Manželstvo svätého Jozefa a Panny Márie je ústredným pilierom príbehu spásy, ktorý pripravil pôdu pre narodenie Ježiša Krista. Ich zväzok, hlboko zakorenený v Božej prozreteľnosti, je vzorom viery, čistoty a poslušnosti. Aj keď o ich spoločnom živote evanjeliá neuvádzajú mnoho podrobností, to, čo vieme, svedčí o výnimočnom spojení a dôvere v Boží plán.
Pôvod a charakter svätého Jozefa
Svätý Jozef bol od Boha zvolený za manžela Panne Márii, pretože sa jej cnosťami najviac podobal. Pochádzal síce z kráľovského rodu Dávidovho, bol ale iba chudobným tesárom v mestečku Nazaret. Slovo Jozef je židovského pôvodu a znamená „Boh pridá“, a nášmu svätému Boh ozaj pridal: najkrajšiu manželku všetkých čias i Božie dieťa. Boh mu zveril to najdrahšie: Ježiša a Máriu.
Evanjeliá nám o manželovi Panny Márie neprinášajú veľa správ, ale vieme, že „bol človek spravodlivý“ (Mt 1,19). To znamená, že si obľúbil Pánov zákon a rozjímal o ňom dňom i nocou (porov. Ž 1,2). Cirkev na neho aplikuje slová: „Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu.“ (Ž 92,13).
Zasnúbenie v židovských zvyklostiach
Svadba u Židov v časoch Jozefa a Márie mala viacero krokov. V biblických časoch boli židovské svadobné zvyky týkajúce sa zasnúbenia oveľa odlišnejšie a prísnejšie ako tie, ktoré poznáme dnes. Manželstvá často uzatvárali rodičia nevesty a ženícha. Pripravila sa zmluva, v ktorej rodičia ženícha zaplatili odmenu za nevestu. Takáto zmluva sa okamžite považovala za záväznú a pár sa považoval za zosobášený, hoci k skutočnému obradu a uzavretiu manželstva mohlo dôjsť až po roku.
Keď sa Máriina rodina dohodla s Jozefom, slávili sa zásnuby, ktoré mali v Mojžišovom zákone rovnakú platnosť ako manželstvo. Po nejakom čase si snúbenec musel odviesť snúbenicu do svojho domu. V tomto medziobdobí sa udialo Zvestovanie.
Pannenský sľub a Božia prozreteľnosť
Mária si zaumienila, alebo ako sa svätí otcovia právom domnievajú, urobila sľub, že zostane vždy pannou. Tento jej pevný zámer je zrejmý z jej odpovede archanjelovi Gabrielovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1,34). Keďže už bola zasnúbená s Jozefom z Nazareta, táto odpoveď svedčí o tom, že Mária bola pevne rozhodnutá zostať pannou.
Neexistujú ľudské dôvody, ktoré by ospravedlňovali toto rozhodnutie, ktoré nebolo v tej dobe vôbec bežné. Cirkevná tradícia vysvetľuje toto pevné rozhodnutie ako ovocie zvláštneho vnuknutia Ducha Svätého, ktorý pripravoval tú, ktorá sa mala stať Božou Matkou. Ten istý Duch spôsobil, že si našla muža, ktorý sa stal jej panickým manželom. Je logické predpokladať, že ešte pred zásnubami povedala Mária Jozefovi o svojom úmysle zostať pannou. A Jozef, pripravený Duchom Svätým, objavil v tomto oznámení hlas z neba. Pravdepodobne i on cítil vnútornú potrebu zasvätiť sa dušou i telom Pánovi.
Zuzana: „Zlatko moje, prepáč mi tú pusinu.“ | Sľub
Vek svätého Jozefa - vyvrátenie mýtov
Niekedy nás však zarazí obraz, na ktorom je Jozef znázornený ako starec. Ozaj bol taký? Nie! U prvých kresťanov nebolo pochýb, že Jozef bol v čase, kedy si bral Máriu za manželku, mladý muž. Svedčí o tom aj jeho najstaršie vyobrazenie z katakomb. Zmena pohľadu na Jozefov vek nastala až v 4. storočí.
Proti stareckému profilu Jozefa sa vynárajú rázne protiargumenty: Takého by si mladučká Panna Mária za manžela istotne nevybrala. Znalci východných pomerov tvrdia, že ženy sa v tom čase vydávali okolo šestnástich rokov. Takže Panna Mária by mala šestnásť rokov a Jozef osemdesiat? Nie, nie. V evanjeliách sa píše, že Jozef s Máriou a dieťaťom utekali do Egypta. Nuž a ako by tam starec Jozef utekal? Ako by zvládol viac ako tisíc kilometrov? O paličke? Po návrate do vlasti sa Jozef staral o rodinu a pracoval ako tesár. To by starec nezvládol! Predstava svätého Jozefa ako mladého, múdreho, inteligentného muža, plného sily, je bližšie k historickým a teologickým predpokladom.
Predstava svätého Jozefa ako starca, hoci sa to dialo s dobrým úmyslom zdôrazniť Máriino trvalé panenstvo, sa nezhoduje s evanjeliovým obrazom. Čistota sa rodí z lásky a čistej láske neprekáža ani fyzická zdatnosť, ani radosť mladosti. Mladé bolo srdce i telo svätého Jozefa, keď uzavrel manželstvo s Máriou; keď sa dozvedel tajomstvo jej Božieho materstva; keď s ňou žil, rešpektujúc jej neporušenosť, ktorú chcel Boh zanechať svetu ako ďalšie znamenie svojho príchodu medzi ľudské tvory.
Zvestovanie Panne Márii a Jozefova dilema
Po prvej časti sobáša, kedy boli Mária a Jozef už zasnúbení, ale nežili spoločne, sa stalo niečo mimoriadne. Panne Márii sa zjavil anjel Gabriel a oznámil jej, že počne Syna Božieho z Ducha Svätého. Keď sa Mária vrátila z návštevy u Alžbety, bolo zrejmé, že je v druhom stave. Pre Jozefa nastala bolestivá situácia. Vedel, že dieťa nie je od neho. Jozef, ktorý bol spravodlivý, nechcel Máriu verejne vystaviť hanbe, preto sa rozhodol tajne ju prepustiť.
Vtedy sa mu však vo sne zjavil Pánov anjel a vysvetlil mu: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí Syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1,20-21). Jozef neváhal a urobil, ako mu prikázal anjel, prijal Máriu za svoju manželku. Týmto činom sa zachránila česť Márie a Ježiša a Jozef sa stal ich ochrancom a živiteľom, dodávajúc ich životu istotu.
Manželstvo a život Svätej rodiny
Z textu svätého Matúša vyplýva, že keď anjel zvestoval Jozefovi, Mária a Jozef sa vzali a začali žiť spoločne. Ich manželstvo bolo skutočné a pravé, hoci obaja zotrvali v panenstve. To, čo ich zjednocovalo, bola Božia láska, ktorá obdarila ich zväzok zázračne počatým nebeským Plodom.
Jozef nebol iba ženíchom, ale i pravým manželom Panny Márie. Bol vyvolený za pestúna svojho jednorodeného Syna, za hlavu, živiteľa a strážcu Svätej rodiny.
- Cesta do Betlehema a narodenie Ježiša: Na základe rímskeho vládneho nariadenia o sčítaní ľudu sa Jozef s tehotnou Máriou vybral do Betlehema, mesta svojich predkov. Tam sa narodil Ježiš Kristus. Bol svedkom slávy, ktorou traja mudrci z Východu poctili narodeného Vykupiteľa.
- Útek do Egypta: Po návšteve mudrcov sa Jozefovi zjavil anjel a prikázal mu utiecť s Máriou a dieťaťom do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý hľadal dieťa, aby ho zabil. Musela to byť pre nich náročná a nebezpečná cesta.
- Návrat do Nazareta: Po smrti Herodesa sa anjel opäť zjavil Jozefovi a prikázal mu vrátiť sa do Izraela. Usadili sa v Nazarete, aby sa splnilo proroctvo: „bude sa volať Nazaretský.“ Jozef sa s Ježiškom a jeho matkou vrátili do Nazareta, kde si zarábal na živobytie prácou svojich rúk.
Posledné zmienky v evanjeliách a smrť svätého Jozefa
Vo Svätom písme sa Jozef poslednýkrát spomína, keď bol Ježiš dvanásťročný. Celá rodina odišla do Jeruzalema na slávnosti, kde sa im Ježiš stratil a našli ho až na tretí deň v chráme. Potom s nimi išiel domov a bol im poslušný.
Evanjeliá už potom o Jozefovi neprinášajú žiadne ďalšie správy. Podľa všeobecnej mienky zomrel v Nazarete ešte skôr, než Kristus Pán začal konať verejný učiteľský úrad. Jeho smrť bola svätá, verne plniac povinnosti, ktoré mu boli Bohom zverené. Smelo môžeme povedať, že jeho smrť v prítomnosti Ježiša a Márie bola skôr šťastným prechodom z časnosti do večnosti. Preto ho vzývame aj ako patróna dobrej smrti.
Úcta k svätému Jozefovi a príklad pre nás
Podľa cirkevnej tradície sa Jozef zaraďuje medzi najväčších svätcov a pomáha vo všetkých potrebách. Pán nám chce bez pochyby ukázať, že v nebi uslyší všetky prosby toho, kto ho na Zemi poslúchal. Svätý Jozef je známy ako muž spravodlivý, ktorý starostlivo počúva Boží hlas a neodkladne koná, čo mu vnuká Duch Svätý, a to bez strachu a obáv. V celej svojej podstate je skromný a utiahnutý a bez toho, aby sa pýtal prečo, poslúcha na každý pokyn z neba.
Veľké zásluhy o rozšírenie úcty k svätému Jozefovi má svätá Terézia z Ávily, ktorá ho považovala za svojho príhovorcu a často zakúšala jeho zvláštnu ochranu. Jeho príklad je inšpiráciou pre mnohých. Jozef je našim pomocníkom v každej potrebe. Pod jeho vedením Ježiš rástol v zrelého muža, a on ho učil hodnotám rodinného života a živeniu sa z práce vlastných rúk. On nás učí pravému duchu spoločenstva a pripravenosti neustále obnovovať tohto ducha.
Život Márie a Jozefa je príkladom dôvery v neistote. Mária povedala „Fiat“, hoci nevedela, ako to vysvetlí Jozefovi. A Jozef, hoci sa trápil a uvažoval, dôveroval. Ich život nás učí, ako sa vysporiadať so skúškami a problémami s vierou. Sú najkrajšími vzormi cnosti a bohabojnosti, vyzývajú nás k zlepšeniu a zdokonaleniu vlastného života. Ak chceme byť Máriou a Jozefom milovaní, musíme sa posnažiť, aby sme sa im podobali cnosťami. Preto ich môžeme vzývať vo všetkých ťažkostiach a neistotách, aby nám pomohli nájsť Ježiša a žiť cnostne, a pri smrti nám prispeli na pomoc. Napokon, P. Gašpar Paon, z rádu najmenších bratov, neustále vzýval najsvätejšie mená Ježiš, Mária a Jozef, a vysloviac tieto tri mená, umrel sladko a ticho.