Pohľad na vianočný stromček a všetko v jeho blízkom okolí je pre mnohých známy a obľúbený. Vianoce sú časom zastavenia, ticha a lásky, kedy sa hluk, ruch, nepokoj a nervozita menia na príjemné ticho. Toto ticho ohlasuje jasný zvuk zvončeka, že práve prišiel Štedrý večer.
Čarovná atmosféra štedrovečerného interiéru
Len čo zvonček doznieva, možno vstúpiť do izby a objaviť to, na čo mnohí čakajú celý rok. Predstavujeme si obrovský smrek, na ktorého vrchu sa týči krásna zlatá hviezda. Dookola má omotanú striebornú reťaz a gule na ňom sú zlaté, strieborné a červené. Celý strom tak krásne žiari všemožnými farbami. Pod ním nesmú chýbať pekne zabalené vianočné darčeky so stužkami.
Vedľa stromčeka často stojí stôl s vianočnými dobrotami. Atmosféru dotvára televízia s už tradičnou rozprávkou Tri oriešky pre Popolušku. Všetci sú šťastní a rozbaľujú darčeky. Každý sa teší z toho, čo od Ježiška dostal, a všetkým robí radosť, že ostatní členovia rodiny zdieľajú rovnaké pocity. Celá miestnosť je sfarbená podľa toho, aké farby práve svietia na stromčeku, a všetci sú veselí. Nikomu nevadí, že sedia na podlahe.
Vzduch v domácnosti rozvoniavajú koláčiky a medovníky pečené s láskou. V obývačke svieti vianočný stromček pestrými farbami a na Štedrý večer je pod ním mnoho darčekov, ktoré potešia každú ľudskú dušu. V izbe hrá vianočná melódia, ktorú počúvajú deti pri čakaní na zvonček. Na stole prestretý vianočný obrus čaká na sladké perníky v tvare hviezdičiek a podkovičiek, červenajúce sa jabĺčka a lahodné dobroty. Vo vzduchu sa prebíja medová vôňa s vôňou kapustnice. Uprostred stola tróni obľúbená kvetina - červená Vianočná hviezda, ktorú lemujú rozpálené sviečky.
Zimná krajina za oknom
Za oknom bliká rozprávočka: Dedo Mráz si sadol na strechy domov a spustil z nich ľadové cencúle. Slniečko ich hladká ľadovými rukami a babka Perinbabka povytriasala veľkú snehovú perinu. S príchodom Vianoc sa mení celá príroda, ktorá postupne odkrýva svoje čaro. Vtáčí spev sa presťahuje do teplých krajín a zelený koberec pokryje biela perina. V každom rohu stojí snehuliak, ktorý skrášli každý dvor, a na strechách domov žiaria farebné vianočné svetlá. Vonku šantia deti, ktoré poteší stavanie snehuliakov, sánkovanie a poriadna guľovačka. Prvé vdýchnutie mrazivého vzduchu, z neba padajú malé snehové vločky, ktoré vytvoria dlhý biely koberec, pokojná príroda a pohoda v každom z nás - to všetko sú Vianoce.
Historický vývoj vianočného stromčeka
Vianočný stromček sa stal neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, no jeho história siaha hlboko do minulosti a prešiel dlhou cestou, kým si získal svoje miesto v ľudských srdciach. Spočiatku bol považovaný za súčasť pohanských zvykov, ale kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia.
Počiatky tradície zdobenia stromčeka
Prvý známy záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu. Odtiaľto sa táto tradícia postupne rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. V Anglicku sa s tradíciou zoznámili v 19. storočí, zatiaľ čo vo Francúzsku si prvý vianočný stromček vyzdobila kráľovská rodina v roku 1837. Napriek tomu sa stavanie stromčeka nestalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček na popularite v 19. storočí, s prvou zmienkou z roku 1832 v Pensylvánii.
Príchod tradície na Slovensko
Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa tradícia dostala dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domácnostiach zvykli vešať rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. V polovici 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety - posledný snop a slamený stromček. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia (zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky). Dokonca aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Postupnú estetizáciu charakterizovali zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. Prvé darčeky sa začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia. V obciach, kde chodil farár po kolede na Troch kráľov, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov.
Vývoj vianočných ozdôb
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechmi a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími.
Sklenené gule a elektrické osvetlenie
V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
Umelé vianočné stromčeky: História a ekologický pohľad
S nástupom technologického pokroku, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začala aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia, keď výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Environmentálne aspekty
V posledných rokoch, s nárastom povedomia o environmentálnych problémoch, spotrebitelia kriticky posudzujú vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadajú ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Fakty o živých vianočných stromčekoch:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Ďalšie vianočné tradície a ich symbolika
S Vianocami sa spája množstvo vianočných tradícií, ktoré prežili až dodnes.
Vianočné darčeky a ich pôvod
Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu o narodení Ježiša a daroch, ktoré priniesli Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju vnímajú aj ako príliš konzumnú.
Svetlo a teplo Vianoc
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Adventný veniec: Nádej a očakávanie
Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej na dlhšie a teplejšie jarné dni. Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva v 19. storočí v Nemecku, kde učiteľ pre deti vytvoril veniec s počtom sviečok zodpovedajúcim počtu dní do Vianoc, pričom každý deň jednu zapálili. Predvianočné obdobie sa vlastne začína zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Symbolom príchodu Vianoc je aj adventný kalendár, kde deti každý deň otvoria jedno okienko s cukríkom.
Vianočné pohľadnice: Klasika v digitálnej dobe
V dnešnej digitálnej dobe sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843.
Koledy: Hudobná duša Vianoc
Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. Medzi najstaršie doteraz spievané koledy patrí "In Dulci Jubilo", ktorá vznikla v prvej polovici 14. storočia. Asi najznámejšou vianočnou skladbou je "Tichá Noc", ktorá bola preložená do mnohých jazykov sveta a vznikla v roku 1818.
Symbolika farieb a rastlín
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť. Zelená farba, často spájaná s Vianocami, symbolizuje večný život a prísľub jari. Červená farba sa spája s Vianocami najmä vďaka Santa Clausovi a reklamnej kampani Coca-Coly umelca H. Sundbloma.
Vianočná ruža (prýštec najkrajší)
Prýštec najkrajší, známy najmä ako vianočná ruža, pochádza z Mexika. Jeho sýta červená farba sa spája s Vianocami. Rastlina dostala svoje meno po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol do Ameriky.
Imelo: Šťastie a požehnanie
Zavesenie imela nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie. V 18. storočí v Anglicku muži počas Vianoc mohli pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Pôvod Vianoc | História
Moderné interpretácie vianočných tradícií
Vianočný stromček sa zdobí každý rok, je to neodmysliteľná tradícia vianočného obdobia. Tradícia vianočných stromčekov sa vyvíja už celé roky. To, čo zostáva stále, je stretnutie blízkych a útulná, teplá atmosféra, nie konkrétna farba ozdôb. Moderné prístupy pritom môžu tradíciu obohatiť.
Ružový vianočný stromček: Od tradície k inovácii
Ružový vianočný stromček sa presadil najprv na Instagrame a v aranžmánoch módnych predajní. Farba ružová na Vianoce nie je náhodná. Keď si namiesto klasickej červenej farby vyberiete ružové vianočné ozdoby, ukážete, že tradíciu beriete ako východiskový bod, a nie ako striktné pravidlo. Kľúčom je správne zdobenie stromčeka, či už s jemnými akcentmi, alebo v plnej paráde, pričom sa dobre uplatní aj v retro štýle.
Symbolika ozdôb
Vianočný stromček nielen nesie hlboký význam, ale vytvára aj výnimočnú atmosféru v domoch. Je nielen ozdobou, ale aj nositeľom duchovného obsahu. Pripomína nádej, lásku a nový začiatok.
Vianočné gule
Jednou z prvých dekorácií, ktoré zavesíme na vianočný stromček hneď po svetielkach, sú vianočné gule. Ich história sa začala písať v roku 1889, kedy si ich výrobu dal patentovať Francúz Pierre Dupont. Okrem vianočných gúľ sa vyrábajú aj iné fúkané ozdoby ako hviezdičky, srdiečka, šišky a anjelíčkovia.
Orechy a jablká
Oriešky a jablká sú oddávna považované za symbol Vianoc na Slovensku. Na Štedrý večer sa jabĺčko rozkrajuje - ak sa po rozkrojení objaví hviezdička, znamená to v rodine zdravie a hojnosť. Ak sú jadrá vlašských orechov pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie; ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby.
Vianočné sviečky
Vianočné sviečky sa zapaľujú v nádeji, že ďalší rok bude lepší ako ten predošlý. Majú symbolizovať peniaze, lásku a zdravie pre najbližší rok.
Šišky
Význam vianočných šišiek, ktorými dekorujeme vianočný stromček alebo veniec, spočíva v ich uzavretosti.
Vianoce u nás doma: Rodinné zvyky
Vianoce sú sviatky pokoja, šťastia, lásky a rodinnej pohody. Stretávajú sa rodiny, súrodenci, rodičia, prarodičia. Zasadajú za jeden stôl, večerajú a prajú si len to najlepšie. U nás doma to vyzerá podobne, len s trošku odlišnými zvykmi. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, „bobaľky“ s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne a koláče. Ja a otec zdobíme vianočný stromček. Každý rok sa snažíme, aby bol čo najkrajší. Najprv sme upevnili osvetlenie a vyskúšali, či funguje. Potom sa upevnil na vrch krásny špic. Ďalej sme vešali ozdoby zo slamy, ktoré sú dokladom zručnosti tvorcov, potom bielučké háčkované zvončeky našej starej mamy, ktoré stromček spravia slávnostnejším. Nakoniec si každý člen rodiny zavesil svoje dve obľúbené ozdoby pre radosť.
Okolo 17:00 sa už pomaly chystáme, oblečieme si sviatočné šaty. Potom pripravujeme stôl. Podávame všetky mamkine pripravené jedlá. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Večeriame podvečer o 18:00. Všetci sa postavíme okolo sviatočného stola, okrem otca. Otec vojde do izby, v ruke má tanier s nakrájaným chlebom a soľou. Zavinšuje nám všetko najlepšie, popraje nám veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Všetkých nás ponúka tým chlebom. Každý si musí vziať jeden kúsok chleba, osoliť a zjesť. Potom sa spoločne pomodlíme. Prv než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám. Až po tomto každoročnom zvyku sadneme a začneme večerať.
Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Najskôr veštíme z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú 4 vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby. Na záver ešte urobíme kúzlo, ktoré v nasledujúcom roku budeme potrebovať všetci: dve či tri umyté a usušené šupiny z vianočného kapra si vložíme do peňaženky. Tak budeme mať istotu, že v nej bude dosť peňazí.
Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole. Pre hosťa. Pre pútnika. Pre neznámeho bez domova. Zachovajme si aj my takúto obyčaj. Tieto chvíle sú pre mňa o to vzácnejšie, že počas roka nie sme vždy spolu ako rodina. Po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname.
