Geografická charakteristika obce
Obec Hladovka sa rozprestiera v Oravskej kotline na rozsiahlom ľadovcovo-riečnom kuželi, ktorý bol v štvrtohorách vytvorený potokmi vytekajúcimi z veľkých ľadovcov Západných Tatier. Severnú a strednú časť chotára tvoria pahorkatinné mladotreťohorné uloženiny, zatiaľ čo južná, vrchovinná časť zasahuje do pohoria Skorušina. Nadmorská výška obce sa pohybuje v rozmedzí od 680 do 967 m n. m., pričom stred obce sa nachádza vo výške 756 m n. m. Severne od bývalej železničnej trate sa nachádzajú rozsiahle rašeliniská.
Založenie a historický vývoj
Počiatky osídlenia územia siahajú do roku 1438, kedy uhorský panovník Albert daroval čimhovský kraj rodu Plathyovcov. Keďže sa tento rod na hornej Orave neusadil, majetok zostal k dispozícii valachom. Rozvoj dediny neskôr výrazne ovplyvnil mocný rod Turzovcov na Oravskom zámku, ktorí v záujme zvýšenia príjmov podporovali zakladanie dedín na miestach salašov a obchodných ciest.
Hladovka vchádza do písaných dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) na prelome rokov 1597 - 1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. V tom čase bola obec dôležitým bodom pri ochrane severnej hranice Uhorska, za čo si vyslúžila privilégiá od Oravského panstva. V roku 1608 udelil Juraj Thurzo obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, čo prispelo k rozvoju miestnej správy a infraštruktúry.
Sociálne a ekonomické pomery v 17. a 18. storočí
Život v obci bol poznačený poddanskými povinnosťami, ktoré boli trojaké: peňažné, naturálne a robotné. V roku 1624 sa spísali povinnosti richtára Valenta Zvolenského, ktoré zahŕňali údržbu ciest, dodávky vína, soli a hydiny do hradnej kuchyne. Obyvatelia sa zaoberali najmä chovom oviec, drevorubačstvom a povozníctvom. Ťažké časy pre Hladovku priniesli „zamrznuté roky“ na začiatku 18. storočia a časté vojenské konflikty, ktoré viedli k vyľudneniu a nútenému osídľovaniu.
| Obdobie | Hlavné ekonomické aktivity | Poddanské povinnosti |
|---|---|---|
| 17. storočie | Chov oviec, mýto | Naturálie, robota na hrade |
| 18. storočie | Poľnohospodárstvo, drevorubačstvo | Peniaze, deviatok farnosti |
Detský folklórny súbor Goral
Kultúrny život v obci je neodmysliteľne spätý s Detským folklórnym súborom (DFS) Goral, ktorý bol založený v roku 1957. Súbor dlhodobo reprezentuje goralské tradície, spev a tanec nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí množstvo ocenení v zlatých pásmach na súťažiach ako Vidiečanova Habovka či Kubínske spievanky.
Členovia súboru sa aktívne podieľajú na uchovávaní zvykov, ako je stavanie mája, čepčenie či tradičné tance. V roku 2017 súbor oslávil 60. výročie svojho vzniku, pri ktorom vystúpili súčasní i bývalí členovia, čo podčiarklo kontinuitu generácií v obci.