Úvod do Nových Pravidiel od Novembra 2025
Od 1. novembra 2025 vstupujú na Slovensku do platnosti nové pravidlá pre fungovanie obchodov počas štátnych sviatkov. Tieto zmeny vyplývajú z konsolidačného balíčka, ktorý schválil parlament na návrh ministra financií Ladislava Kamenického a podpísal prezident Peter Pellegrini. Podľa tohto balíčka sa ruší všeobecný zákaz predaja počas sviatkov, čo umožní obchodom zostať otvorenými vo väčšine dní, keď boli doteraz zatvorené.
Zrušenie Všeobecného Zákazu Predaja
Po novom sa ruší všeobecný zákaz predaja počas sviatkov, ktorý bol zavedený od 1. júna 2017 a rozšíril počet dní zákazu maloobchodného predaja z 3,5 dňa na 15,5 dňa v roku. Obchody tak budú môcť zostať otvorené vo väčšine dní, keď boli doteraz zatvorené.
Dni, Kedy Zostanú Predajne Povinne Zatvorené
Zákon ponecháva len obmedzený počet dní, kedy obchody musia zostať zatvorené. Tieto dni zahŕňajú:
- 1. januára (Nový rok a vznik SR)
- Veľký piatok
- Veľkonočnú nedeľu
- 24. decembra po 12.00 h (Štedrý deň)
- 25. decembra (Prvý sviatok vianočný)
- 26. decembra (Druhý sviatok vianočný)
Obchody budú po novom povinne zatvorené len päť a pol dňa v roku. V ostatné štátne sviatky, vrátane 1. a 2. novembra, môžu byť obchody otvorené. Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu počas sviatku.
Menšie predajne a kvetinárstva by mohli mať otvorené aj v dni, keď musia byť ostatné obchody zatvorené. Návrh je inšpirovaný legislatívou Českej republiky. Návrh úplne vyníma predaj kvetov zo zákazu maloobchodného predaja počas všetkých sviatkov. V súčasnosti môžu kvetinárstva predávať len 8. mája a 1. novembra.
Zmeny v Dňoch Pracovného Pokoja
Zmeny sa netýkajú len otváracích hodín obchodov, ale aj statusu niektorých sviatkov ako dní pracovného pokoja. Od roku 2025 už nebude sviatok automaticky znamenať voľno.
Ktoré Sviatky Už Nebudú Dňami Pracovného Pokoja?
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) - už od roku 2023 nie je dňom pracovného voľna.
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) - od roku 2025 už nebude dňom pracovného pokoja. Hoci ide o štátny sviatok, po novom nebude dňom pracovného pokoja. Niektoré firmy, školy a samosprávy však oznámili, že svojim zamestnancom a študentom poskytnú voľno z vlastného rozhodnutia.
- 8. máj 2026 (Deň víťazstva nad fašizmom) - bude dňom pracovného pokoja len dočasne, od roku 2027 sa má voľno v tento deň obnoviť.
- 15. september 2026 (Sedembolestná Panna Mária) - dočasne sa ruší pracovné voľno počas tohto sviatku. S úpravou súhlasil aj Vatikán.
Sviatok Troch kráľov (6. január) zostáva dňom pracovného pokoja, no obchody môžu otvoriť. Dôležité je tiež spomenúť, že 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) je sviatok, ktorý sa taktiež nepovažuje za deň pracovného pokoja.
Náš program počas veľkonočných sviatkov
Dopady na Daňové Povinnosti
Pri zrušení niektorých sviatkov ako dní pracovného pokoja treba myslieť aj na zmeny v termínoch daňových povinností. Podľa § 27 ods. 4 zákona o správe daní, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posúva sa lehota na najbližší pracovný deň. Keďže 17. november už od roku 2025 nie je dňom pracovného pokoja, a 15. november (termín na podanie oznámenia o zrážkovej dani a jej zaplatenie) pripadá na sobotu, daň treba podať a zaplatiť najneskôr v pondelok 17. novembra, nie 18. novembra ako by to bolo za iných okolností. Rovnako, ak daňová alebo iná lehota pripadne na niektorý zo sviatkov, ktoré sa nepovažujú za deň pracovného pokoja (1.9., 28.10., 17.11. a v roku 2026 aj 8.5. a 15.9.), treba ju splniť v ten deň, nie neskôr.
Ciele a Zdôvodnenie Vládnych Opatrení
Zmeny v oblasti sviatkov a predaja sú súčasťou vládneho konsolidačného balíčka, ktorého cieľom je znížiť deficit verejných financií a zvýšiť výber daní a odvodov. Podľa Ministerstva financií sa opatrenia dotknú najmä zamestnancov v maloobchode, ale aj ostatných pracovníkov, ktorým sa zruší časť dní pracovného pokoja. Návrh reaguje aj na aktuálnu ekonomickú situáciu, pričom súčasná legislatíva znevýhodňovala malé prevádzky so zamestnancami oproti podobným obchodom, kde pracujú živnostníci (tí mohli predávať aj počas sviatkov, pretože sa na nich Zákonník práce nevzťahuje). Predkladatelia zákona očakávajú pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie.
Reakcie a Názory na Zmeny
Tieto zmeny vyvolali širokú diskusiu medzi odborníkmi, odbormi aj podnikateľmi, s rôznymi názormi na ich dopady.
Pohľad Podnikateľov
Podnikatelia dlhodobo poukazujú na to, že Slovensko má viac sviatkov než mnohé vyspelé krajiny. Podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) je Slovensko so 16 sviatkami rekordérom, a to predstavuje luxus, ktorý si slovenská ekonomika nemôže dovoliť. ZPS tvrdí, že nadštandardný počet voľných dní znižuje konkurencieschopnosť podnikov a spomaľuje výkon ekonomiky, čo sa odráža aj v možnostiach zvyšovať mzdy. Produkcia v mnohých odvetviach stojí, no za prácu vo sviatok sa vyplácajú príplatky, ktoré zvyšujú mzdové náklady. V aktuálnej ekonomickej situácii preto môže zníženie počtu sviatkov prispieť k udržaniu pracovných miest.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták uvádza, že z hľadiska ekonomiky má „rušenie sviatkov" mierne pozitívny dopad na celkovú produktivitu, najmä v odvetviach, kde sa výroba alebo služby úplne zastavujú počas dní pracovného pokoja. Zároveň však zdôrazňuje, že „rušenie sviatkov" je len kozmetickým opatrením na krátkodobé zvýšenie produkcie a daňových príjmov, ktoré nerieši podstatu problému - neefektívne výdavky a prerozdeľovanie v štáte.
Aktualizácia k 6.11.2025: Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka upozornil na chybu v zákone o konsolidácii verejných financií, nakoľko nedošlo k nadväzujúcej úprave Zákonníka práce. Z legislatívy aktuálne vyplýva, že pri dočasne zrušených sviatkoch 8.5.2026 a 15.9.2026, ktoré budú riadnym pracovným dňom, bude patriť pracujúcim zamestnancom 100 % príplatok. Machunka kritizoval, že vláda zatiaľ príplatky ponechala, čo vníma ako „stratený význam konsolidácie“. Firmy na to budú reagovať nariaďovaním voľna, čerpaním dovolenky, nadčasov alebo náhradného voľna.
Prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák vidí situáciu inak. Štátne sviatky boli dlhodobo využívané ako príležitosť na krátku dovolenku či predĺžený víkend, čo pre HoReCa prevádzky znamená viac návštevníkov a vyššie tržby. Tieto príjmy kompenzujú vyššie náklady, napríklad na príplatky pre zamestnancov. Rušenie štátnych sviatkov môže spôsobiť v sektore cestovného ruchu pokles návštevnosti a obratov, čím sa dosiahne opačný efekt, ako sa očakáva od celkového efektu na ekonomiku.
Pohľad Odborárov
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja nestotožňuje. Hovorkyňa Martina Nemethová uvádza, že vo firmách, ktoré by počas voľných sviatočných dní aj tak fungovali, budú po novom pracovať zamestnanci za štandardnú mzdu, čo znižuje ich príjmy. Pre niektorých zamestnancov to môže znamenať stratu až 120 eur ročne. Výsledkom bude zvýšenie celkového počtu odpracovaných hodín, zatiaľ čo priemerná mzda ostane rovnaká, alebo dokonca klesne, ak sa vezmú do úvahy straty príplatkov za sviatky.
M. Nemethová tiež poukazuje na štatistiky, ktoré ukazujú, že slovenská pracovná sila pracuje v podmienkach neumožňujúcich dostatočný oddych (priemerne 39,6 hodín týždenne oproti priemeru EÚ 37,1 hodiny). Zrušenie sviatkov tento tlak ešte zvýši. Zároveň však hovorí o možnosti, že zamestnanci si prostredníctvom odborovej organizácie môžu dohodnúť lepšie pracovné podmienky v kolektívnej zmluve, vrátane priaznivejšieho odmeňovania.
Verejná Mienka a Generačné Rozdiely
Prieskum portálu Rozhovory so Šimonom a agentúry SCIO (realizovaný 17. - 22. septembra 2025 na vzorke 1000 respondentov) ukázal, že občania Slovenska sú pomerne jednoznačne ochotní zachovať už dnes platný stav, kedy počas niektorých sviatkov nemajú zároveň deň pracovného pokoja. Preferencie sa však líšili podľa politického smerovania a veku, pričom koaliční voliči sú skôr za zachovanie súčasného právneho stavu, zatiaľ čo opoziční voliči by akceptovali zrušenie niektorých ďalších sviatkov.
Znižovanie počtu sviatkov ako dní pracovného pokoja ale určite nepatrí medzi populárne opatrenia. ZPS upozorňuje, že ak by išlo o alternatívu k zvyšovaniu daní, občania by takýto krok prijali s väčším pochopením.
Potreba Diskusie a Systémových Riešení
Podnikatelia zdôrazňujú, že ak vláda skutočne chce posilniť konkurencieschopnosť a produktivitu, mala by najprv zefektívniť prevádzku verejnej správy, znížiť jej zamestnanosť a výdavky, zaviesť adresnosť sociálnych dávok a otvoriť reálny sociálny dialóg namiesto jednostranných rozhodnutí. „Zrušenie niektorých sviatkov preto vnímame len ako doplnok, ktorý má zmysel iba v kontexte širších systémových reforiem, nie ako samostatný nástroj ozdravenia verejných financií," dopĺňa generálny sekretár RÚZ.
Podľa ZPS je potrebné brať do úvahy, že ak sviatok pripadne na stred týždňa, narúša plynulosť práce a komplikuje jej organizáciu. Diskutovať by sa malo o systéme voľna - napríklad, či by sa niektoré voľné dni nemali, podobne ako v Írsku, pripájať k víkendu. Takéto riešenie by bolo kompromisom pre všetky sektory. Dôsledkom rozhodnutia bez diskusie a zváženia argumentov je aj nesúlad medzi individuálnymi rozhodnutiami škôl a zamestnávateľov, kedy si napríklad mnohé firmy a školy napriek zmene v zákone rozhodli udeliť voľno na 17. novembra 2025.
Platné Výnimky zo Zákazu Maloobchodného Predaja
Zákon o konsolidácii verejných financií, účinný od 1.11.2025, upravuje obmedzenie maloobchodného predaja. Naďalej platí, že výnimku zo zákazu má:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov, suvenírov,
- predaj kvetov počas 8. mája a kvetov/ozdobných predmetov na hrobové miesta 1. novembra.
Výnimku tiež má nariadenie práce zamestnancovi v prípade, že ide o nevyhnutné práce, ktoré nemožno vykonať v pracovných dňoch, ako napríklad:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke namiesto zamestnanca, ktorý sa nedostavil,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych...
Podľa textu zákona sa zákaz práce počas sviatkov vzťahuje len na predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a činnosti s ním súvisiace. Prevádzky poskytujúce služby môžu ostať bez obáv otvorené. Pre podnikateľa platí, že jeho zamestnanci môžu pripravovať jedlá a nápoje, obsluhovať hostí, ale predaj tovaru si musí zabezpečovať podnikateľ iným spôsobom.
tags: #stavebniny #otvorene #cez #sviatok