Informácie o francúzskych filmoch s tematikou svadby

Svadobná komédia je divácky vďačný žáner. Letmý pohľad do filmovej databázy ukáže desiatky filmových a televíznych titulov, ktoré majú nevestu či ženícha priamo v titule. Francúzska kinematografia prispela do tohto žánru viacerými zaujímavými snímkami, ktoré prinášajú ako komediálne, tak aj dramatické pohľady na túto významnú udalosť.

Svadba (Noces / A Wedding, 2016)

Do kín prichádza film s lakonickým názvom Svadba. Nakrútil ho v roku 2016 režisér Stephan Streker, ktorý napísal aj scenár. Ide o filmovú spoluprácu viacerých krajín - Francúzsko, Belgicko, Pakistan, Luxembursko. Hlavnú úlohu hrá pôvabná Lina El Arabi, ktorá sa narodila vo Francúzsku. Film je zaujímavý práve pestrou spoluprácou a skúmaním zdanlivo neviditeľného procesu: ako sa vyvíjajú kultúry v inej kultúre. V živote asi všetkých národov je svadba veselým dňom, vo filmoch sa však často spája práve s trapasmi a tragédiami. Nie je to inak ani v tomto prípade.

Príbeh a témy

Film rozpráva príbeh mladej Pakistanky, ktorá si musí vybrať medzi vôľou rodičov a vlastnou slobodou. Osemnásťročná belgická Pakistanka Zahira si je veľmi blízka so všetkými členmi svojej rodiny až do dňa, kedy ju začnú nútiť do tradičného manželského zväzku. Mladé dievča, rozpoltené medzi požiadavkami rodičov, svojím západným spôsobom života a túžbou po slobode, spolieha na pomoc svojho dôverníka, staršieho brata Amira.

Zvláštne je najmä to, že je to svadba virtuálna, spočiatku celkom moderná, nevinná, ale napokon ju ovplyvnia tie najstaršie tradície. Mladé dievča patrí do rodiny Pakistancov, ktorí žijú v Belgicku. Jej rodičia prísne dodržiavajú všetky rodové zvyky a rituály. Sú moslimami a sú na svoje náboženstvo i kultúru hrdí. Žijú si pokojným životom - majú obchod, štyri deti. Ľúbia sa navzájom a sú zdanlivo tolerantní. Nerobia vedu ani z toho, že ich dcéra otehotnie (hlavne, že to je s moslimom) a rozhodne sa dieťa neporodiť, lebo jej priateľ, s ktorým sa vzápätí rozíde, sa na otca ešte necíti zrelý. Rozhodnutie ísť na interrupciu ju však stojí veľa utrpenia, voľba nie je ľahká.

Už v tomto štádiu ju divák spoznáva ako hĺbavú a premýšľajúcu mladú ženu, ktorá má svoj názor a tvrdú hlavu. Rodičia sa tvária odťažito, ale konajú. Cítia, že dievča má svoju hlavu, tak ho treba vydať, a to, samozrejme, za moslima. Pre diváka je zaujímavé sledovať intimitu pakistanskej rodiny a vzťahy v nej. Stále sú k sebe láskaví, stále sa objímajú, bozkávajú, rešpektujú, ale - poslušnosť musí byť. Dcére nájdu na internete troch ženíchov - má byť vraj rada, že si môže vybrať z viacerých - a prinútia ju, aby sa za jedného vydala. Nasleduje zaujímavý výjav diaľkovej svadby, v ktorej sa mieša neosobnosť internetu s magickým rituálom.

Po svadbe si dcéra vydýchne, myslí si, že už má na nejaký čas pokoj, že tak skoro manžela neuvidí. Dúfa, že rodičia sa uspokoja s formalitou, aby pred svojou komunitou vyzerali, že sú v norme, že nezrádzajú. Tí však trvajú na tom, aby dcéra odišla do bývalej vlasti.

Film je pre nás exotický, na predstaviteľku hlavnej úlohy sa dobre pozerá. Má súmernú tvár a múdre oči, ktorými presviedča o svojej emancipácii. Myšlienky však veľmi neformuluje, chvíľami je Svadba ako nemý film - veľa ticha. Divák so Zahirou cíti, ale má pocit, že podobných príbehov už videl veľa. Zvyky a kultúry sa vyvíjajú a menia. Možno je tento film dobrý aj na to, aby sme si pripomenuli svoj vlastný nedávny fundamentalizmus a nepohoršovali sa iba nad tým, čo robia cudzinci. Film Svadba akoby už nechcel usvedčovať zo zaostalosti, skôr chce byť dobrou správou o tom, že cudzinci v Európe sa (aj) emancipujú, že ženy si chcú riadiť svoje životy. Rodičia odídu, nastúpia nové generácie, ktoré budú iné.

Záber z filmu Svadba (Noces), zobrazujúci mladú pakistanskú ženu Zahiru v konflikte s rodinnými tradíciami.

Obsadenie a štáb

  • Réžia a scenár: Stephan Streker
  • Kamera: Grimm Vandekerckhove
  • Hudba: Federico Jusid
  • Strih: Hervé Schneid
  • Hrajú: Lina El Arabi, Sébastien Houbani, Babak Karimi, Olivier Gourmet, Neena Kulkarni, Alice de Lencquesaing, Zacharie Chasseriaud a ďalší.
  • Premiéra v SR: 4. Jaz.

Kým nás svadba nerozdelí (Le sens de la fête, 2017)

Nový film Kým nás svadba nerozdelí francúzskej scenáristicko-režijnej dvojice Eric Toledano - Olivier Nakache má tiež v príbehu novomanželov, ale sústreďuje sa na ľudí v pozadí - šéfa a personál svadobnej agentúry, ktorá pripravuje ich honosnú svadobnú hostinu na francúzskom zámku zo 17. storočia. Nová komédia od režisérov filmu Nepodplatiteľní, ktorej inšpiračný zdroj môžeme hľadať napríklad u argentínskych Divokých historiek, poteší srdce každého, aspoň trochu škodoradostného diváka.

Kým nás svadba nerozdelí (Teaser 3)

Zápletka a postavy

Kým v doteraz najúspešnejšom filme autorskej dvojice Nedotknuteľní (2011) boli spoluhráčmi melancholický ochrnutý bohatý aristokrat a jeho opatrovateľ, bezočivý extrovertný recidivista tmavej pleti, v Sambe (2014) prisťahovalec zo Senegalu a francúzska manažérka so syndrómom vyhorenia, v snímke Kým nás svadba nerozdelí stoja vedľa seba a občas aj proti sebe šéf svadobnej agentúry Max Angély (Jean-Pierre Bacri) a kolektívny hrdina - personál jeho podniku, doplnený príležitostnými zamestnancami.

Max je v zložitej situácii. Pociťuje únavu z tridsať rokov trvajúceho zápasu o klientov, ktorých rozmary občas nevládze akceptovať a vypení, ako to ukazuje úvodná scéna. Nároky, ktoré naňho kladie nesympatický egocentrický ženích, objednávateľ luxusnej svadby na zámku (Benjamin Lavernhe), sú priveľké a sem-tam nezmyselné. Navyše rieši svoje osobné problémy - manželskú i partnerskú krízu, pričom milenka, jeho podriadená Josiane (Suzanne Clément) sa ho snaží vyprovokovať k rozhodnému kroku bezuzdným flirtovaním s náhodnými mužmi priamo pred jeho očami.

Hoci Max vyzerá prísne a občas dokáže poriadne zvýšiť hlas, v jadre je dobrák. Len preto dal príležitosť zarobiť si svojmu nemotornému švagrovi Julienovi (Vincent Macaigne), bývalému učiteľovi, ktorý ide všetkým na nervy neustálym opravovaním ich gramatiky a navyše v neveste Hélene (Judith Chemla) spozná svoju stratenú lásku, čo dáva nevhodne najavo. Max len z priateľstva zavolal nezamestnaného fotografa Guya (Jean-Paul Rouve), hoci je jasné, že aj tak bude každý svadobčan fotiť mobilom. Guy sníva o kariére vojnového korešpondenta, ale na svadbe, kde môže predviesť svoje schopnosti, ho zaujíma najmä pohostenie a flirt so svadobnou matkou (Hélene Vincent).

Objednaná hudba, ktorá mala svojím repertoárom ulahodiť obzvlášť starším svadobčanom, odriekla účasť a náhradná kapela DJ Jamesa (Gilles Lellouche) nie je stavaná na decentnú zábavu a trpí velikášstvom svojho šéfa. A tým sa výpočet „nášľapných mín“, čo čakajú na Maxa a jeho podriadených, zďaleka nekončí, pričom pokazená jahňacina, ktorá mala byť hlavným chodom večere, je iba jednou z nich. Profesionálna svadobná agentúra má na nezdary celých 24 hodín a za tie sa toho môže stať naozaj veľa.

Príbeh honosnej svadobnej hostiny, ktorý je priestorovo i časovo presne lokalizovaný (časové údaje tvoria predely medzi jednotlivými epizódami, balansujúcimi medzi neškodnou komédiou, malou katastrofou a neviazanou fraškou), má okrem ústredného hrdinu - bossa Maxa celý rad vedľajších postáv, ktoré nedostali priestor na širšiu prezentáciu. Sú to figúrky, charakterizované iba jednou, nanajvýš dvomi základnými vlastnosťami. Občas vystúpia do popredia, aby sa vzápätí stratili, iba niektoré sa refrénovite vracajú ako zdroj humoru (napríklad pomocník s „dlhým vedením“, ktorý dodatočne oznamuje ako novinku fakt, ktorý už všetci dávno poznajú, africký imigrant, ktorý nevie nájsť zámienku na odvolanie šéfa z nepríjemného rozhovoru, či náhradný neschopný čašník, ktorého každý čin znamená katastrofu). Všetko sa odohráva v závratnom tempe, ktoré zdôrazňuje kamera (David Chizallet), sústredená väčšmi na hercov ako na luxusné prostredie zámku, dynamický strih (Dorian Rigal - Ansous) a najmä hudba.

Záber z filmu Kým nás svadba nerozdelí, zobrazujúci chaotickú scénu zo svadobnej hostiny s personálom v akcii.

Spoločenské presahy a inšpirácia

Pravda, film Kým nás svadba nerozdelí, založený väčšmi na slovnom než na situačnom humore, je komédia v podstate neškodná, ktorá nedosahuje silu a objavnosť Nedotknuteľných. Napriek tomu okrem komplikácií, súvisiacich s organizovaním a priebehom luxusnej svadby, sa v nej objavia, hoci len letmo a akoby mimochodom, aj niektoré sociálne problémy, rezonujúce v súčasnom Francúzsku, a nielen tam. Je to predovšetkým rozsiahla imigrácia a náročná integrácia prisťahovalcov do nového života, ako aj ťažkosti drobných podnikateľov, ktorí zápasia s často nezmyselnými nariadeniami, veľkými odvodmi a neprimeranými daňami, v dôsledku čoho občas podliehajú zvodom nelegálneho zamestnávania. Strach celého personálu z neznámeho muža, tajomného návštevníka svadobnej hostiny, v ktorom všetci vidia daňového kontrolóra, je teda oprávnený, hoci realita je oveľa radostnejšia.

Pri tvorbe tohto filmu sa vraj autori Eric Toledano (1971) a Olivier Nakache (1973) inšpirovali argentínsko-španielskou snímkou Divoké historky scenáristu a režiséra Damiána Szifróna. To je však čierna komédia zložená zo šiestich rôznorodých filmových poviedok o ľuďoch, ktorí v bezmocnosti pred krivdou a nespravodlivosťou rozličného druhu berú pomstu do vlastných rúk. Napriek početným rozdielom týchto dvoch diel existuje ich spoločný menovateľ - malá škodoradosť i tiché presvedčenie, že aj zlo sa môže na dobro obrátiť. Verím, že tento pocit si popri vkusnej zábave vychutnajú aj diváci francúzskej filmovej novinky.

Základné informácie o filme a štábe

  • Originálny názov: Le Sens de la Fête
  • Krajina: Francúzsko
  • Rok výroby: 2017
  • Dĺžka: 115 minút
  • Réžia: Olivier Nakache, Eric Toledano
  • Scenár: Eric Toledano, Olivier Nakache
  • Kamera: David Chizallet
  • Strih: Dorian Rigal-Ansous
  • Hudba: Avishai Cohen (jazzovo ladený soundtrack vynikajúceho izraelského skladateľa, geniálneho kontrabasistu a vokalistu, ktorého sme pred troma rokmi mohli počuť aj v Bratislave, kam prišiel so svojím triom na pozvanie bubeníka Martina Valihoru na jeho One Day Jazz Fest)
  • Hrajú: Jean-Pierre Bacri, Jean-Paul Rouve, Gilles Lellouche, Suzanne Clément, Vincent Macaigne, Eye Haidara, Alban Ivanov, Hélene Vincent, Benjamin Lavernhe, Judith Chemla, William Lebghill a ďalší.
  • Distribúcia: ASFK
  • Premiéra v SR: 23.
  • Vhodnosť: Film je vhodný od 12 rokov.

O režiséroch: Olivier Nakache a Eric Toledano

Olivier Nakache (nar. 1973) a Eric Toledano (nar. 1971) spolupracujú ako filmári od roku 1995. Stretli sa však už skôr, keď mal Nakache sedemnásť a Toledano devätnásť, v letnom tábore vo Francúzsku. Obaja boli vtedy veľkými fanúšikmi Woodyho Allena a obaja chceli skúsiť filmovú kariéru. Odvtedy vytvorili 4 krátkometrážne a 5 celovečerných filmov, pričom vo svojich dielach často pretáčajú sociálne klišé naruby. Ich najväčším doterajším úspechom sú Nedotknuteľní z roku 2011, ktorých celkové tržby sa vyšplhali až na 426 miliónov dolárov. Pred dvoma rokmi priniesli slovenským divákom aj film Samba.

Un Mariage Sans Fin (2026)

Un Mariage Sans Fin je romantická komédia s fantastickým nádychom, ktorú režíroval Patrick Cassir. Film sa bude vysielať na Prime Video od 30. mája 2026. Na svadbe svojej sestry v odľahlom marockom hoteli sa Louna zoznámi s Paulom. Po večeri plnom udalostí sa ocitnú v časovej slučke. Film by mohol osloviť fanúšikov romantických komédií a fantazijných príbehov zameraných na časové slučky, podobne ako Palm Springs alebo Groundhog Day. Vo filme, ktorý napísal a režíroval Patrick Cassir, účinkujú Tarek Boudali a Camille Rowe v spoločnosti Youssefa Hajdiho, Bertranda Usclata, Claire Chust a Marie Papillon. Un Mariage Sans Fin ponúka príbeh kombinujúci romantickú komédiu a časové slučky. Tento článok vychádza z informácií dostupných na internete.

Tematický obrázok k filmu Un Mariage Sans Fin, vizualizujúci romantickú komédiu s prvkami časovej slučky.

tags: #svadba #po #francuzsky #csfd