvý tanec alebo nakrojenie svadobnej torty už boli skôr novodobý zvyk.“
Nepodcenila ani šaty. „Vždy som snívala, že mi ich ušije Ferko Mikloško a môj sen sa stal skutočnosťou. Návrhár dostal zadanie, že chcem obrovskú sukňu, dlhý závoj, ale aj tradičný prvok, aby som v drevenom kostolíku nevyzerala čudne. Zvládol to dokonale a vymyslel mi pás z tradičnej krojovej stuhy, ktorú ešte zvýraznil kamienkami. Tie šaty boli prekrásne a bolo mi cťou, že sa stali inšpiráciou pre mnohé nevesty, lebo po mojej svadbe sa doslova roztrhlo vrece s podobnými modelmi.“
