Skutočné historické postavy ako kardinál Richelieu, Jana z Arku, Ľudovít XIV., ale aj vymyslené ako Angelika, mušketieri a mnoho ďalších, nám desiatky, ba až stovky rokov približujú opulentné francúzske dejiny. Mnohé z týchto postáv sa stali nesmrteľnými aj vďaka velikánovi francúzskej literatúry, Alexandrovi Dumasovi. Za svoju hviezdu na nebi mu vďačí aj Margaréta z Valois, kráľovná Francúzska a Navarry. V tomto čase plnom intríg, manipulácie, zrady, ale aj romantiky, lásky a cti, sa odohráva aj slávny príbeh Margaréty z Valois, známej aj ako kráľovná Margot.
Kto bola Kráľovná Margot?
Margaréta z Valois (* 14. máj 1553, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko - † 27. marec 1615, Paríž), po francúzsky Marguerite de Valois, bratmi prezývaná Margot, bola kráľovnou Francúzska a Navarry. Narodila sa ako siedme dieťa Henricha II. a Kataríny Medicejskej. Jej traja bratia František II., Karol IX. a Henrich III. boli kráľmi Francúzska. Bola manželkou Henricha Navarrského, ktorý bol po matke Jeanne d’Albret kráľom Navarry a po smrti Henricha III. sa stal kráľom Francúzska podľa Salického zákona.
Svadba z rozumu a Bartolomejská noc
Francúzsko konca 16. storočia bolo poznamenané náboženskými vojnami medzi katolíkmi a protestantskými hugenotmi, ktoré vrcholili a zapísali sa do dejín ako jedno z najkrvavejších období francúzskej histórie. Keď sa v druhej polovici 16. storočia dostal na francúzsky trón Karol IX., desaťročia napätia a vášní prepukli do krvavých konfliktov, ktoré potom po dlhé roky sužovali celé Francúzsko. Všetky pokusy o nastolenie mieru boli beznádejné a stroskotali.
Vtedajšia regentka francúzskeho trónu, Katarína Medicejská, ktorá vládla za neplnoletého francúzskeho kráľa Karola IX., sa rozhodla urobiť posledné, zúfalé gesto dobrej vôle. Napriek nesúhlasu svojej dcéry Margot, ponúkla jej ruku prominentnému hugenotovi a kráľovi Navarry, Henrichovi. Manželský zväzok mal byť symbolom zmierenia medzi katolíkmi a protestantmi.
Margaréta z Valois sa vydala za kráľa Henricha krátko pred 24. augustom 1572. Ich manželstvo s kráľom Henrichom IV. bolo bezdetné a zrušené v roku 1599.
Nakrátko sa zdalo, že rozbúrené vzťahy medzi katolíkmi a hugenotmi sa definitívne upokoja. Opak bol však pravdou. Dátum 24. august 1572 vošiel do dejín ako Bartolomejská noc, krvavý masaker, ktorý navždy zmenil Francúzsko. Štyri dni po svadbe došlo k udalosti, ktorá sa do francúzskej histórie zapísala ako jedna z najkrvavejších. Počas Bartolomejskej noci z 23. na 24. augusta 1572 dala Katarína Medicejská v Paríži vyvraždiť 3000 prominentných hugenotov. Následné pogromy po celom Francúzsku si medzi hugenotmi vyžiadali oveľa viac obetí, niektoré zdroje uvádzajú až 30 tisíc mŕtvych.
Margot, ktorú síce k svadbe s navarrským kráľom donútili, bola šokovaná brutalitou svojej rodiny a postupne začala sympatizovať so svojím protestantským manželom. Na jej rastúcich sympatiách mal však veľký podiel aj vášnivý milenecký vzťah s mladým hugenotom La Molom.
Žena mnohých tvárí a jej život
Aj keď Margot z Valois bola z politických dôvodov nútená vydať sa za niekoho, koho nemilovala, neskôr bola dokonca svojím bratom dlhých osemnásť rokov zadržiavaná proti svojej vôli na hrade Usson v Auvergne. Jej život ani zďaleka nebol pasívny. Bola vychýrená krásavica s citom pre módu a estetiku, vo vtedajšom svete bola považovaná za jednu z najmodernejších žien. Svoje ženské zbrane však využívala rôznym spôsobom, preslávila sa aj početnými mimomanželskými aférami a vzťahmi. Aj kvôli tomu ju jej brat obvinil z nemorálneho života a donútil opustiť svoje sídlo.
Margot sa stala známou nielen svojim škandalóznym správaním či odhaľovaním nepríjemných právd zo života iných. Bola aj nadaná poetka a spisovateľka. Roky v Auvergne strávila aj písaním memoárov, v ktorých odhaľovala pozadie mocenských zápasov vo Francúzsku. Tie boli po jej smrti aj publikované, čo spôsobilo veľký rozruch a pobúrenie niektorých vrstiev a rodín.
Na sklonku svojho života si Margot zažila aj chudobu a zmierila sa zo svojím bývalým manželom Henrichom IV. Navarrským. Jemu sa neskôr starala o jeho deti, ktoré mal s Máriou Medicejskou. Svoj život dožila v Paríži, kde sa venovala organizovaniu veľkých dvorných slávností, podporovala umelcov a pomáhala chudobným. Zomrela ako posledná z rodu Valois, dožila sa 62 rokov.
Kráľovná Margot v kultúre
Príbeh Margaréty z Valois bol inšpiráciou napríklad aj pre Williama Shakespeara, ktorý ju vyobrazil v jednej zo svojich ranných komédií Márna lásky snaha. O takmer dve storočia neskôr z pera už spomínaného Alexandra Dumasa vzišiel román Kráľovná Margot.
Filmová adaptácia z roku 1994
Práve Dumasove dielo bolo predlohou pre rovnomennú historickú fresku Kráľovná Margot, ktorú v roku 1994 natočil francúzsky režisér Patrice Chéreau. Chéreau predlohu uchopil drsne, ba až surovo. Namiešal naozaj autentický koktail, v ktorom sa mu veľmi dobre podarilo zachytiť dekadentnú atmosféru doby - násilie, vraždy, otravy, smilstvo, intrigy, vášeň, zrada.
Oficiálny trailer k filmu Kráľovná Margot z roku 1994 1 Cohen Media Group
V hlavnej roli Margot žiari krásna Isabelle Adjani, jednu z hlavných rolí zastal aj uznávaný Jean-Claude Brialy. Za zmienku určite stojí aj nevšedná hudba k filmu, o ktorú sa postaral Goran Bregović.
Film Kráľovná Margot získal viacero prestížnych ocenení - dve Zlaté palmy z Cannes, päť Césarov, ktoré udeľuje Francúzska filmová umelecká akadémia. Tvorcovia sa môžu pochváliť aj nomináciou na Oscara za kostýmový dizajn.