Úvod do Sveta Svadobných Zvykov
Svadba je jedným z najvýznamnejších okamihov v živote človeka, spájajúc dve srdcia, dve rodiny a často aj dve tradície. Na Slovensku boli svadby po stáročia viac než len právnym alebo cirkevným aktom. Boli to magické, symbolické a spoločensky dôležité udalosti, počas ktorých sa starostlivo dodržiavali mnohé povery, rituály a zvyky. Hoci dnes mnohé z týchto povier berieme s nadhľadom alebo humorom, stále prežívajú ako súčasť folklóru, zábavy či rodinnej tradície. Či už sa považujete za pár moderný alebo naopak klasický, poverčivý či nepoverčivý, svadobné tradície a zvyky si nájdu cestu na každú svadbu. Dokázali by ste si predstaviť svadbu bez jedinej zvyklosti? V slovenskom prostredí de facto neexistuje svadba, na ktorej by ste žiadnu svadobnú tradíciu nenašli, veď hlavný symbol, svadobné obrúčky, sprevádza novomanželov už od dôb starovekého Egypta.
Predsvadobné Rituály a Prípravy
Od zásnub po pozvánky
Každú svadbu už od dávnych dôb predchádza zasnúbenie a odpytávanie rodičov o ruku nevesty. Dnešní muži sú omnoho priamejší a namiesto kvetov pre budúcu svokru a súhlasu otca nevesty pokľaknú rovno pred svoju nastávajúcu, dúfajúc v kladnú odpoveď. V minulosti bolo uzavretie manželstva skôr dohodou medzi samotnými rodinami. Prvým krokom boli priezvedy, na ktoré bola vyslaná staršia žena zo ženíchovej rodiny do domu nevesty, aby zistila, či rodina s uzavretím manželstva súhlasí. Nasledovali pytačky, kde už išiel do domu nevesty samotný ženích spolu so starším mužom z rodiny. Ak rodina nevesty dala súhlas, nasledovali zásnuby (zaručiny). Ich symbolom bolo vzájomné spojenie rúk a výmena darov. Súhlas nepredstavovalo len vzájomné podanie si rúk, ale aj prípitok, výmena šatky, pierka či stužky alebo ponúknutie praženice.
V minulosti boli povinnosťou, ktorú stanovila cirkev, ohlášky. Tri nedele pred sobášom kňaz v kostole ohlasoval mená snúbencov. V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov v najbližšom týždni. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa.
Na svadobnú hostinu chodieval pozývať človek, ktorému bola určená táto úloha, tzv. zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil. Dnes sa stále rozdávajú predtlačené aj ručne vyrobené svadobné oznámenia, pričom v menších mestách sa môžu rozdávať osobne priateľom a susedom na ulici. Predtým ženích pozýval výlučne svadobčanov, pričom dvaja snúbenci spoločne obišli každý dom.
K svadbe neodmysliteľne patria aj svadobné koláče. Tie by si v žiadnom prípade nemala piecť nevesta sama, pretože si zašíva cestu k šťastiu a mohla by mať uplakané deti. Túto milú povinnosť zvyčajne prevezme mama nevesty s babičkami a kamarátkami. S orechovými, makovými a tvarohovými koláčikmi potom snúbenci alebo ich rodičia chodia po domácnostiach a pozývajú svojich blízkych na hostinu, inde zase tieto koláčiky schovávajú až do výslužky.
Rozlúčka so slobodou je jedným z najobľúbenejších svadobných zvykov. Kedysi bola o niečo usadenejšia ako teraz a konala sa v dome nevesty aj ženícha. V súčasnosti sa zvyčajne koná niekoľko dní alebo týždňov pred svadbou, pričom nevesta a ženích majú samostatné oslavy. Niektorí mladomanželia navyše aj dnes dodržujú tzv. noc odlúčenia - noc pred svadbou spia oddelene.
Odev a doplnky nevesty
Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno očistným kúpeľom a obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Očistný kúpeľ mali absolvovať obaja mladomanželia, aby z nich zmyl všetko nečisté a ochránil ich pred zlom v manželstve.
Svadobné šaty nevesty sú najatraktívnejšou súčasťou svadobnej výzdoby. Podľa svadobnej tradície ich ženíchove oči nemajú vidieť až do obradu, aby mladý pár v manželstve neutrpel nešťastie. Aj keď je nevesta krajčírka, rozhodne by si ich nemala šiť sama, pretože si tým "zašíva cestu k šťastiu". Tradičná biela značí čistotu snúbenice. V minulosti však nie všade mal svadobný odev pre nevestu bielu farbu; niekde obliekali nevesty do tmavých farieb, čiernej alebo fialovej s bohatými výšivkami. Tekovské nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami, pod širokou sukňou mali oblečených až sedem spodničiek a cez prsia previazanú šatku. Mladuchy boli tiež odeté v bielom, ale biele zástery a sukne bývali doplnené farebnými súčasťami ľudového odevu. Nevesta mala mať na sebe kus odevu červenej farby ako ochranu pred urieknutím. Ak má však nevesta na sebe modrú alebo fialovú farbu, môže to byť predzvesťou modrín v manželstve.
Známa svadobná tradícia káže, čo si musí nevesta obliecť v deň svadby:
- Niečo staré (napr. rodinný šperk) je symbolom toho, že zanecháva svoj starý život za sebou a ctí tradície.
- Niečo nové (napr. svadobné šaty) je symbolom novej etapy života a nového začiatku.
- Niečo požičané (napr. spona do vlasov, svadobné šaty, svadobné topánky) má priniesť neveste šťastie do manželstva, ale odporúča sa požičať si od ženy zo šťastného manželstva, aby sa jej šťastie nerozkradlo.
- Niečo modré (svadobný podväzok, mašľa, vreckovka) symbolizuje nevinnosť, čistotu, vernosť a lásku do konca života.
Svadobný závoj začal byť módny už v dávnych časoch. V tomto období sa ľudia báli zlých duchov a verili, že závoj ich odoženie, alebo aspoň zabráni ich vstupu do nevesty nosom alebo ústami. V súčasnosti je závoj symbolom panenstva a ochranou pred zlými duchmi. Podľa povier sa nevesta pred svadbou a ani počas svadobného dňa nesmie pozrieť do zrkadla tak, aby videla celú svoju róbu, pretože to prináša nešťastie.
Podväzok je zvyčajne biely s modrým doplnkom (mašľa, vyšívaný vzor), aby sa dodržal zvyk "niečo modré". Má vniesť do manželstva lásku, šťastie a bohatstvo. Ak máte strach z pavúkov, stará legenda hovorí, že ak ste našli pavúka na svadobných šatách, tento malý tvor vám prinesie šťastie.
Ak nevesta nechce v manželstve trieť biedu s núdzou, nemala by si zabudnúť do ľavej topánky vložiť mincu pre šťastné manželstvo, prípadne štvorlístok.
Odev ženícha a kvetinová výzdoba
Z hľadiska svadobných tradícií a zvykov neexistujú žiadne "extrémne" požiadavky na oblečenie ženícha. K povinnostiam ženícha patrí svadobný oblek so svadobnou kravatou. Motýlik sa podľa tradície neodporúča, aby nevesta na poslednú chvíľu "neodletela".
Svadobná kytica v minulosti slúžila na zahnanie zlých duchov. Na tento účel sa využívali najmä silne aromatické kvety a bylinky, vrátane cesnaku. Dnes si kytice nevesty vyberajú prevažne samy, ale ich nastávajúci ich aspoň vyzdvihujú v kvetinárstve. Po tom, čo nevesta dostane svoj kvetinový doplnok, pripne ženíchovi na chlopňu saka tzv. pierko, ktoré je väčšinou z myrty alebo rozmarínu. Takéto pierko dostanú aj všetci slobodní svadobčania, aby sa mohli vzájomne ľahšie rozpoznať. Klasické pierka v dnešnej dobe nahrádzajú rôzne mašličky, placky prípadne kvetinové náramky.
V rovnakom duchu ako kvetinová výzdoba celej svadby sa môže niesť aj výzdoba svadobnej brány, ktorá sa stavia pred nevestiným domom. Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového, neznámeho života. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, tiež bohato zdobených, najčastejšie farebnými stuhami.
Svadobný Deň: Od Obradu po Hostinu
Zvyky sprevádzajúce obrad
Pripravená nevesta čakala na svojho ženícha. Jeho príchod do domu nevesty bol podľa zvyklostí rôznym spôsobom sťažovaný. Svadobčania mu kládli rôzne prekážky, alebo mu dávali otázky, na ktoré musel odpovedať, niekedy si musel nevestu odkúpiť. Prípadne mu boli ponúknuté "falošné nevesty", najčastejšie prezlečení starší muži či ženy, ktorí testovali pevnosť vzťahu. Ženích sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača: "Páni starší, je to ona?" Až si ženích nevestu "zaslúžil," nasledovala odobierka. Tam veselosť vystriedal smútok nad odchodom z rodičovského domu. Súčasťou bolo aj odprosenie rodičov, kde nevesta aj ženích prosili rodičov o odpustenie a ďakovali za výchovu. Odobierka má aj dnes len symbolický charakter, no vtipné prekážky môžu obrad odľahčiť a ľudí rozveseliť.
Vítame vás, hostia milí,ktorí ste k nám prišli,čo ste hľadali,čo ste žiadali,hotové ste našli,túto prekrásnu pannuv tom zelenom venci.A ty, krásna panna,čo to za novina,že tvojmu panenstvuodbila hodina.Odbila hodinaveku panenskéhoa ty už vstupuješdo stavu manželského.
Ku kostolu sa všetci svadobčania presunuli vo veľkom svadobnom sprievode. Dnes je to kolóna áut, ktorá trúbi, čo má za cieľ odpudiť z manželstva negatívne energie a nadpozemské sily. Súčasťou sprievodu býva aj hádzanie okvetných lístkov družičkami. Lístky sú symbolom plodnosti a majú chrániť nevestu pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú. Svadobný obrad prebiehal podobne ako dnes, ale v minulosti sa začínal už okolo poludnia.
Svadobné obrúčky sú symbolom kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavujúceho nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Medzi zlé znamenia patrí, ak obrúčka spadne práve počas navliekania prsteňov. Ak už ich budete mať na ruke, do prvého novorodenca si ich z ruky neskladajte, pretože predčasné zloženie prsteňa symbolizuje rozpad manželstva, prípadne tragédiu v rodine. Svadobné obrúčky by sa taktiež nemali kupovať v piatok.
Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.
Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky), ktorá symbolizuje prianie hojnosti a plodnosti. Vraj koľko sa zrniečok uchytí v šatách nevesty, toľko dietok do rodiny pribudne. Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.
Tradície počas hostiny
Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok, chlieb a soľ.
Po prípitku zvyknú rinčať črepy z rozbitého taniera. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Črepy prinášajú šťastie, takže si nezabudnite pár kúskov schovať! Okrem symboliky plašenia zlých duchov, prináša rozbíjanie taniera podobný význam ako hádzanie ryže - hojnosť.
Svadobná hostina je potom otvorená príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. Tradícia káže dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.
Svadobná torta ako symbol hojnosti a plodnosti prináša tiež niekoľko povier. Ten z mladomanželov, ktorý má pri jej krájaní ruku navrchu, bude mať aj v manželstve navrch nad tým druhým. Aby manželstvo bolo po celý život sladké a vydržalo, musia obaja mladomanželia tortu ochutnať. Rovnako musí tortu ochutnať každý z hostí. Ak nevesta nechce mať uplakané deti, nemala by nijako pomáhať s pečením svadobnej torty či koláčov. Ak sa niektorej z družičiek prevráti kúsok torty na tanieri na bok, znamená to, že sa do roka vydá. Ak to tak nebude, zostane ďalších sedem rokov slobodná.
Pre mnohých ženícha je nočná mora prvý tanec. Okrem svojej manželky by mal totiž vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela). To všetko pod uprenými pohľadmi svadobčanov, ktorí v tejto dojemnej chvíli netancujú.
Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov - hádzanie svadobnej kytice a podväzku. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov.
Noc a Pokračovanie Svadby
Čepčenie nevesty
Polnoc je spojená s tzv. čepčením nevesty. Ide o poslednú tradíciu, ktorá sa vedome uchováva v rôznych podobách a symbolizuje premenu dievčaťa na ženu a chlapca na muža. Za sprievodu spevu a tanca sa neveste z hlavy sňala parta alebo závoj - symboly panenstva a slobody. Následne sa jej na hlavu zasadí čepiec. Starejšia, matka či svokra nevesty jej založili čepiec a spoločne s ostatnými ženami vykonávali ďalšie zvyky, ktoré mali neveste zabezpečiť plodnosť - do lona jej kládli peniaze, koláče aj chlieb. Ženíchovi je zase nasadený klobúk. Po začepčení sa tancuje venčekový tanec, kde s nevestou postupne tancovali všetci muži, ktorí jej za tanec dávali dary alebo peniaze. Nechýba ani klások pšenice zastoknutý za klobúk a do party, prinášajúci pokoru v manželstve.
Parta moja, parta, zelený veniec,už ti je, Anička, už ti je koniec.Stratila som partu, zelený veniec,našiel mi ju družba, švárny mládenec.A veru, družbičku, pekne ťa prosím,vráťže mi tú partu, rada ju nosím.Keby si ty partu rada nosila,veru by si družbu krajšie prosila.Ale že ty partu rada nenosíš,preto ani družbu krajšie neprosís.Išla by ja, išla po polnoci spať,ale sa ja bojím, že mu musím dať.Išla by ja, išla spať do komory,ale ja sa bojím čiernej potvory.Na zelenej lúke je kopa sena,včera bola dievka, dneska je žena.Na zelenej lúke je strom košatý,včera bol mládenec, dnes je ženatý.
Svadobná noc a ďalšie dni
Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Príchod nevesty do nového domova vyžadoval uctenie si predkov, ktorí bývali v tomto príbytku. Zvykom bolo obchádzať stôl, bozkávať ho a klásť chlieb na jeho rohy. V minulosti sa svadobná oslava o polnoci presunula do domu ženícha, kde obrady pokračovali. Svadobčania spoločne odprevadili mladých na lôžko, spievali piesne a tancovali okolo nich. Svadobná noc z kresťanského pohľadu robí manželstvo právoplatným až prvým oddaním sa sebe navzájom.
Svadba sa v minulosti nekonala len v jeden deň, ako je tomu dnes. Mala svoje pokračovanie aj na druhý deň a aj ďalšie dni. Na druhý deň ráno sa konalo čepčenie nevesty, ktoré už bolo úlohou vydatých žien, ktoré ju takto symbolicky vítali medzi sebou. Následujúce dni svadobné zvyky pokračovali. Konali sa tzv. otrusky (poprávky). Chodievalo sa na prvé návštevy k mladomanželom, doniesol sa im ovos a iné dary. Veľký význam v minulosti mal aj prenes nevestinej výbavy (periny, vankúše, šaty, nádoby, niekedy aj obilie) do nového domu. Prenášali ho družičky, družbovia v rukách alebo sa prevážal na voze. Svadobná oslava sa končila rozdelením svadobného koláča (radostníka) medzi všetkých svadobčanov, čím preukázali, že manželstvo uznávajú ako právoplatné.
Poverčivé Dni a Mesiace pre Svadbu
Pri plánovaní svadby je dôležité zvážiť aj výber dátumu, pretože staré povery pripisujú jednotlivým dňom v týždni a mesiacom špecifické posolstvá. V minulosti neboli tak slobodní vo výbere termínu, svadby sa organizovali len v určitých obdobiach, napríklad počas fašiangov.
Dni v týždni a ich posolstvo
Je to veľmi paradoxné, ale podľa niektorých povier je najnevhodnejším dňom na svadbu práve sobota, napriek tomu, že je dnes veľmi obľúbená. Každý z dní v týždni má totiž určité posolstvo. Naopak, tradícia vyčleňuje stredu ako „najlepší deň“ vstúpiť do zväzku manželského, možno práve preto tak robili králi. Nakoľko však väčšinou do rodu kráľovského nepatríme, máme zaužívané skôr dni na konci týždňa - piatok a sobotu.
Povera o svadbe v máji
Najnevhodnejším mesiacom na uzatvorenie manželstva je podľa povier máj. Staré príslovie hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Táto povera vychádzala zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili. Vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby špajze častokrát v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli. Dnes si však mnohí zamilovaní vyberajú máj pre jeho krásnu prírodu a romantickú atmosféru, pričom moderná medicína a životné podmienky už túto poveru robia menej relevantnou.
Vplyv Počasia a Iné Zaujímavé Povery
Počasie ako predzvesť manželstva
Aj počasie v deň svadby má svoju symboliku, ktorá môže predpovedať charakter budúceho manželstva:
- Ak bude slnečno, rovnako jasné a radostné bude aj vaše manželstvo.
- Ak bude pršať, možno zmoknete, ale "prší" vám šťastie, dostatok peňazí a predstavuje to slzy radosti, ale aj smútku.
- Ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve a problémy.
- Ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.
- Pri veternom počasí bude manželstvo nestále.
- Zatiahnutá obloha predznamenáva hádky.
Rôzne svadobné povery
Svadba je udalosť sprevádzaná nespočetným množstvom rôznorodých povier:
- Ak nájdete pavúka na svadobných šatách, tento malý tvor vám prinesie šťastie.
- Ak sa zúčastníte svadby v stave (ne)zasnúbenom, máte si kúsok zo svadobnej torty pred spaním vložiť pod vankúš. Podľa starej legendy sa vám bude snívať o vašom budúcom manželovi.
- Rozbitie taniera, pohára alebo čohokoľvek iného by mali mladomanželia na čo najviac črepov, lebo práve ich počet črepov stanoví, koľko rokov budú šťastne zosobášení.
- Pokiaľ si mačka ustelie v jednej z vašich topánok, je to zaručené znamenie, že sú v danej zóne dobré energie.
- Nevesta by sa nemala vydávať v rovnaký deň ako jej sestra.
- Podľa povier, nevesta sa pred svadbou a ani počas svadobného dňa nesmie pozrieť do zrkadla tak, aby videla celú svoju róbu, prináša to totiž nešťastie.
- Ryža v šatách nevesty, koľko zrniečok sa uchytí v šatách nevesty, toľko dietok do rodiny pribudne.
Svadobné Zvyky Vo Svete a História
Zaujímavé tradície z rôznych kútov sveta
Svadobné tradície sú rôznorodé nielen v rámci jednej krajiny, ale aj po celom svete:
- Nemecko: Okrem rozbíjania tanierov pred hostinou, sa s rozbíjaním začína už večer pred svadbou, pretože črepy prinášajú šťastie.
- Rumunsko: Muž, ktorý unesie ženu a má ju po svojom boku minimálne dva dni, sa stáva jej zákonitým manželom.
- Francúzsko: Páry preferujú diamanty symbolizujúce pevnosť a zdobia nimi aj zásnubné prstene. Cestu k oltáru lemujú družičky bielymi stužkami a nevesta so ženíchom prichádzajú k oltáru spolu.
- Írsko: Počas svadobného obradu sú prítomným dámam zakázané zelené šaty.
- Veľká Británia: Malé družičky rozhadzujú po cestičke vedúcej k oltáru malé kvietky, čo symbolizuje krásny a šťastný život budúcich novomanželov.
- Albánsko: Oslavuje sa osobitne, svadba nevesty trvá tri dni od piatku do nedele. Ženích so svojou rodinou navštívi nevestinu oslavu v sobotu, zatancujú si prvý tanec a spoločne krájajú tortu.
- Grécko: Obrad je záležitosťou úplne celej rodiny vrátane všetkých tiet a bratrancov z deviateho kolena.
- India: Indické nevesty sa vo svoj svadobný deň pomaľujú henou, čo má zobraziť šťastie, lásku a nádej. Sú odeté do červenej farby. Svadobný obrad je niekoľkohodinový s rituálnym ohňom. Po obrade sú novomanželia zasypaní dažďom z bankoviek. Hostina je vegetariánska a môže sa jej zúčastniť až tisíc ľudí. Svadba medzi hinduistami nie je potvrdená podpisom ani hlásená na úradoch.
- Japonsko: Svadobného obradu sa zúčastňuje iba najbližšia rodina novomanželov.
- Čína: Nevesty sa obliekajú do červených šiat, symbolizujúcich bohatstvo a hojnosť. Novomanželia rozlomia šíp napoly, čo má znázorňovať vzájomnú spoluprácu v manželstve.
- Afrika: Prípravy trvajú pol roka. Hlavnou témou je stretnutie celého príbuzenstva. Otec nevesty požehná svojej dcére tak, že jej pľuvne na hlavu a na prsia.
- Mauritánia: Nevesty sú posielané budúcimi mužmi na tzv. "tukové farmy", aby pribrali, pretože tu je väčšia nevesta považovaná za krajšiu.
- Mongolsko (i Čína): Pomocou rozporcovaného kuraťa (konkrétne jeho pečene) sa určuje, či je v poriadku stanoviť si dátum svadby.
- Malajzia: Členovia komunity Tindong zakazujú chodiť novomanželom do kúpeľne a na záchod dlhé tri dni a tri noci, pretože inak by žena mohla byť neplodná alebo dieťa zomrieť.
- Jáva: Za svadbu si miestni oddávajúci účtujú dvadsaťpäť krysích chvostíkov.
Historický kontext slovenských svadieb
V minulosti bolo uzavretie manželstva v živote človeka veľmi významnou udalosťou, možno najdôležitejší prechodový rituál. Predstavovalo nielen spojenie muža a ženy za účelom nového potomstva, ale aj vznik príbuzenského vzťahu medzi rodinami. Práve preto bola samotná svadba sprevádzaná množstvom rozmanitých zvykov, obradov a celým komplexom folklórnych obyčají. Manželstvá sa neraz uzatvárali na základe dohôd medzi rodinami. Neľahká bola minulosť, kde sa na našom území usporadúvali dokonca jarmoky ponúkajúce slobodné ženy na vydaj. V 16. storočí bola oficiálne táto možnosť zrušená. Vydávanie sa tak dlho nespájalo len s pozitívnym podtónom, ale s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou. Ďalšou možnosťou bol aj únos, väčšinou však išlo len o predstieraný únos, ak sa obe strany vopred dohodli a chceli sa vyhnúť vysokým výdavkom na oficiálny sobáš.
Moderné Svadby a Zmysel Tradícií
Hoci sa svadby čím ďalej, tým viac, uberajú aktuálnymi trendmi, najmodernejšou výzdobou a oblekmi ako z magazínu, minimálne aspoň jedna tradícia býva v "deň D" zachovaná. Dnes sú niektoré zvyky neodmysliteľnou súčasťou svadobného dňa, ktorý sa neskôr mení na milú a úsmevnú spomienku. Mladomanželia jedia z jedného taniera, ženích prenesie nevestu cez prah, zametajú črepy, a často sa dodržiava venčekový tanec, či čepčenie nevesty o polnoci. Či už budete robiť tradičné svadobné zvyky všetky, alebo len niektoré, ktoré sú bežné aj dnes, svadba je hlavne o emócii. Napriek množstvu krásnych tradícií existuje aj mnoho povier, ktoré niekedy postrašia. Nenechajte sa však vyviesť z miery, pretože svadby nie sú len o poverách, ale o dvoch snúbencoch, ktorí povedali „áno“ spoločnému životu. Aj keď žijeme v modernej dobe, v ktorej sa rozhodnutia robia podľa srdca a rozumu, povery a staré svadobné zvyky majú svoje čaro. Sú odrazom našej histórie, kultúry a spôsobu, akým si naši predkovia predstavovali šťastný život. Či už im veríte alebo nie, svadobné povery robia tento deň o čosi magickejší.