Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Tieto udalosti sú v slovenskom Zákonníku práce upravené ako takzvané „prekážky v práci na strane zamestnanca“ a priznávajú zamestnancovi právo na uvoľnenie z plnenia pracovných povinností. Medzi tieto prekážky patria aj dôležité životné udalosti, akou je napríklad svadba, návšteva lekára alebo účasť na pohrebe. V niektorých prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, zatiaľ čo inokedy ide o voľno bez náhrady mzdy.
Pracovné voľno pri vlastnej svadbe
Nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy
Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 141 ods. 2 písm. e) upravuje nárok na pracovné voľno v súvislosti so svadbou. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na dva dni na vlastnú svadbu. Z týchto dvoch dní je jeden deň určený na účasť na svadobnom obrade.
Dôležitou podmienkou pre vznik nároku na platené voľno je skutočnosť, že svadba sa koná v deň, ktorý je pre zamestnanca bežným pracovným dňom. Ak sa teda zamestnanec žení alebo vydáva v deň, kedy by mal podľa rozvrhnutia pracovného času pracovať, má nárok na dva dni plateného voľna, pričom jeden deň je priamo deň sobáša. Ak v deň sobáša osoba nepracuje (napríklad sobota alebo nedeľa), nemôže tento deň čerpať, a nárok jej ostáva na jeden deň voľna, ktorý si môže vybrať v súvislosti so svadbou (napríklad deň pred sobášom).
Voľno na prípravy na svadbu
Zákonník práce neposkytuje zamestnancom žiadne právo na pracovné voľno ani osobitný režim pre čerpanie dovolenky v súvislosti s prípravami na vlastnú svadbu. Ak chce zamestnanec čerpať dovolenku na prípravy na svadbu, platia štandardné ustanovenia o dovolenke. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, avšak musí zohľadňovať oprávnené záujmy zamestnanca.
Pracovné voľno pri svadbe rodinných príslušníkov
Svadba dieťaťa alebo rodiča
Zákonník práce upravuje aj nárok na voľno pre rodinných príslušníkov. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V rovnakom rozsahu, teda na jeden deň, sa poskytuje pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy, pri svadbe rodiča zamestnanca.
Dôležité osobné prekážky v práci s náhradou mzdy
Okrem svadby existujú aj ďalšie dôležité životné situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy:
- Dočasná pracovná neschopnosť (PN): Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého do tretieho dňa PN vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení: Zamestnanec má nárok na platené voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava nielen samotné vyšetrenie, ale aj cesta tam a späť.
- Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom: Tehotnej zamestnankyni patrí nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom. Počet dní zákonník práce neuvádza, ale podmienkou je písomné informovanie zamestnávateľa o tehotenstve a predloženie lekárskeho potvrdenia.
- Narodenie dieťaťa: Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, patrí mu nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
- Sprevádzanie rodinného príbuzného do zdravotníckeho zariadenia: Zamestnanec má nárok na platené voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia (pri náhlom ochorení/úrazu, vopred určenom vyšetrení/ošetrení, liečení). Náhrada mzdy sa poskytne len jednému rodinnému príslušníkovi, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo ho možné vykonať mimo pracovný čas. Pre sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy je nárok na desať dní pracovného voľna.
- Úmrtie v rodine: Nárok na pracovné voľno v prípade úmrtia závisí od príbuzenského vzťahu. Pri úmrtí manžela/manželky alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na tri dni pracovného voľna (dva dni pri úmrtí a jeden deň na účasť na pohrebe). Pri úmrtí rodiča, súrodenca, prarodiča, vnuka zamestnanca alebo jeho manžela/manželky, či inej osoby, ktorá žila v spoločnej domácnosti, je nárok na jeden deň pracovného voľna na obstaranie pohrebu a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto dni patrí zamestnancovi náhrada mzdy.
- Darovanie krvi a iných biologických materiálov: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na darovanie krvi, aferézu a darovanie ďalších biologických materiálov. To zahŕňa cestu na odber a späť a čas na zotavenie po odbere, ak zasahujú do pracovného času. Čas na zotavenie môže lekár predĺžiť najviac na 96 hodín od začatia cesty na odber.
Pracovné voľno z dôvodov všeobecného záujmu a iné prekážky
- Plnenie brannej povinnosti a odbornej prípravy v ozbrojených silách: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak je zamestnanec povinný dostaviť sa na obvodný úrad, lekársku prehliadku alebo odbornú prípravu v ozbrojených silách.
- Znemožnenie cesty do zamestnania: Ak sa zamestnanec so zdravotným postihnutím nemohol dostaviť individuálnym dopravným prostriedkom na výkon práce z poveternostných dôvodov, má nárok na jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy. Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy a neexistoval iný spôsob dopravy, patrí mu nárok na pracovné voľno, avšak bez náhrady mzdy.
- Sťahovanie: Pri sťahovaní z osobných dôvodov má zamestnanec nárok na jeden deň voľna (v rámci tej istej obce) alebo dva dni (do inej obce), ale bez náhrady mzdy. Výnimkou je situácia, keď sa zamestnanec sťahuje v záujme zamestnávateľa, kedy mu nárok na náhradu mzdy vzniká.
Špecifiká pre pedagogických a odborných zamestnancov
Kto je pedagogický a odborný zamestnanec
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, je pedagogický zamestnanec fyzická osoba vykonávajúca priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Odborný zamestnanec vykonáva špecifické pracovné činnosti podľa rovnakého zákona. Všetky všeobecné ustanovenia Zákonníka práce o prekážkach v práci, vrátane nárokov na pracovné voľno pri svadbe, sa vzťahujú aj na týchto zamestnancov.
Profesijný rozvoj a nárok na voľno
Zákon č. 138/2019 Z. z. v § 82 ukladá zamestnávateľovi povinnosť udeliť pedagogickým a odborným zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 5 pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj, kam patrí aj vzdelávanie. Ide teda o 37,5 hodiny pracovného voľna s náhradou mzdy, čo zodpovedá jednému týždennému ustanovenému pracovnému času.
Neplatené pracovné voľno a jeho dôsledky
Kedy sa poskytuje neplatené voľno
Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy zamestnancovi aj z ďalších dôvodov, ako sú napríklad: ďalšie návštevy lekára nad rámec zákonom stanovených 7 dní, svadba rodiča, výpadok verejnej dopravy, bežné sťahovanie, výkon verejnej funkcie či dobrovoľnícka činnosť. Zamestnávateľ môže neplatené voľno poskytnúť aj na základe žiadosti zamestnanca z osobných alebo rodinných dôvodov, pričom však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú prevádzkové dôvody.
Dôsledky na sociálne a zdravotné poistenie
Počas obdobia čerpania neplateného voľna dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Poistenec v tomto období poistné neplatí. Na účely zdravotného poistenia poistný vzťah pokračuje, avšak zamestnanec stráca kategóriu zamestnanca a stáva sa samoplatiteľom, čím mu vzniká povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
V období, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, pracovnoprávny vzťah trvá, ale zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy ani na iné finančné plnenie. Pre zamestnanca je z finančných dôvodov výhodnejšie čerpať náhradné voľno, ak je to možné, pretože v takom prípade mu prináleží mzdový nárok za prácu, ktorú vykonal alebo vykoná.
Povinnosti zamestnanca pri prekážkach v práci
Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi vždy a včas nahlásiť prekážku v práci a jej dôvod preukázať. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (neplateného alebo náhradného). Inak je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní. Príslušné zariadenie (napr. zdravotnícke) je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.