Svadobné tradície a etiketa na Slovensku

Svadba je jedným z najkrajších a najvýznamnejších okamihov v živote dvoch ľudí, symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín. Na Slovensku sa s ňou odjakživa spájalo množstvo krásnych tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych regiónoch môžu mierne líšiť. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a stále dávajú svadbe tú pravú dušu, hoci ich forma sa postupne mení. Budúci manželia sa dnes rozhodujú, ako si vyskladajú svoj svadobný deň a aké tradície do svadby zaradia. Každý zvyk má svoj hlboký význam - symbolizuje lásku, vernosť, požehnanie či hojnosť.

ilustračné foto slovenských svadobných tradícií

Predsvadobné zvyky a prípravy

Žiadosť o ruku a zásnuby

Prvým predpokladom pre rozhodovanie, ktorú svadobnú tradíciu do svadby zaradíte, sú zásnuby. V stredoveku bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej. Teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku. V minulosti ruku nevesty pýtali od jej otca formou pytačiek, kedy zásnubám predchádzalo vyjednávanie medzi rodičmi ženícha a nevesty. Dnes je konečné rozhodnutie na partnerke. Ak povie áno, vraví sa, že dvaja by sa do roka a do dňa od zásnub mali vziať. Tí sa zväčša dohodli na vene, ako aj na dátume svadby - obvykle sa musela konať presne do roka.

Pečenie svadobných koláčov a výslužky

K svadbe neodmysliteľne patria svadobné koláče. Tie by si v žiadnom prípade nemala piecť nevesta sama, aby si neprivolala nedostatok financií v manželstve alebo uplakané deti. Túto milú povinnosť zvyčajne prevezme mama nevesty s babičkami a kamarátkami. S orechovými, makovými a tvarohovými koláčikmi potom snúbenci alebo ich rodičia chodia po domácnostiach a pozývajú svojich blízkych na hostinu, inde zase tieto koláčiky schovávajú až do výslužky. So svadobnými koláčmi sú spojené aj výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby ako poďakovanie za ich účasť. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia ako hostia. Táto tradícia má pôvod v starom Ríme a je spojená s pečením chlebov na svadbu.

Rozlúčka so slobodou

Veľmi obľúbenou tradíciou je lúčenie so slobodou. Hoci sa často považuje za americký zvyk, jeho korene siahajú do čias starovekého Grécka (5. storočie pred n. l. v Sparte), kde vojaci pripravovali hostinu budúcemu ženíchovi a pripíjali si na jeho zdravie. V minulosti sa nastávajúci pár schádzal noc pred svadbou s priateľmi, ktorí im pomohli so zdobením sály, po čom nasledovala zábava. Dnes sa väčšinou každý z páru lúči so svojím starým životom zvlášť, pričom program organizujú ich priatelia. Aktivity môžu byť rôzne: bowling, posedenie v reštaurácii, wellness, turistika, laser game, grilovačka.

Ohlášky a noc odlúčenia

Ohlášky sa týkajú cirkevných sobášov a kedysi boli povinné. Ide o oznam, ktorý kňaz prečíta na omši, aby dal na známosť, že sa bude konať svadba. Dnes už nie sú povinné, ale nájdu sa farnosti, kde ich kňazi stále čítajú alebo ich zverejňujú. Ďalšou tradíciou je, že budúca nevesta a budúci ženích spia pred svadbou oddelene (tzv. noc odlúčenia). Niektoré páry ju dodržiavajú, no dôležitejšie je, aby boli snúbenci v pohode.

Svadobné oblečenie a symbolika

Svadobné šaty nevesty

Samotné nevestine svadobné šaty sú veľkým zborníkom svadobných zvykov. Rozhodne by si ich nemala šiť nevesta sama, aby si "nezašila cestu ku šťastiu". Tradičná biela farba, ktorú spopularizovala kráľovná Viktória v roku 1840, značí čistotu a vyriešenú minulosť snúbenice. V minulosti sa nevesty obliekali aj do čiernych alebo fialových odevov. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve.

Súčasťou svadobných šiat je potom niečo nové, staré, požičané a modré:

  • Niečo nové: symbol nového začiatku a novej životnej etapy.
  • Niečo staré: odkazuje na zachovanie rodinných tradícií a koniec životnej etapy nevesty ako dievčaťa, pripomínajúc, odkiaľ nevesta pochádza.
  • Niečo požičané: má do manželstva priniesť hojnosť, šťastie a symbolizuje dobré vzťahy a priateľstvá. V minulosti to bol aj symbol plodnosti. Požičiavať by sa mali veci od šťastne vydatej ženy, aby ste si preniesli šťastie do manželstva.
  • Niečo modré: symbolizuje vernosť v manželstve, čistotu a lásku.
Taký podväzok je pomerne šalamúnskym doplnkom, ktorý môže reprezentovať hneď niekoľko spomenutých požiadaviek. Okrem toho má tento kúsok spodnej bielizne ďalšiu symboliku - má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo.

fotografia nevesty s prvkami

Svadobný závoj

Neodmysliteľnou súčasťou nevesty je určite svadobný závoj. V minulosti sa ním nevesta zakrývala nielen pred svojím nastávajúcim, aby mohol jej krásu uvidieť až pred oltárom, ale taktiež pred zlými duchmi, ktorých zmiatol. Závoj tiež predstavoval pokoru a poslušnosť.

Minca v topánke

Ak ste nastávajúcou nevestou a nerada by ste v manželstve treli biedu s núdzou, nezabudnite si do ľavej topánky vložiť mincu.

Svadobný oblek ženícha

Taktiež ženíchov oblek podlieha symbolickej "módnej polícii". Hoci je dnes motýlik takmer bežnou súčasťou mužovho svadobného obleku, v dobách minulých bol úplným tabu. Ak je svadba elegantná a koná sa v interiéri kostola alebo kaštieľa, kravata pôsobí zrelšie a formálnejšie. Na vonkajšiu alebo ležérnejšiu svadbu v lete je motýlik vzdušnejší a modernejší. Pre jarnú alebo letnú svadbu fungujú výborne jemné pastelové odtiene - šalviová, bledo modrá alebo teplá béžová. Kravata alebo motýlik je prvá vec, ktorú ľudia vnímajú na ženíchovi, preto by mal doplnok sedieť farebne aj štýlovo.

Prvý pohľad na nevestu

Tradične by ženích nemal vidieť nevestu v svadobných šatách skôr, ako na ňu prvýkrát pozrie pri oltári alebo na obradnom mieste. Pôvod tejto tradície siaha do čias dohodnutých manželstiev, kedy sa rodiny obávali, že ak by ženích videl nevestu vopred a nepáčila by sa mu, obrad by sa neuskutočnil. Dnes má tento zvyk iný náboj, mnohé páry ho dodržiavajú práve pre moment prekvapenia a emócie - keď ženích uvidí nevestu prvýkrát, má to byť niečo, čo ho zastaví a je to nezabudnuteľný moment pre fotografov. Až ten správny čas nastane, mala by najprv vidieť nevesta ženícha a až potom ženích ju. Práve v týchto okamihoch vznikajú tie najkrajšie a najdojemnejšie fotografie prekvapených snúbencov.

Kvetinová výzdoba a pierka

V minulosti videla nevesta svoju svadobnú kyticu po prvýkrát až vtedy, keď jej ju ženích v deň sobáša priniesol. Kytica mala byť oknom do duše nevesty a mala byť silno aromatizovaná, aby vyhnala zlých duchov, preto sa pri jej zhotovovaní používali aj rôzne bylinky a cesnak. Dnes si kytice nevesty vyberajú prevažne samy, ale ich nastávajúci ich aspoň vyzdvihujú v kvetinárstve. Po tom, čo nevesta dostane svoj kvetinový doplnok, pripne ženíchovi na chlopňu saka tzv. pierko, ktoré je väčšinou z myrty alebo rozmarínu. Takéto pierko, symbolizujúce spojenie mladomanželov, dostanú aj všetci svadobčania (alebo len slobodní) na rozlíšenie. Klasické pierka v dnešnej dobe nahrádzajú rôzne mašličky, placky prípadne kvetinové náramky. Pierka sa štandardne pripínali hosťom po vypýtaní nevesty počas odobierky slobodné družičky.

svadobná kytica a pierko ženícha

Svadobná brána

V rovnakom duchu ako kvetinová výzdoba celej svadby sa môže niesť aj výzdoba svadobnej brány, ktorá sa stavia pred nevestiným domom (niekde aj ženíchovým). Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového, neznámeho života. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, bohato zdobených najčastejšie farebnými stuhami.

fotografia svadobnej brány z brezových konárov

Úloha starejšieho, družičiek a družbov

Svadobný deň mal odjakživa na starosti starejší, ktorý sa staral o zábavu aj celý priebeh večera. Jeho úlohou bolo dohliadať na dodržanie všetkých svadobných tradícií a zvykov. Spoločne so ženíchom šiel vypýtať nevestu od rodičov (odobierka) a následne sa s budúcimi manželmi pobral na obrad. Dnes sa táto úloha zachovala a profesionál pomôže plynulo prejsť každou časťou programu. Družičky (pomocníčky nevesty) pomáhajú s prípravou dekorácií na svadbu, s obliekaním šiat. V minulosti mali podobné oblečenie s nevestou a ženíchom (nie iba medzi sebou), aby zmiatli zlých duchov. Úloha družbov závisí od tradícií, zväčša sú zapojení do zábavnejších a alkoholových aktivít, ako je stavanie prekážky alebo únos nevesty.

Odobierka a Požehnanie rodičov

Odobierka (alebo pytačky) je zvyk, kedy ženích prichádza so svadobčanmi z jeho strany k neveste domov (často v sprievode hudby) a pýta si ju od jej rodičov. Niekedy sa mu najprv ukážu falošné nevesty a až na záver tá jeho pravá. Niektoré páry tento zvyk upravia tak, že ženích v sprievode svadobčanov príde po nevestu a tá ho víta chlebom a soľou bez falošných neviest. Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, zachovaný najmä v nábožných rodinách. Nevesta a jej budúci manžel prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života a taktiež ich prosia o prepáčenie za trápenia. Koná sa iba za prítomnosti rodičov, prípadne najbližšej rodiny a svedkov. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky.

Prekážka na ceste (Vykúpenie nevesty)

Zvyk populárny skôr na dedinách, kde ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na utajenom mieste prekážku z dreva (alebo šnúry, reťaze). Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k neveste. Zvyčajne o tom nevie. Kamaráti mu dávajú rôzne nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. Niekedy pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niektorí to poznajú aj pod názvom Vykúpenie nevesty.

Zvyky počas svadobného obradu

Svadobná kolóna

Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z dôvodu zahnať negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes sa trúbi v kolónach áut. Hluk má podľa tejto tradície vyhnať všetky negatívne nadpozemské sily.

Osvetlenie svadobnej sály - Hoffer Lapáš

Okvetné lístky

Pred tým ako nevesta prejde uličkou, kde sa bude konať svadobný obrad, družičky alebo deti púšťajú na zem lupene z kvetov. Kvety sú symbolom plodnosti a nového začiatku. Zvykom je, že lupene rozhadzujú hlavne slobodné dievčatá, oblečené v podobných šatách ako nevesta. Traduje sa, že týmto sa nevesta chráni pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú, aby pravú nevestu nespoznali.

Horiace sviece

Ak sa svadobný obrad koná v kostole a budú pri ňom horieť sviece, dobre pozorujte ich plameň. Hovorí sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.

Svadobné obrúčky

Svadobné obrúčky sú súčasťou každej svadby a zvyk, ktorý vám bude vašu svadbu pripomínať každý deň. Prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. So zvykom nosenia obrúčok na prstenníku ľavej ruky prišli starovekí Rimania, ktorí verili, že žila, ktorá sa nachádza na tomto prste prúdi priamo do srdca. Hoci dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou. Spadnutá obrúčka v kostole bola v minulosti spájaná s mnohými poverami.

detailná fotografia svadobných obrúčok

Hádzanie ryže a konfet

Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky). Ryža, kvety alebo lúpané mandle predstavujú symbol bohatstva, šťastia a plodnosti. Mandle symbolizujú dlhý a sladký život.

Vypúšťanie holubíc

Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu. Táto tradícia je prevzatá zo zahraničia a predstavuje prianie bohatstva a veľa ratolestí.

Vedenie nevesty k oltáru

Otec nevesty dostáva podľa tohto zvyku česť odprevadiť svoju dcéru k oltáru za jej budúcim manželom. Tento zvyk má dlhú tradíciu z dôb, kedy sa manželstvá dohadovali alebo sa nimi pečatili vzťahy dvoch rodín. Veľa párov tento zvyk dopĺňa vedením ženícha k oltáru jeho matkou.

Tradície na svadobnej hostine

Prípitok a privítanie

Predtým, než novomanželia vkročia na miesto konania hostiny, ich pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého im ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ). V niektorých regiónoch je zvykom si pripíjať tvrdým alkoholom, pričom do jedného štamprlíka sa naleje voda a do druhého tvrdý alkohol. Ďalšou alternatívou je privítanie s chlebom a soľou. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja si majú odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami, med symbolizuje sladký spoločný život.

Zametanie črepov

Jeden z najznámejších zvykov je zametanie črepov. Po uvítacom prípitku zvykne buď starejší alebo niekto z personálu „náhodou“ rozbiť tanier na zem. Mladomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepy pozametajú. Niekedy im hostia prácu komplikujú rozkopávaním črepov. Keďže črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!

Osvetlenie svadobnej sály - Hoffer Lapáš

Spoločné jedenie polievky

Svadobná hostina je otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. Tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie, ako aj spoločný majetok. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná,“ čím povzbudzujú mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to opakuje aj s rýmami ako: „Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať.“

Krájanie svadobnej torty

Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Krájanie svadobnej torty má podobný symbolický základ. Mladomanželia držia nôž spoločne a prvý kus torty si navzájom podávajú. Toto gesto symbolizuje starostlivosť o druhého. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.

fotografia krájania svadobnej torty

Prvý tanec mladomanželov

Prvý tanec je okamihom, keď sa pozornosť všetkých hostí sústredí na pár a otvára tanečnú zábavu. Mladomanželia tancujú sami na parkete, pričom si môžu zvoliť klasický valčík alebo pripraviť originálne tanečné číslo. Po jednej či dvoch skladbách sa však pridajú aj ostatní. Po prvom manželskom tanci si ženích zatancuje so svojou mamičkou a svokrou, rovnako ako nevesta so svojím oteckom a otcom svojho manžela.

Hádzanie svadobnej kytice a podväzku

Dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu. Tá, čo ju chytí, sa vraj vydá do roka. Táto tradícia má anglické korene a pôvodne mala kytica odrádzať hostí od trhania šiat nevesty. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, ale bez pomoci rúk, a následne ho vystrelí medzi slobodných pánov. Ten, kto ho chytí, sa vraj ožení ako ďalší. V stredoveku bol podväzok súčasťou svadobného rituálu odovzdania nevesty a muži verili, že kúsok z jej oblečenia im prinesie šťastie.

Čepčenie nevesty

Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Podoba tejto tradície je premenlivá a úzko spojená s konkrétnym miestom, odkiaľ manželia pochádzajú. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku a snímajú dievčenský veniec či závoj. Ženíchovi je zase nasadený klobúk. Ak je súčasťou programu folklórna skupina, atmosféra sa mení na silný kultúrny moment.

Osvetlenie svadobnej sály - Hoffer Lapáš

Redový tanec a vyberanie do venca

Po čepčení obvykle nasleduje redový tanec, známy predovšetkým na východe Slovenska. Tancachtiví svadobčania musia prispieť do košíčka za tanec s nevestou. Ako poďakovanie však dostanú nejaký milý darček na pamiatku od novomanželov alebo pohárik pálenky. Niekde je zvykom, že v kruhu tancujú obaja mladomanželia. Zvyk vyberania do venca by sa mal konať pred čepčením nevesty. Hlavná družička a družba obchádzajú svadobčanov s pleteným košíkom a vyberajú finančné dary, ktoré následne odovzdajú mladomanželom. Tieto tradície majú korene v dobách minulých, kedy obaja snúbenci žili oddelene až do svadby a získané peniaze mohli použiť na zariadenie spoločnej domácnosti alebo zaplatenie svadobných účtov.

Svadobná noc

Tradícia určená len pre oči samotných novomanželov. Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah ich spoločného príbytku. Údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Manžel prenáša svoju manželku cez prah, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným.

Svadobná etiketa a praktické rady

Svadobná etiketa predstavuje zoznam nepísaných pravidiel, odporúčaní a tradícií, ktorých striktnosť sa postupom času vytráca a dnešná doba je k nim benevolentnejšia. Žiadny pár by sa nimi nemal neväzovať, ale je dobré mať o nich aspoň potuchy.

Svadobný príhovor

Svadobný príhovor môže byť krásnym spôsobom, ako vyjadriť svoje šťastie a podporu pre mladomanželov, najmä ak ste im blízky priateľ. Tu je niekoľko nápadov, ako napísať svadobný príhovor, ktorý je srdečný, osobný a nezabudnuteľný:

  • Začiatok: „Milí [mená mladomanželov], vážení hostia, dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili krásny začiatok jednej úžasnej kapitoly v živote [mená mladomanželov]. Je to deň, na ktorý budú ešte dlho spomínať.“
  • Osobné spomienky: Ak máte osobné anekdoty, skúste ich zaradiť tak, aby pôsobili prirodzene. Spomeňte, ako sa prvýkrát stretli, nejakú veselú príhodu zo začiatkov ich vzťahu alebo niečo, čo na ich vzťahu obdivujete. (Napríklad: „Pamätám si, ako som prvýkrát videl/a [Meno nevesty/ženícha] s [Meno ženícha/nevesty] a už vtedy som vedel/a, že to medzi nimi funguje.“)
  • Posolstvo o manželstve: Manželstvo je krásna cesta plná spoločných výziev, radostí a nezabudnuteľných chvíľ. Budú dni plné smiechu a možno aj dni, ktoré budú náročnejšie, ale s láskou a rešpektom sa všetko dá prekonať. Sila vášho zväzku je v spoločných snoch, v podpore a v láskavosti, ktorú si navzájom dávate.
  • Záver a prípitok: „S radosťou zdvíham pohár na vás dvoch, na lásku, ktorá vás spája, na všetky krásne dni, ktoré vás ešte len čakajú, a na silu, ktorá vás podrží, aj keď príde búrka. Nech je váš život plný radosti, smiechu a porozumenia. Na mladomanželov!“

Príhovor by mal byť osobný, priateľský a úprimný. Prispôsobte svoje slová podľa toho, aký máte vzťah s mladomanželmi.

Svadobné oznámenia a pozvánky

Svadobné oznámenia odošlite všetkým aspoň niekoľko mesiacov pred svadbou, a to aj v prípade, že už o svadbe dotyční vedia. Rovnako tak by všetci pozvaní hostia mali obdržať pozvánky, kde im ideálne oznámite, či sa zúčastňujú aj obradu, hostiny, alebo len večerných osláv. Oznámenie slúži na to, aby ženích s nevestou oznámili svojmu okoliu, že sa rozhodli povedať si áno. Kedysi bolo zvykom, že oznámenia roznášali partneri spoločne so svadobnými koláčikmi, ktoré obvykle piekla mama nevesty.

Oblečenie hostí a svadobný dress code

Podľa svadobnej etikety svedkovia aj otcovia ladia svoje oblečenie s ženíchovým oblekom. Jeho farba i strih záleží na šatách nevesty, pričom nie je nutné, aby spolu nevesta so ženíchom farebne ladili. Ženíchovo sako aj nohavice by mali byť vyrobené z rovnakého materiálu. Smoking sa na svadbu nehodí, pretože sa nosí až po 18. hodine. Ak riešite sladenie ženícha a svedkov, je vhodné, aby ich doplnky boli z rovnakej kolekcie alebo materiálu.

Zasadací poriadok

Zasadací poriadok na svadobnej hostine niekomu pripadá zbytočný, no môže ušetriť veľa starostí a zmätkov s usadením hostí. Veľmi tiež záleží na usporiadaní a tvaru stolov. Pri stole do tvaru U alebo L sedia v čele novomanželia, nevesta vpravo, ženích vľavo. Pre symbolické prijatie oboch rodín sedia na strane nevesty rodičia ženícha, na strane ženícha zase rodina nevesty. V rade ďalej nasledujú starí rodičia, svedkovia, blízki príbuzní, priatelia a ostatní hostia. Pragmaticky povedané, s dôležitosťou hosťa klesá ich vzdialenosť od novomanželov.

Dôležitosť komunikácie a plánovania

Zvyky fungujú najlepšie vtedy, keď o nich všetci vopred vedia. Ak plánujete zametanie črepov alebo sypanie lupeňov, napíšte to na svadobný program alebo informujte svadobného koordinátora. Nie každá tradícia musí byť súčasťou vašej svadby. Dôležité je, aby svadba odrážala osobnosť páru.

Povery a predzvesti

Povery súvisiace s počasím

Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň hovoria:

  • Ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo.
  • Ak bude pršať, možno zmoknete, ale prší vám šťastie.
  • Ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve.
  • Ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.

Svadba v máji

Staré príslovie, ktoré z mája robí pre svadbu nepriateľský mesiac, hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Vychádzalo zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili. Vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby špajze častokrát v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli.

Vtipné svadobné zvyklosti

Ak ste s kamarátmi veselá kopa, pravdepodobne sa môžete tešiť aj na ďalšie tradičné zábavné prekvapenia.

  • Falošná nevesta: Ešte pred obradom sa pri odobierke robí akási skúška ženícha, kedy mu je dovedená falošná nevesta, obvykle preoblečený kamarát alebo rodinný príslušník, ktorý testuje pevnosť vzťahu snúbencov.
  • Únos nevesty: Partia kamarátov v nestráženom okamihu zbalí nevestu a odídu s ňou do blízkej reštaurácie prípadne baru. Ženích ju musí najprv nájsť a následne ju vykúpiť späť. Tento zvyk má svoje korene na Balkáne a v minulosti sa praktizoval pred svadbou, keď ľudia nemali peniaze na veľkú svadbu. Dnes je to zábava, no je dobré, aby sa aktéri vopred dohodli, či ho chcú zaradiť do programu, aby sa predišlo nepríjemnostiam, keď hostia zostanú sami.

tags: #svadba #mojho #najlepsieho #priatela #markiza