V dnešnej dobe čoraz viac mladých párov siaha po tradíciách a snaží sa svoje svadobné dni pripraviť v duchu starých slovenských zvykov. Je fascinujúce sledovať, koľko z týchto kedysi bežných praktík sa zachovalo až do súčasnosti. Svadby v minulosti sa však výrazne líšili od tých dnešných. Manželstvá sa často uzatvárali na základe dohody medzi rodinami a nevesty museli podľa obyčaje smútiť či plakať.
Pôvod slovného spojenia „vydávať sa“
Pred samotným ponorením sa do svadobných zvykov je zaujímavé pozrieť sa na pôvod slovného spojenia „vydávať sa“. Siaha hlboko do minulosti a kedysi nemalo taký pozitívny podtón ako dnes. Spájalo sa s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou.
Formy uzatvárania manželstva v minulosti
Neboli to len dohody medzi rodinami, čo zabezpečovalo zásnuby či samotnú svadbu. Ďalšou možnosťou bol napríklad únos. Väčšinou však išlo len o predstieraný únos, ak sa obe strany vopred dohodli a chceli sa vyhnúť vysokým výdavkom na oficiálny sobáš.
Zaujímavosť: Nie je to tak dávno, čo sa na našom území usporadúvali dokonca jarmoky ponúkajúce slobodné ženy na vydaj.
Predsvadobné obdobie a zásnuby
V neskorších časoch sa predsvadobné obdobie a zásnuby niesli v duchu niekoľkých typických obradov. Staršia žena zo ženíchovej strany bývala vyslaná do domu nevesty na priezvedy. Jej úlohou bolo zistiť predbežný súhlas so svadbou v rodine nevesty.
Na pytačky už chodieval samotný ženích spoločne s niektorým z mužov z rodiny, zvyčajne s krstným otcom. Súhlas bol už omnoho záväznejší ako počas priezvedov. A ako mohla rodina nevesty povedať svoje „áno“? Súhlas nepredstavovalo len vzájomné podanie si rúk, ale aj prípitok, výmena šatky, pierka či stužky alebo ponúknutie praženice.
Zásnuby boli obradom potvrdenia dohody. Na tento akt sa na Slovensku používal aj názov zaručiny či oddávanie. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov.
Ohlášky a pozývanie hostí
V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov v najbližšom týždni. V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou. Počas troch nedieľ za sebou pred samotným obradom kňaz ohlasoval blížiaci sa sobáš. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa.
Keď už o svadbe vedela celá dedina, postupne sa začalo s pozývaním hostí. Niekde pozývali samotní mladomanželia či ich rodičia, inde družbovia, najčastejšie však špeciálne vymenovaný človek, nazývaný zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil - tak to vyžadovala vtedajšia obyčaj.
Rozlúčka so slobodou a prípravy
Zaujímavosť: Mladomanželia nemali v dávnych časoch takú slobodu vo výbere termínu. Svadby sa organizovali len v určitých obdobiach, napríklad počas fašiangov. A keď sa termín neodvrátiteľne priblížil až k predvečeru svadby, konali sa rozlúčky so slobodou.
Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Zvykom bol očistný kúpeľ, ktorý absolvovali obaja mladomanželia a mal z nich zmyť všetko nečisté a chrániť ich pred zlom v manželstve.
Svadobný odev nevesty
Svadobný odev sa líšil od obce k obci. Na Horehroní bývali nevesty v bielom a krk im zdobil ruženec. Tekovské nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami. Pod širokou sukňou mali oblečených až sedem spodničiek a cez prsia previazanú šatku. Na nohách nosili nové čižmy, ktoré dostávali od svojho nastávajúceho.
V niektorých častiach Slovenska nosievali nevesty svadobné šaty v čiernych a fialových odtieňoch na znak smútku, no častejšie bývali mladuchy odeté v bielom. Nie však úplne. Biele zástery a sukne bývali doplnené farebnými súčasťami ľudového odevu.
Azda najtypickejším prvkom odevu nevesty bola parta, čelenka zdobená perlami, flitrami, výšivkami či sušenými kvetmi. Pod ňou mala nevesta vlasy hladko začesané do vrkoča. Bočné strany party bývali ozdobené kytajkami, širokými farebnými šnúrkami a stuhami dlhými občas aj po pás.
Príchod ženícha a privítanie nevesty
Všetko sa začalo príchodom budúceho ženícha do domu nevesty. Podľa tradícií mu svadobčania mali brániť vo vstupe do domu, mali dávať mladému pánovi rôzne hádanky a klásť mu prekážky, ktoré musel zdolať, aby si svoju nevestu zaslúžil - neraz bol nútený vykúpiť si ju.
Tradícia privedenia troch falošných neviest pred ženícha predtým, ako príde tá skutočná, sa zachovala dodnes. Najčastejšie sa do bielych plachiet prezliekali staré ženy a muži. Mládenec sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača, zástupcu nevesty: „Páni starší, je to ona?“
Po troch pokusoch o zisk nevesty sa začalo vtipné zjednávanie na cene medzi družbami ženícha a nevesty. Ženích totiž musel zaplatiť nielen za nevestu, ale aj za jej výchovu či svadobné pierko na svoj odev.
Odobierka a svadobný sprievod
Keď sa mladý pár konečne stretol, nasledovala aj dnes dobre známa odobierka plná smútku z odchodu z rodičovského domu a strachu z neznáma.
Krásnym zvykom bol svadobný sprievod, v ktorom kráčali ženích, nevesta a všetci svadobčania cez dedinu až ku kostolu. Niesla sa v ňom svadobná zástava, cesnak, chlieb na ochranu mladomanželov a stromček ako symbol čistoty a života.
Samotný sobáš prebiehal podobne ako dnes s tým rozdielom, že sa začínal už okolo poludnia.
Slovenská svadobná ľudová tradícia | Čepčenie obrad
Svadobná hostina
Aj výber miesta svadobnej hostiny sa niesol v duchu tradícií. Najčastejšie sa hostiny konali v dome nevesty. A boli to teda poriadne bohaté oslavy. Ich hojnosť sa spájala s poverou aký počiatok, taký koniec, teda aké bohaté bude manželstvo na začiatku, také bude aj na konci.
Na hostine sedel mladý manželský pár za vrchstolom, v rohu miestnosti, príp. v niektorých oblastiach Slovenska aj v samostatnej komôrke na poschodí, kam im jedlo len nosili. Stoly sa pod ťarchou jedla priam prehýbali. Dlhé týždne pred svadbou sa začínalo s prípravami, organizovali sa zabíjačky, aby na stoloch nechýbali jedlá, ktoré mali priniesť plodnosť, napríklad kura či kohút. Žiadna svadba by sa nezaobišla ani bez rôznych kaší, ktoré sa jedávali zo spoločných mís.
Rozlúčenie s rodičovským domom a príchod do nového
Po zábave a hodovaní veselosť ustala. Nastal čas rozlúčiť sa. Podľa dávnych zvykov mladý pár opustil za spevu rozlúčkových piesní a plaču nevesty jej rodičovský dom. Ženích si ju odviedol do domu svojich rodičov, kde svadobné obrady pokračovali.
Príchod nevesty do nového domova vyžadoval uctenie si predkov, ktorí bývali v tomto príbytku. Zvykom bolo obchádzať stôl, bozkávať ho a klásť chlieb na jeho rohy. Aj prenášanie nevesty cez prah má pôvod v týchto dávnych časoch.
Čepčenie - vrchol svadby
Vrcholom svadby bolo to, čo dnes nazývame čepčením. Úderom polnoci sa z mladej nevesty stávala pani. Práve v tomto momente sa jej z hlavy snímala parta či venček, symboly panenstva a slobody.
Podľa starých zvyklostí sa z nevesty stávala pani nielen začiatkom nového dňa, ale aj úplným spečatením manželstva, ktorým je svadobná noc. Svadobčania spoločne odprevadili mladých na lôžko, spievali piesne a tancovali okolo nich. V minulosti sa na svadobnej noci zúčastňovali dokonca aj svedkovia.
Moderné svadby vs. tradičné svadby
Dnešná doba je typická tým, že sa na pravidlá už príliš nedbá. Všetko je uvoľnenejšie a bez striktných predpisov. Toto je 6 najčastejších rozdielov medzi tradičnými a modernými svadbami:
- Plánovanie: Kedysi sa svadby plánovali aj rok dopredu, aby bolo všetko vyšperkované a tip-top. Dnes si mladí ľudia dávajú s prípravou načas a niektoré veci riešia týždeň pred svadbou.
- Predmanželské náuky: Kedysi boli prípravy a manželské náuky s kňazom, dnes je zvykom, že idú snúbenci na predmanželský víkend, kde všetky náuky absolvujú za dva-tri dni.
- Svadobné dary: V minulosti boli najlepšie a najužitočnejšie svadobné dary doplnky do bytu/domu a výbava kuchyne. Dnes sa ako svadobné dary dávajú skôr peniaze.
- Počet hostí: Sú dnešné svadby menšie, než to bolo v minulosti. Pred 20 rokmi bola svadba so 100-200 hosťami bežná, no dnes sú v móde svadby s maximálne 50-100 ľuďmi.
- Darčeky pre hostí: Mnohé babičky a aj staršie matky by ti potvrdili, že darčeky pre hostí sú trendom moderných svadieb. V minulosti o tom ľudia mohli len snívať.
- Detské zóny: Dnešné svadby sa rozšírili o detské zóny, kde sa deti môžu spolu zabávať.
Svadba podľa povier: Šťastie, smola a staré zvyky
Svadba je jedným z najvýznamnejších okamihov v živote človeka. Na Slovensku boli svadby po stáročia viac než len právnym alebo cirkevným aktom. Boli to magické, symbolické a spoločensky dôležité udalosti, počas ktorých sa starostlivo dodržiavali mnohé povery, rituály a zvyky. Ľudia verili, že správnym konaním si zabezpečia šťastie, vernosť, zdravé deti a hojnosť v novom manželskom živote.
Povery o šťastí a nešťastí
- Ak ženích uvidí nevestu pred obradom, prináša to smolu.
- Perly na neveste symbolizujú slzy a žiaľ v manželstve.
- Ak nevesta stratí topánku, znamená to nestabilitu vzťahu.
- Rozbitý pohár alebo tanier - črepy prinášajú šťastie.
- Nevesta by si nemala šiť šaty sama - prišíva si tým nešťastie.
- Kto počas svadobného obradu upustí obrúčku, prináša do manželstva nešťastie alebo neveru.
- Ak počas obradu zaspieva vták, prinesie to šťastie.
- Ak niekto kýcha počas sobáša, je to znamenie šťastia.
Povery o láske a vernosti
- Závoj ochraňuje nevestu pred zlými duchmi a neverou.
- Hádzanie svadobnej kytice slobodným dievčatám určuje, ktorá sa vydá ako ďalšia.
- Podväzok hádže ženích slobodným mužom - víťaz sa vraj skoro ožení.
- Nevesta a ženích by sa mali pozerať na seba počas obradu - znamená to silnú lásku.
- Kto prvý vstúpi do sály, bude dominantný v manželstve.
- Kto prvý doje spoločnú polievku, bude „pánom domu“.
Povery o plodnosti a bohatstve
- Ryža alebo obilie hádzané na novomanželov = plodnosť, zdravé deti a hojnosť.
- Minca v topánke nevesty alebo ženícha - zaručuje finančné zabezpečenie.
- Podväzok s mincou prináša bohatstvo.
- Deti na svadbe prinášajú do manželstva plodnosť.
Povery o čase, dátume a počasí
- Májové svadby sú vraj prekliate: „Kto sa v máji ožení, ten sa do roka rozvedie.“
- Prvý deň v týždni - pondelok je najlepší na sobáš.
- Ak v deň svadby prší, znamená to šťastie a plodnosť.
- Ak je počas svadby vietor, bude nepokojné manželstvo.
Povery o oblečení a doplnkoch
- Niečo staré, nové, požičané a modré: Staré = minulosť a rodinná história; Nové = nový začiatok; Požičané = priateľstvo; Modré = vernosť.
- Nevesta nemá nosiť perly - prinášajú slzy.
- Nevesta nesmie mať šaty od niekoho, kto je rozvedený - prenáša sa smola.
- Ženích by nemal mať motýlika - symbol „zviazaného šťastia“.
Či už im veríš alebo nie, svadobné povery robia tento deň o čosi magickejší. Sú odrazom našej histórie, kultúry a spôsobu, akým si naši predkovia predstavovali šťastný život. Mnohé z týchto povier sa v dnešných svadbách objavujú skôr ako milé rituály alebo vtipné momenty, no v minulosti boli brané veľmi vážne.