Pestovanie a využitie hlivy ustricovitej

Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) je krásna a veľmi chutná huba, ktorej popularita stále rastie. Svoje meno nesie podľa podobnosti s ustricou a jej jemná chuť v kombinácii s vôňou sladkého drievka je neoddeliteľnou súčasťou ázijskej kuchyne. V surovom stave má jemnú vôňu, ktorá sa plne uvoľní pri spracovaní. Jej hlúbik je veľmi chutný a používa sa často ako náhrada mäsa.

Hliva je drevokazná huba, ktorá sa prirodzene vyskytuje aj v našej prírode, pričom plodnice môžeme nájsť najmä v októbri a novembri, menej v apríli. Z toho vyplýva, že ide o pomerne chladnomilnú hubu. Vďaka jednoduchosti pestovania a ľahkej dostupnosti potrieb sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovitej. Svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín sa skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci sa niekedy huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, ako je jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj relatívne vysoký obsah minerálnych látok, ktorý tvorí približne 10% zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2% na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok. Nový výskum poukazuje na jedinečnú vlastnosť hlivy podporovať imunitný systém, zdravé srdce a funkčný mozog. Hliva ustricová je spojencom nášho zdravia a má jedinečnú schopnosť degradovať toxíny, predovšetkým toxíny na báze uhľovodíkov.

Využitie hlivy v kuchyni

Kuchárske využitie hlivy ustricovitej je pestré a mimoriadne všestranné. Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa huby všeobecne používajú. Môžete si z nej pripraviť polievku, guláš, omáčku, praženicu alebo dokonca sekanú. Klobúky hlivy možno smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, nasekať nadrobno pod mäso, dusiť, pridávať do polievok, omáčok i fašírok.

Chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, alebo "na divoko". Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná aj ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne na použitie do šalátov.

Pestovanie hlivy ustricovitej doma

Svoje vlastné úrody hlivy si môžete dopestovať aj doma, a to viacerými spôsobmi. Pestovanie hlivy je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý, pretože potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Hlivu je možné pestovať extenzívne aj intenzívne.

V teplom letnom období, keď teplota môže byť príliš vysoká pre hlivu ustricovitú, ju pri umelom pestovaní plnohodnotne nahradia hliva pľúcna (Pleurotus pulmonarius) alebo hliva miskovitá (Pleurotus cornucopiae), ktoré znášajú vyššie teploty.

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovitej

Intenzívnym spôsobom sa hliva pestuje na slame vo vreciach. Táto metóda je dnes známejšia a jednoduchšia ako staršie metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia, kedy sa slama do igelitového vreca pripravovala s použitím vriacej vody alebo studenou cestou.

Potreby a priestory pre intenzívne pestovanie

• Potreby: rezaná alebo drvená pšeničná, žitná, repková slama, piliny, alebo drevná štiepka, PE (polyetylénové) vrecia, sadba hlivy ustricovitej.
• Priestory: Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovitú, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi). Pre hlivu pľúcnu je vhodná teplota až 22°C a pre hlivu miskovitú až 27°C.

Príprava substrátu

Používame kvalitnú, suchú slamu alebo piliny bez prítomnosti plesní. Pre kvalitu substrátu je dobré použiť drobnejšie nadrvenú slamu. Slamu alebo piliny nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená. Vrece uzatvoríme špagátom a vodu vo vreci necháme 12 hodín. Potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Ak nemáme vrece zo silného PE, môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu spariť v hrnci na zemiaky. Prepárnenú slamu necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C. Kvalite substrátu prospeje, ak vrece po vypustení vody na 1 deň uložíme v blízkosti zdroja tepla, aby sa teplota slamy udržiavala po dobu 24 hodín na 45°C, a potom necháme vychladnúť.

Očkovanie sadbou

Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu), čo predstavuje asi dve vrecia s priemerom 30 cm a výškou 70 cm. Sadbu nekupujeme zbytočne na dlho dopredu, skladovanie by nemalo presiahnuť 3 mesiace. Vrece potom opäť uzavrieme špagátom. Alternatívne, slamu z vreca nemusíme vysypávať, ale urobíme v nej tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno, do ktorých nasypeme sadbu. Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme.

Rast podhubia

Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20-22°C, nie viac ako 30°C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Ak je substrát prerastený, poznáme to podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.

Tvorba zárodkov (fruktifikácia) a rast plodníc

Väčšine kmeňov hlivy (s výnimkou hlivy pľúcnej a miskovitej) prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu. Preto je vhodné prerastený substrát premiestniť na dva až tri dni do chladnejších miestností s teplotou 6°C až 12°C, prípadne nechať vrecia tri chladnejšie noci vonku. Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti. Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a v množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je tiež možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi s priemerom 5 - 10 mm a počte 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi začnú vyrastať plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách.

Priestory je potrebné dobre vetrať a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšovať kropením podlahy. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.

Zber plodníc a upozornenie

V domácich podmienkach zberáme 3 - 6 úrod, ktoré by v optimálnych podmienkach mali prebehnúť za 3 - 6 mesiacov. Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca.

Upozornenie! Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní alergické prejavy. Preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vždy vetráme.

Extenzívne pestovanie hlivy ustricovitej

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Využíva sa jej prírodný životný princíp drevného parazitizmu. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc. Výťažnosť je asi 15% voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2-3- aj viacročná.

Potreby a výber dreva

• Potreby: čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk), prípadne pne týchto stromov. Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny, s výnimkou čerešne. Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Potrebujeme tiež sadbu hlivy ustricovitej, polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, štepársku pásku, horúcu vodu od 80°C až po 100°C.
• Miesto pestovania: Vlhkejšie tienisté miesto v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo), napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku.
• Výber dreva: Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Používame kmene s kôrou.

Príprava kmeňov

Kmene narežeme na dĺžku 15 - 50 cm. Kratšie kmene skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhkejších miest. Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory, odporúčame dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Niektorí pestovatelia odporúčajú namočiť konár na dva dni do vody, aby poriadne nasiakol, čo podhubiu lepšie prerastá.

Metódy očkovania sadbou

Najvýhodnejšie je očkovať v letnom období, optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta.

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia. Pred očkovaním rezné plochy polejeme horúcou vodou, čím dezinfikujeme očkované plochy.

• Kolíčková metóda: Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm (prípadne 0,8 až 1 cm) a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčieme. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky), parafínom alebo štepárskym voskom. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom.
• Očkovanie na rezných plochách: Sadbou sa očkuje na rezných plochách pňov. Na dno vreca nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň narezaný na kotúče. Medzi každú reznú plochu dáme tenkú vrstvu sadby. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu a vrece uzavrieme. Kmene spojíme klinčekmi. Ak sú kmene dlhšie, dáme na hornú reznú plochu zase sadbu a prekryjeme opäť doštičkou, ktorú pritlačíme ku kmeňu klinčekom.
• Očkovanie do zárezov alebo otvorov: Očkuje sa do zárezov (kmeň narežeme pílou do 1/3 striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo do otvorov s priemerom 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Otvory sa naplnia sadbou a zalejú parafínom alebo štepárskym voskom. Zárezov prekryjeme štepárskou páskou tak, aby sadba nevysychala. Možno použiť aj gumovú zátku. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu, prekryjeme doštičkou a pritlačíme klincom. Kmeň potom prekryjeme fóliou proti vysychaniu.
• Očkovanie klátov v zemi: Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Prerastanie kmeňov podhubím

Naočkované kmene uložíme vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20-25°C. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Naočkované poleno môžete vložiť do igelitového vreca s približne pol litrom vody a zaviazať. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.

Ak kultúru zakladáme v teplom období roka, môžeme vrecia uložiť na tienisté miesto vonku. Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu. Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi. Na dno položíme fóliu, na ktorú nasypeme sadbu a tu potom postavíme kmene rovnako ako do vriec. Jamu zakryjeme doskami alebo tyčami a fóliou.

Naočkované pne prekryjeme fóliou na udržanie vlhkosti a na fóliu nahádžeme zeminu, staré seno, alebo nejaký ľahko dostupný materiál, ktorým zabránime prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva.

Uloženie kmeňov k plodeniu a tvorba plodníc

Koncom augusta prerastené kmene vyberieme z úložných priestorov (alebo vriec) a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Kmene zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Naočkovaný klátik môžete tiež zakopať do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. Z prerastených pňov odstránime fóliu. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. V čase sucha kmene občas polievame a pôdu udržujeme stále vlhkú.

Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Prvé plodnice možno očakávať koncom septembra. Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3-6 rokov (napr. 3 roky), tvrdé drevo 5 - 10 rokov (napr. 5-6 rokov). Potom môžeme rozložené kmene skompostovať.

Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn.

Skladovanie plodníc

Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote do +4°C maximálne 5 dní. Plodnice ukladáme lupienmi smerom hore.

tags: #svadba #hlivy #ustricovej