Cestovanie do zahraničia si často vyžaduje dôkladnú prípravu, od zabezpečenia dokladov a ubytovania až po naučenie sa základných fráz. Avšak, málokedy si pri plánovaní výletu spomenieme na dôležitý aspekt - kalendár štátnych sviatkov navštívenej krajiny. Zistenie, že sa v cudzom štáte ocitneme uprostred osláv, môže byť prekvapujúce, najmä ak sú obchody a úrady zatvorené.
Počet dní pracovného pokoja sa v rôznych krajinách výrazne líši. Napríklad Česká republika a Poľsko majú 13 štátnych sviatkov, zatiaľ čo Maďarsko má o jeden deň menej. V porovnaní s Holandskom, ktoré oslavuje len 7 štátnych sviatkov, si krajiny Vyšehradskej štvorky, a najmä Slovensko so svojimi 16 sviatočnými dňami, môžu gratulovať.
Spoločné sviatky Česka a Slovenska
Vzhľadom na spoločnú históriu majú Česko a Slovensko viacero štátnych sviatkov spoločných. Medzi ne patria:
- Deň vzniku samostatného českého/slovenského štátu (1. január)
- Veľký piatok a Veľkonočný pondelok (nepravidelne)
- Sviatok práce (1. máj)
- Deň víťazstva (8. máj)
- Príchod slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda (5. júl)
- Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november)
- Vianočné sviatky - Štedrý deň, 1. a 2. sviatok vianočný (24. - 26. december)
Odlišnosti v kalendároch oboch krajín vyplývajú najmä z odlišnej náboženskej tradície na Slovensku a rozdielneho pohľadu na vlastnú históriu.
Špecifické sviatky na Slovensku
Na Slovensku sa oslavujú aj sviatky, ktoré nie sú štátnymi sviatkami v Česku. Medzi ne patria:
- Zjavenie Pána / Sviatok Troch kráľov (6. január)
- Výročie Slovenského národného povstania (29. august)
- Deň Ústavy Slovenskej republiky (1. september)
- Sedembolestná Panna Mária (15. september)
- Sviatok všetkých svätých (1. november)
Hoci Veľkonočná nedeľa je na Slovensku vyhlásená za štátny sviatok, mnohí by pravdepodobne ocenili skôr „Veľkonočný utorok“ ako ďalší deň pracovného pokoja.
Významné slovenské sviatky
Výročie Slovenského národného povstania (29. august)
Dňa 29. augusta 1944 započalo Slovenské národné povstanie, ktoré bolo ozbrojeným odporom protifašistických síl. Povstanie trvalo až do 28. októbra toho istého roku. Napriek tomu, že výsledkom bolo zničenie povstaleckej armády a poprava jej veliteľov, Rudolfa Viesta a Jána Goliana, ide o významnú udalosť, kedy sa Slovenský národ hrdinsky vzoprel fašistickému nepriateľovi.
Sedembolestná Panna Mária (15. september)
Tento kresťansky založený sviatok oslavuje Matku Ježiša Krista, Pannu Máriu. Prívlastok "Sedembolestná" odkazuje na sedem bolestí, ktoré Panna Mária zažila v súvislosti s Ježišom Kristom, vrátane jeho ukrižovania a pohrebu.
Štátne sviatky v Poľsku
V Poľsku sa oslavujú mnohé sviatky, ktoré sa prakticky nelíšia od slovenských. Medzi spoločné patria:
- Nový rok (1. január)
- Veľkonočný pondelok (nepravidelne)
- Sviatok práce (1. máj)
- Vianočné sviatky (25. a 26. december)
- Sviatok Troch kráľov (6. január)
- Veľkonočná nedeľa (nepravidelne)
- Sviatok všetkých svätých (1. november)
- Deň Ústavy (3. máj)
Ďalšie poľské sviatky zahŕňajú kresťanské slávnosti ako Svätodušná nedeľa (50 dní po Veľkej noci), Slávnosť tela a krvi Krista (60 dní po Veľkej noci), Nanebovzatie Panny Márie/Deň poľskej armády (15. august) a Deň nezávislosti (11. november).
Prekvapivé môže byť, že Poľsko neoslavuje Deň víťazstva nad fašizmom, napriek tomu, že druhá svetová vojna bola pre Poliakov mimoriadne skúsenosťou.
Významné poľské sviatky
Svätodušná nedeľa
Svätodušná nedeľa, oslavovaná 50. deň po Veľkej noci, sa z teologického hľadiska vzťahuje k zoslaniu Ducha svätého na apoštolov po Ježišovom nanebovstúpení. S Letnicami vrcholí päťdesiatdenná oslava Veľkej noci a ide o jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov, s prvými zmienkami už v 3. storočí.
Slávnosť tela a krvi Krista (Božie telo)
Tento rímskokatolícky sviatok, ktorého dátum sa mení a pripadá na 60. deň po Veľkej noci, upozorňuje na prítomnosť Ježišovho tela a krvi v eucharistii. V Poľsku sa počas tohto sviatku konajú alegorické sprievody s oltárom a rôznymi predmetmi, ktoré môžu byť pre turistov prekvapením.
Deň nezávislosti (11. november)
Podobne ako si Česi pripomínajú 28. október, Poliaci si 11. novembra pripomínajú rok 1918, kedy Poľsko znovu získalo suverenitu po 123 rokoch rozdelenia medzi ruské, rakúsko-uhorské a pruské panstvá, čím vznikla druhá Poľská republika.
Štátne sviatky v Maďarsku
V Maďarsku sú štátnymi sviatkami:
- Nový rok (1. január)
- Veľká noc (nedeľa a pondelok)
- Sviatok práce (1. máj)
- Vianočné sviatky (25. a 26. december)
- Svätodušná nedeľa (50 dní po Veľkej noci)
- Sviatok všetkých svätých (1. november)
Maďarský národ si osobitne cení sviatky spojené s historickými udalosťami:
- 15. marec - Výročie začiatku revolúcie 1848
- 20. august - Deň samostatného štátu (Deň sv. Štefana)
- 23. október - Výročie začiatku revolúcie 1956
Okrem Svätodušnej nedele sú štátnym sviatkom aj Svätodušný pondelok.
Výročie vypuknutia revolúcie 1956 (23. október)
Od 23. októbra do 10. novembra 1956 trvalo povstanie maďarského ľudu proti stalinistickej diktatúre a sovietskej okupácii. Po potlačení povstania nasledovalo obdobie podobné "normalizácii" v Československu.
Význam 5. júla ako štátneho sviatku
Sviatok svätého Cyrila a Metoda, dvoch slovanských vierozvestov, je významným dňom pre slovanské národy. V Českej republike je 5. júl vyhlásený za štátny sviatok pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry. Na Slovensku je táto významná udalosť pripomínaná štátnym sviatkom práve 5. júla. V Ruskej federácii a na Ukrajine sa tento sviatok, pod názvom Deň svätých Cyrila a Metoda, slávi 24. mája. V Bulharsku je rovnako 24. máj sviatkom známy ako Deň Cyrila a Metoda.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich cirkevný sviatok sa slávi 14. februára, avšak nie je štátnym sviatkom.
Historicky je doložené, že Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu na jar roku 863. Dátum 5. júl bol na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku stanovený pápežom Piom IX. ako oslava tisíceho výročia ich príchodu v roku 863. Tento dátum sa začal používať v Čechách, na Morave, v Chorvátsku a napokon aj na Slovensku. Dôvodom pre presun bol nevhodný liturgický čas skoršieho dátumu 9. marca a tiež rastúci kult Jána Husa, ktorého sviatok pripadá na 6. júl.
Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (24. máj podľa občianskeho kalendára).
Štátne sviatky v iných krajinách
Každý štát má v kalendári svoje jedinečné sviatky, ktoré odrážajú jeho históriu a kultúru.
Príklady štátnych sviatkov v rôznych krajinách
- Česká republika (28. október): Deň vzniku Československa, pripomienka získania nezávislosti od Rakúsko-Uhorska v roku 1918.
- Nemecko (3. október): Deň nemeckej jednoty, pripomienka znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990.
- Taliansko (2. jún): Deň Talianskej republiky, oslava inštitucionálneho referenda v roku 1946, ktoré rozhodlo o forme vlády po druhej svetovej vojne.
- Grécko (25. marec): Deň nezávislosti, pripomienka oslobodzovacieho boja proti Osmanskej ríši v rokoch 1821-1831.
- Španielsko (12. október): Deň Hispaniek, pripomienka pristátia Krištofa Kolumba v Amerike v roku 1492, ktoré odštartovalo španielsku ríšu.
- Slovinsko (25. jún): Deň vyhlásenia nezávislosti v roku 1991.
- Rusko (12. jún): Deň Ruska, najmladší štátny sviatok v krajine, symbolizujúci začiatok moderných dejín a novej štátnosti.
- Francúzsko (14. júl): Sviatok Federácie, pripomienka zmierenia kráľa a ľudu v roku 1790.
- Austrália (26. január): Deň Austrálie, pripomienka vylodenia prvej flotily v Sydney.
- Írsko (17. marec): Deň sv. Patrika, oslava írskeho patróna.
- USA (4. júl): Deň nezávislosti, pripomienka prijatia Deklarácie nezávislosti v roku 1776.
- Rakúsko (26. október): Deklarácia neutrality Rakúska, pripomienka zmluvy o neutralite z roku 1955.