Rody Thurzo a Fugger predstavujú významné postavy v uhorských a európskych dejinách, ktoré sa preslávili nielen svojimi obchodnými aktivitami, ale aj vplyvom na politické a kultúrne dianie. Hoci priame manželské zväzky medzi týmito dvoma rodmi nie sú v dostupných prameňoch detailne zaznamenané, ich mená sa spájajú predovšetkým v kontexte rozsiahleho obchodného impéria a neskôr vďaka svadbám, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v živote rodu Thurzo.
Thurzovci a Fuggerovci: Zrod obchodného impéria
Zakladatelia a začiatky spoločnosti
Korene rodu Thurzo siahajú do prvej tretiny 15. storočia, do čias panovania Žigmunda Luxemburského v Uhorsku. Za príslušníkov drobnej šľachty boli prví Thurzovci vymenovaní v roku 1417, po účasti na neúspešnom protitureckom ťažení na Balkán. Spočiatku išlo o troch bratov: Martina Bartolomea de Bethlenfalva z Betlanoviec, Jána Tatára z Betlanoviec a ich nevlastného brata Juraja, tiež z Betlanoviec. Juraj, syn Jána z Betlanoviec, ako prvý začal používať priezvisko Thurzo s predikátom z Betlanoviec.
Najvýznamnejší člen thurzovského rodu, Ján Turzo (* 1437 - † 1508), opustil chudobný rytiersky stav, presťahoval sa do Levoče a stal sa kupcom diaľkového obchodu na trase Košice - Levoča - Krakov. V roku 1477 sedel už Ján Thurzo v mestskej rade Krakova a o 10 rokov neskôr sa stal najbohatším krakovským podnikateľom. V podnikaní sa Ján Thurzo spojil s nemeckým bankárom Jakubom Fuggerom (* 1459 - † 1525) z Augsburgu, jedným z najbohatších mužov v Európe, ktorý vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti a podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice. Pre úspech podnikania bolo nevyhnutné mať pre rodinnú firmu svojho zástupcu v Krakove, ktorý bol najvýznamnejším centrom stredovekého Poľska.
V roku 1495 založil Ján Turzo v Banskej Bystrici šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu medi a striebra z polymetalických rúd. Turzo postupne skúpil alebo prenajal bane v okolí Bystrice (v Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline). V roku 1498 sa Turzo stal komorským grófom Kremnice, keď získal do prenájmu mincovňu za 14 000 zlatých ročne.
Turzovsko-fuggerovská spoločnosť vznikla podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495. Najprv sa nazývala Fuggerovsko-turzovská spoločnosť (Fugger-Thurzo-Gesellschaft) a neskôr Uhorská mediarska obchodná spoločnosť (Ungarischer Kupferhandel).
Rozmach a vplyv spoločnosti
Už v roku 1500 patrila Turzovsko-fuggerovská spoločnosť medzi najväčšie európske obchodné spoločnosti. V časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejšie v Európe. V 16. a 17. storočí bola táto spoločnosť najväčším svetovým výrobcom medi, vyrábala viac ako tisíc ton medi ročne a priemerne dve tony striebra. Vo svojom najväčšom rozkvete spracovávali 40 % svetovej produkcie medenej rudy, čo spolu predstavovalo 125 000 ton medi.
Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo do Tirolska a Soľnohradska a neskôr presiahla hranice celej strednej Európy. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta.
Technológie a produkcia
Ján Turzo získal povolenie na stavbu sciedzacích hút priamo v Uhorsku v roku 1496, s tým, že odcedené striebro nemusia odovzdávať do kráľovskej komory a môžu s ním voľne obchodovať vrátane vývozu za hranice Uhorska. Ján Turzo ako prvú pre spoločný podnik s Fuggerovcami postavil špľajsovaciu hutu v Moštenici, ktorá spracúvala všetku čiernu meď a produkovala tzv. bohatú meď s vyšším obsahom striebra. Keď začali v rokoch 1497-1498 naplno pracovať všetky tri sciedzacie huty podniku, Poľská huta v Moštenici ich už nestačila zásobovať bohatou meďou. Preto spoločnosť uviedla od roku 1500 do prevádzky veľký hutnícky komplex v Tajove. Medený hámor vznikol priamo v Banskej Bystrici.
Za tridsať rokov existencie spoločnosti prešlo cez jej dve šplajsovacie huty v Moštenici a v Tajove približne 50 000 ton surovej medi, z ktorej sa získalo sciedzaním 67 186 kg čistého striebra a 27 778 ton čistej medi. Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 1495 až 1546 vyše dva a pol milióna zlatých.
Obchodné cesty a globálny dosah
Spoločnosť si vybudovala „medené cesty“ chránené pred lúpežníkmi. Najvýznamnejšia viedla do Krakova, kde sa meď prekladala na lode a po Visle sa dopravovala do Gdanska. Druhá cesta viedla do Tešína, odkiaľ sa meď prepravovala po Odre cez Vroclav až do Štetína. Z Portugalska bola meď exportovaná aj do Indie, konkrétne do prístavu Kóčin na juhozápadnom pobreží Indického polostrova, v súvislosti s obchodom Fuggerovcov s indickým korením. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku 1633, kde súťažili hutníci z Banskej Bystrice a Tirolska.
Koniec partnerstva a dedičstvo
Po smrti Jána Turza prevzal vedenie spoločnosti jeho syn Juraj. Turzovci však z podnikateľskej hry vypadli na začiatku 16. storočia. O tom, či dobrovoľne, alebo ich odmietla fuggerovská strana, sa dodnes špekuluje. Dňa 15. apríla 1526 podpísal nájomnú zmluvu na mediarsky podnik s Ľudovítom II. už len A. Fugger. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alexej a Ján Turzo ml. Alexej Turzo po prepustení z väzenia začal naprávať zmätky vo funkcii kráľovského pokladníka a kráľ Ferdinand I. ho odškodnil, keď sa stal kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku 1546 definitívne odišli.
Svadby a rodinný život Thurzovcov
František Thurzo a jeho manželstvá
Korene rodu Thurzo siahajú do prvej tretiny 15. storočia, kedy sa prvých Thurzovcov spomína Žigmund Luxemburský. František Thurzo, syn spišského župana Jána Thurzu, zvaného Krivý, a Anny Abafiovej, bol významnou osobnosťou. Jeho otec zomrel, keď bol ešte dieťa, a tak sa jeho poručníkom stal vplyvný strýko Alexej Thurzo, ktorý pre Františka v roku 1534 získal nitrianske biskupstvo. V tej dobe nebolo nič zvláštne, že vysoké cirkevné úrady zastávali svetskí ľudia.
V polovici 16. storočia hrozilo hlavnej uhorskej vetve Thurzovcov vymretie. Aby mohol biskup František dostáť svojim rodovým záväzkom, musel sa vzdať cirkevnej dráhy. Získaním Oravského panstva a županskej hodnosti nadobudol František zázemie pre svoj svetský život. V marci roku 1556 zaplatil zálohovú sumu 18 337 uhorských zlatých a dostal prísľub, že ak sa ožení a narodí sa mu syn, mohol by hrad prejsť aj do jeho vlastníctva. Následne rezignoval na funkciu biskupa a v tom istom roku vstúpil do zväzku manželského s Barborou Kostkovou, dcérou Mikuláša Kostku zo Sedlíc. Svadba sa konala v katolíckom duchu na Lietavskom hrade 14. októbra 1556. Vďaka manželstvu s Barborou Kostkovou získal František Thurzo v roku 1558 aj Lietavský hrad s panstvom. Manželstvo však ostávalo bezdetné a hrozba vymretia rodu trvala ďalej.
Po piatich rokoch manželstva si za svoju druhú manželku vyvolil 14-ročnú Katarínu Zrínsku, dcéru bývalého chorvátsko-slavónskeho bána Mikuláša Zrínskeho. Svadba sa konala 28. júna 1562 na hrade v Bojniciach a zúčastnili sa jej významní predstavitelia Uhorska. Aj druhý sobáš prebehol podľa zákonov a obradov katolíckej cirkvi. Behom nasledujúcich deviatich rokov sa im narodilo päť detí: Anna (*1565), Juraj (*1567), František (*1569), Uršula (*1570) a Katarína (*1571). František Thurzo zomrel 17. marca 1574 na Oravskom hrade.
Juraj Thurzo: Palatín a otec mnohých dcér
Juraj VII. Turzo z Betlanoviec (* 2. september 1567 Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol uhorský gróf slovenského pôvodu, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska. Bol mimoriadne vzdelaný a hovoril viacerými jazykmi. Vlastnil tri panstvá na Slovensku: Bytčianske, Lietavské a Oravské, ku ktorým v roku 1607 pribudlo aj výnosné Tokajské panstvo. Vrcholom Thurzovej životnej kariéry bola jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Juraj Thurzo mal osem detí, z toho sedem dcér a jediného syna - Imricha.
Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (* 1568 - † 1590), dcéra protitureckého bojovníka Šimona Forgáča. Oženil sa s ňou v Hertníku dňa 15. novembra 1585. Ich manželstvo trvalo iba päť rokov, Žofia umrela pri pôrode v roku 1590 vo veku 22 rokov. Z tohto manželstva vzišiel syn František, ktorý ale zomrel krátko po narodení, a dve dcéry Zuzana a Judita.
Jeho druhou manželkou bola od roku 1592 barónka Alžbeta Czoborová (* 1578 - † 1626). Oženil sa s ňou v Šaštíne. Z ich vzťahu sa zachovali listy plné lásky, ktoré si vymieňali počas jeho častej neprítomnosti. V tomto manželstve sa narodilo deväť detí, ale niektoré zomreli v detskom veku. Dospelého veku sa dožilo päť dcér (Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna) a syn Imrich (* 1598 - † 1621), ktorý sa stal dedičom Juraja VII. Turzu. Imrich zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný, čím vymrela oravská línia rodu Thurzovcov. Palatín Juraj Thurzo zomrel 24. decembra 1616.
Sobášny palác v Bytči: Svedok slávností
Život Juraja Thurza je často prirovnávaný k rozprávke, a to nielen vďaka jeho moci a bohatstvu, ale aj vďaka sedem dcéram, ktorým vystrojil rozprávkové svadby. Vtedajší kronikári zapisovali podrobné údaje o množstve spotrebovaných potravín na svadobných hostinách a karoch. Palatín Juraj Thurzo mal sedem dcér a ich vydaj bol veľmi dôležitý, keďže svadby v tom čase znamenali aj rozširovanie majetkov. A preto dal kvôli nim v záhrade bytčianskeho zámku postaviť špeciálnu stavbu - Sobášny palác. Dnes patrí medzi najvýznamnejšie renesančné stavby na našom území. Sobášny palác v Bytči bol miestom, kde sa konali všetky svadobné hostiny Thurzovcov.
tags: #svadba #fuggerovcov #a #thurzovcov