Manželstvo Ferdinanda I. a Anny Jagelovskej

Manželstvo Ferdinanda I. Habsburského a Anny Jagelovskej bolo kľúčovou udalosťou, ktorá predurčila budúcnosť strednej Európy a položila základy pre formovanie rozsiahlej habsburskej monarchie. Anna Jagelovská (alebo Jagellonská), narodená 23. júla 1503 v Budíne a zomrela 27. januára 1547 v Prahe, bola rímska, česká a uhorská kráľovná. Stala sa manželkou rímsko-nemeckého cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda I.

Dynastické pozadie a Viedenské sobášne zmluvy (1515)

Anna bola dcérou českého a uhorského kráľa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix. Už v detstve bola prisľúbená príslušníkovi habsburskej dynastie. Toto spojenie medzi Habsburgovcami a Jagelovcami bolo pripravované v množstve dohôd a definitívne potvrdené v takzvaných viedenských sobášnych zmluvách. Tieto zmluvy boli uzavreté vo Viedenskom Novom Meste v roku 1515 medzi cisárom Maximiliánom I. a Vladislavom Jagelovským. Išlo o premyslený plán cisára Maximiliána, ktorý tak chcel spojiť rakúske dedičné krajiny s krajinami svätoštefanskej a svätováclavskej koruny.

Dohody predpokladali dvojitú svadbu, ktorá mala spečatiť dynastické spojenie. Okrem Anninho sobáša bola súčasťou viedenských sobášnych zmlúv aj svadba Máriinho dvanásťročného brata Ferdinanda I. Habsburského s rovnako starou Ľudovítovou sestrou Annou Jagelovskou. Zmluva hovorila aj o tom, že v prípade vymretia jedného rodu, zdedí ten druhý jeho panovnícku moc. Dynastická dohoda bola uhorskej šľachte tŕňom v oku, a to nielen pre jej odmietavý postoj k Habsburgovcom.

Svadba a jej kontext

Samotná svadba Ferdinanda a Anny sa konala 26. mája 1521. Denník Johannesa Cuspiana uvádza, že svadba sa konala v Linzi a bola trojdňovou radostnou udalosťou. Pre Habsburgovcov a Jagelovcov toto spojenie s najsilnejšími rodmi v Svätej rímskej ríši znamenalo výrazné posilnenie ich reputácie a postavenia.

Uhorské kráľovstvo pred Moháčom

Manželstvá panovníkov boli často záležitosťou politiky. Napríklad, manželstvo Anninho brata, uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského s Máriou Habsburskou, bolo dohodnuté ešte predtým, než obaja prišli na svet. Ľudovít II. bol korunovaný za uhorského kráľa, keď nemal ani dva roky, a o necelý rok nato aj za českého. Reálne, pravdaže, v takom veku vládnuť nemohol a krajinu mala spravovať miestodržiteľská rada.

Predstavitelia šľachty, ktorá mala v Uhorsku mimoriadne silné postavenie a rozhodujúci vplyv, jej to však fakticky neumožnili. Pod vedením veľmoža Jána Zápoľského vytvorili konkurenčnú, takzvanú kráľovskú radu. Dorastajúci Ľudovít sa ocitol takpovediac v úlohe štatistu, no tá akoby mu vyhovovala. Užíval si bezstarostný život, venoval sa poľovačkám, turnajom, zábavám a iným radovánkam. Kráľovská vláda bola oslabená aj pre všeobecné správanie šľachty. Zvolávala si vlastné snemy, venovala sa predovšetkým vzájomným intrigám, verejné úrady využívala na presadzovanie svojich záujmov a riešenie vlastných rozbrojov a na zreteli mala v prvom rade svoj prospech. Pápežský prelát Antonio Burgio kriticky hodnotil situáciu: „Neporiadky v kráľovstve pochádzajú v prvom rade od kráľa, v druhom od kráľovnej, ďalej od markgrófa a od ostrihomského arcibiskupa.“ Neskôr dodal: „V kráľovstve sa dejú neslýchané zlodejstvá, neexistuje tu ani náznak spravodlivosti. Každý si robí, čo chce, žije sa bezmyšlienkovite. Kráľ a kráľovná sa nestarajú o vládnutie, páni majú strach. Niet nádeje, že by sa v Uhorskom kráľovstve objavil niekto, kto by vedel situáciu riešiť. S kráľom sa nedá nič robiť, lebo o nič nedbá.“

Dôsledky Moháčskej bitky a nástupníctvo

Keď 29. augusta 1526 na moháčskom bojovom poli tragicky zahynul Annin brat Ľudovít II. Jagelovský, panovníctvo v Čechách a v Uhorsku prešlo na jej manžela Ferdinanda. Tento akt znamenal založenie stredoeurópskej habsburskej monarchie. Ferdinandovou snahou bolo uplatnenie dedičských nárokov svojej manželky na český trón, ktorú jej otec vo výnose z roku 1510 prehlásil za prípadnú dedičku českej koruny. Tieto nároky však boli bez výhrad uznané iba vo vedľajších krajinách Koruny Českej - na Morave, v Sliezsku a Lužici.

Osobnosť Anny Jagelovskej a harmonické manželstvo

V osobnom živote Anna vynikala veľkou humánnosťou a šľachetnosťou. Zasadzovala sa za potreby nemajetných, prihovárala sa za riešenie problémov chudákov a prenasledovaných. Bola veľmi zručnou ženou, ktorá veľmi pekne vyšívala. Napriek tomu, že patrila k najvyššej aristokracii, bola veľmi skromná, čo sa prejavovalo napríklad pri výbere oblečenia. Milovala prírodu a veľa času trávila v záhradách. Je o nej známe, že sa zaslúžila o opravu Svätovítskej katedrály, ktorá bola poškodená po ničivom požiari.

Manželstvo Anny a Ferdinanda, hoci vzniklo ako dôsledok dynastických dohôd, bolo veľmi harmonické a založené na silnom citovom vzťahu. Už pre ich súčasníkov sa stalo mnohokrát vyzdvihovaným a idealizovaným príkladom vzorného súžitia v panovníckej rodine. O svoje početné potomstvo sa príkladne starali a dopriali im aj výnimočné vzdelanie. Ferdinand dal pre manželku vybudovať na Pražskom hrade známy Letohrádok kráľovnej Anny (dodnes patrí k najkrajším renesančným skvostom Prahy) a upraviť zámockú záhradu, ktorá mala nielen okrasnú, ale aj úžitkovú funkciu.

Potomstvo a odkaz

Annino náhle úmrtie po pôrode začiatkom roka 1547 (pri pôrode poslednej dcéry) silne poznamenalo ďalší Ferdinandov život. Do konca života trúchlil a už sa viac neoženil. Anna bola pochovaná vo Svätovítskej katedrále v Prahe a jej manžel, ktorý ju prežil o 17 rokov, si prial byť pochovaný po jej boku.

Spolu mali 15 detí, z ktorých sa trinásť dožilo dospelosti:

• Alžbeta (* 9. jún 1526 - † 15. jún 1545) ∞ 1543 poľský kráľ Žigmund II. August
• Maximilián, budúci cisár Maximilián II. (* 31. júl 1527)
• Anna (* 7. júl 1528)
• Ferdinand (* 14. jún 1529)
• Mária (* 15. máj 1531 - † 11. december 1581) ∞ 1546 vojvoda Viliam V.
• Magdaléna (* 14. august 1532)
• Katarína (* 15. september 1533) ∞ 1/ 1549 mantovský vojvoda František III. Gonzaga, 2/ 1553 poľský kráľ Žigmund II. August
• Eleonóra (* 2. november 1534)
• Margaréta (* 16. február 1536)
• Barbora (* 30. apríl 1539 - † 19. september 1572) ∞ 1565 ferrarský vojvoda Alfonz II. d'Este
• Karol, štajerský arcivojvoda (* 3. jún 1540 - † 10. júl 1590) ∞ 1571 princezná Mária Anna Bavorská
• Helena (* 7. január 1543)
• Jana (* 24. január 1547 - † 10. apríl 1578) ∞ 1565 toskánsky vojvoda František I. Medicejský

tags: #svadba #ferdinanda #a #anny #jagelovskej