Zásnuby sú jedným z najstarších rituálov, ktoré sprevádzajú spoločnosť už od čias starovekých Rimanov, Grékov či Egypťanov. Zásnuby ako prechodový rituál sú so svadbou spojené od nepamäti. Spočiatku to však nebolo romantické gesto, ako ho poznáme dnes. Žiadosť o ruku bola formálnym aktom potvrdzujúcim dohodu či obchod medzi mužom a otcom nevesty. V staroveku zásnubám obvykle predchádzalo vyjednávanie oboch rodín o podmienkach sobáša či výške nevestinho vena. Vyjednávanie prebiehalo medzi hlavami rodín, teda otcom ženícha a otcom nevesty. Sobáše boli často dohodnuté ešte pred tým, ako nevesta a ženích prišli na svet, a tak nemali príliš veľkú šancu prejaviť počas vyjednávania svoj názor.
Zásnuby a snubný prsteň v starovekom Ríme
Židovskými tradíciami sa inšpirovali aj starovekí Gréci či Rimania, ich zásnuby však neboli také veľkolepé. V starovekom Ríme bol spôsob, ako prebiehajú zásnuby, trochu iný. Podobne ako v židovskej kultúre, aj tu bol zavŕšením zásnub moment, keď muž navliekol dáme snubný prsteň. Snubný prsteň mal svoje miesto aj v starovekej rímskej kultúre, avšak jeho symbolika nebola až taká romantická. V skutočnosti išlo skôr o symbol vlastníctva. Prsteň tu totiž obvykle predával budúci manžel otcovi svojej nevesty ako akýsi druh platby za manželku. Ženy v tom čase údajne nosili až dva snubné prstene - jeden, ten zlatý, mala žena nosiť na verejnosti.
Zásnubné prstene vyrobené z najrôznejších materiálov nosili už starovekí Egypťania. So zvykom nosenia obrúčok na prstenníku ľavej ruky prišli starovekí Rimania. Tí verili, že žila, ktorá sa nachádza na tomto prste prúdi priamo do srdca. Tradícia výmeny prsteňov siaha až do starovekého Egypta, kde sa kruh považoval za symbol večnosti a nekonečnej lásky. Kruh nemá začiatok ani koniec rovnako ako láska a je považovaný za synonymum nekonečna, celistvosti, návratu domov a cyklického opakovania určitých udalostí v živote.
Svadobné rituály s rímskymi koreňmi
Niektoré svadobné zvyky, ktoré poznáme dnes, majú svoje korene práve v starovekom Ríme. Medzi ne patrí napríklad tradícia lámania chleba. Táto tradícia má korene v starom Ríme a je spojená s pečením chlebov na svadbu. Jeden z nich si ženích počas svadby vybral a rozlomil ho svojej budúcej manželke nad hlavou.
Aj tradícia hádzania svadobnej kytice má svoje korene v starovekom Ríme. Vtedy nevesta hádzala kytice slobodným dievčatám, aby im odovzdala svoje šťastie a pomohla im nájsť si ženícha. Hádzanie lístkov alebo ryže na novomanželov po obrade je tiež tradičný zvyk, ktorý symbolizuje prianie šťastia, hojnosti a plodnosti do ich spoločného života. V minulosti sa ryža používala ako symbol plodnosti, pretože bola spájaná s bohatstvom a úrodou. Táto tradícia má pôvod v starom Ríme.
tags: #svadba #v #starovekom #rime