Sviatky sú v pracovnom práve osobitnou kategóriou dní, ktoré majú špecifický vplyv na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. Na Slovensku sú pravidlá týkajúce sa sviatkov, dní pracovného pokoja a mzdových nárokov upravené predovšetkým v Zákonníku práce a zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Rozdiely medzi sviatkami a dňami pracovného pokoja
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami štátny sviatok a deň pracovného pokoja. Nie každý sviatok automaticky znamená voľný deň od práce alebo nárok na mzdové zvýhodnenie.
Vymedzenie sviatkov a dní pracovného pokoja
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Pre pracovnoprávne účely sa za sviatky považujú štátne sviatky a ostatné sviatky vymedzené zákonom č. 241/1993 Z. z. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Zákonník práce v § 94 ustanovuje, že dňami pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Za sviatok na účely Zákonníka práce sa považujú tieto dni:
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december po 12:00 hodine
- 25. december
- 26. december
Osobitosti Veľkonočnej nedele
Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Zmeny v statusoch vybraných sviatkov (1. september, 28. október)
Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Existujú dve výnimky z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja: 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október.
Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné a nie sú považované za dni pracovného pokoja.
Národná rada SR prijala úpravu, ktorá od roku 2024 (resp. od 19. decembra 2023 pre 1. september) spôsobila, že 1. september už nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Deň Ústavy Slovenskej republiky sa po tejto zmene považuje za bežný pracovný deň. Zamestnanci teda v tento deň pracujú podľa svojho bežného rozvrhu, pričom nemajú nárok na príplatky za sviatok. Rovnaký status má aj 28. október. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.
Nároky zamestnancov pri práci vo sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa tohto princípu sú koncipované aj ustanovenia § 122 Zákonníka práce v časti upravujúcej nároky zamestnanca na mzdu, ak ten v deň sviatku pracoval.
Všeobecné mzdové zvýhodnenia
Ak zamestnanec pracuje vo sviatok, má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % svojho priemerného zárobku. Táto sadzba je minimálna a v rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby podľa konkrétneho dňa sviatku.
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Čerpanie náhradného voľna
Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie. Nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.
Podmienky dohody o náhradnom voľne
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. V súlade s § 122 ods. 4 Zákonníka práce za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna.
Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna. Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Napríklad, ak bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
Náhrada mzdy pri čerpaní náhradného voľna
Ak zamestnanec čerpá náhradné voľno, vzdáva sa nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Avšak, v súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
Novela Zákonníka práce pre mesačne odmeňovaných zamestnancov
V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce (platnej od 1. januára 2013) bolo navrhnuté, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok u mesačne odmeňovaných zamestnancov považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi patrí mzda (nie náhrada mzdy). Účelom tejto zmeny bolo zjednodušiť odmeňovanie a zjednotiť riešenie nárokov s prípadom, keď zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu sviatku.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve však bude možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Osobitné prípady odmeňovania (vedúci zamestnanci, domácka a telepráca)
Zákonník práce v ustanovení § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Toto platí výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Pokiaľ by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, dojednané znenie by bolo neplatné.
Vedúci zamestnanci sú definovaní ako tí zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im záväzné pokyny.
V prípade domáckej práce (vykonávaná doma alebo na inom dohodnutom mieste) a telepráce (s použitím informačných technológií) zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu.
Sviatok ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.
Definícia "obvyklého pracovného dňa"
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok.
- U zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napr. pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní.
- U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať napríklad preto, že mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na deň sviatku nepripadla pracovná zmena, ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť. Dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Nároky pri neodpracovanom sviatku (mesačná vs. hodinová mzda)
Štandardným nárokom v prípade, že zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca. Ak však ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku.
Príklady výpočtu
Príklad 1: Mesačná mzda a sviatok
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Príklad: Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase na 5 dní v týždni po 7,5 hodiny má dohodnutý mesačný plat 600 eur. Fond pracovného času v mesiaci december 2012 vrátane troch dní sviatkov predstavuje 157,5 hodiny. Ak zamestnanec počas Vianočných sviatkov nepracoval, ale odpracoval všetky ostatné pracovné dni v mesiaci december, vznikne mu nárok na plný mesačný plat vo výške 600 eur.
Príklad 2: Hodinová mzda a sviatok
Príklad: Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Špecifické situácie s krátením mzdy
Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napr. osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri takomto osobitnom dojednaní zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Inclusion Holiday Pay Calculator Demo
Obmedzenia práce vo sviatok a výnimky
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, ktoré sú upravené v § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
Zákaz maloobchodného predaja
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj).
Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel.
Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja
Zákaz maloobchodného predaja má výnimky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1a k zákonu č. 311/2001 Z. z. Medzi ne patria napríklad:
- čerpacie stanice
- lekárne
- obchody na letiskách, v prístavoch, na staniciach
- nemocnice
- predaj cestovných lístkov
- predaj suvenírov a kvetov (8. mája)
- predaj predmetov určených na výzdobu hrobov (1. novembra)
V zmysle novelizovaného ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce sa zákaz vzťahuje nielen na predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, ale aj na s ním spojené práce.
Práca v reštaurácii či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby než za predaj tovaru. Preto reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené a ich prevádzkovatelia si môžu so zamestnancami dohodnúť prácu.
Práca živnostníka a konateľa počas sviatku
Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník. Štát nemôže podnikateľovi zakázať, aby pracoval, keď je sviatok, vychádza sa zo slobody podnikania.
V zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by ste mohli činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ste ju robili z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Situácia sa však skomplikuje, ak samotný predaj v obchode máte vymedzený ako druh práce v pracovnej zmluve.
Príplatky za prácu vo sviatok, v noci a cez víkend - súbehy
Vymedzenie sviatku pre účely mzdového zvýhodnenia pri nočných zmenách
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sviatok začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Napríklad vo výrobnej továrni, kde ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00, sa ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa potom končí o 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok.
Zamestnancovi, ktorý nastúpil na nočnú zmenu v deň predchádzajúci sviatku a pokračuje v práci v kalendárny deň sviatku (napr. pracuje od 22:00 do 6:00 ráno v deň sviatku), patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok až od 6:00 hodiny, kedy začína sviatok pre účely výpočtu mzdového zvýhodnenia, a to po dobu trvania sviatku až do 6:00 nasledujúceho dňa.
Naopak, ak zamestnanec nastúpil na nočnú zmenu 17. novembra o 22:00 a končí 18. novembra o 6:00, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok mu patrí od 22:00 17. novembra až do konca zmeny, t. j. do 6:00 18. novembra, ak sa sviatok pre účely výpočtu mzdového zvýhodnenia počíta od 6:00 hodiny dňa sviatku do 6:00 hodiny nasledujúceho dňa.
Súbeh príplatkov (víkend, sviatok, noc)
Ak pracujete v sobotu či v nedeľu, ktorá pripadne na sviatok, máte nárok na oba príplatky. Zamestnanec dostane oba príplatky podľa Zákonníka práce súčasne.
- Príplatok za prácu v nedeľu: najmenej 50 % minimálnej hodinovej mzdy (v roku 2019 to bolo 1,49 eura za každú odpracovanú hodinu).
- Príplatok za sviatok: najmenej 50 % priemerného zárobku zamestnanca (alebo 100% v rámci mzdových podmienok).
- Príplatok za nočnú prácu: najmenej 30 % minimálnej hodinovej mzdy (v roku 2019 to bolo 0,90 eura za každú hodinu).
Rovnaké pravidlo platí, aj keď pracujete vo sviatočný deň, ktorý pripadne na víkend a k tomu máte ešte nočnú. Zamestnanec dostane všetky tri príplatky súčasne.
Príklady výpočtu súbehov
Príklad: Súbeh víkend, sviatok, noc
Zamestnanec s hodinovou mzdou 10 EUR a priemerným hodinovým zárobkom 11 EUR pracuje v nedeľu (sviatok Troch kráľov) od 22:00 do 6:00 rána.
Má nárok na:
- Mzdu za odpracované hodiny (10 EUR/hod).
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (napr. 100% priemerného zárobku, t.j. 11 EUR/hod).
- Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (50% minimálnej mzdy, napr. 1,49 EUR/hod).
- Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (30% minimálnej mzdy, napr. 0,90 EUR/hod).
Tieto príplatky sa sčítavajú za každú hodinu odpracovanú v príslušnom čase.