Úvod: Základné práva zamestnancov
Zákonník práce na Slovensku stanovuje komplexný rámec pre vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, pokrývajúci aspekty ako pracovný čas, dovolenka a dni pracovného pokoja. Jeho cieľom je zabezpečiť pracovnú dôstojnosť človeka a určiť základné podmienky zamestnania.
Nárok na dovolenku
Zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na dovolenku. Čerpanie dovolenky sa ráta na pracovné dni, čo má významný vplyv na jej dĺžku v prípade sviatkov.
Výpočet a podmienky nároku
Zákonník práce stanovuje základnú ročnú výmeru platenej dovolenky minimálne 4 týždne, pričom za jeden týždeň dovolenky sa považuje sedem po sebe idúcich kalendárnych dní. Zamestnanec získava nárok na dovolenku, ak odpracoval najmenej šesťdesiat dní pre jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec odpracoval menej ako rok, má nárok na jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky za každý odpracovaný mesiac.
Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t.j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní. Ak zamestnanec počas skúšobnej doby neodpracoval viac ako 60 pracovných dní, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok.
Vplyv sviatkov na čerpanie dovolenky
Dni sviatku sa na pracovnoprávne účely považujú za „výnimočnejšie“ dni ako ostatné dni. Ak počas týždňa dovolenky je štátny sviatok, zamestnanec nečerpá 5 dní dovolenky, ale iba 4. To znamená, že ak spadá do plánovaného ročného obdobia dovolenky štátny sviatok, nezapočítava sa do čerpania dovolenky. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas alebo počas víkendov a sviatkov.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi čerpanie dovolenky na časové obdobie, počas ktorého pripadne deň sviatku na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, tento deň sviatku sa do dovolenky nezapočítava. Zamestnanec v tento deň nepracuje preto, že je sviatok. Pri odmeňovaní zamestnanca za tento deň postupuje zamestnávateľ podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.
Určovanie a prenos dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca, a najmä rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov. Je ďalej povinný určiť dovolenku tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku až do konca kalendárneho roka. Zároveň je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Ak zamestnávateľ poskytuje dovolenku v niekoľkých častiach, jedna z týchto častí musí byť minimálne dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.
Zamestnávateľ môže nariadiť aj celozávodnú dovolenku alebo hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak (napríklad v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne).
Ak dovolenku v aktuálnom roku nevyčerpáte, môžete si ju preniesť do nasledujúceho roku. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi jej vyčerpanie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ toto čerpanie neurčí do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť platenú dovolenku pracovníkom do dvoch rokov, od kedy na ňu vznikol nárok.
Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Historický vývoj výmery dovolenky
Do roku 1996 bola základná dovolenka tri týždne, pre zamestnancov, ktorí odpracovali alebo inak zdokladovali aspoň 15 rokov, štyri týždne. Podnikateľské subjekty mohli v kolektívnej zmluve dohodnúť o týždeň dlhšiu dovolenku, nepodnikateľské subjekty mali automaticky o týždeň dlhšiu dovolenku. Učitelia a riaditelia škôl mali dovolenku 8 týždňov, učitelia v materských školách či majstri odbornej výchovy 6 týždňov.
Od roku 1997 bola základná dovolenka 4, resp. 5 týždňov. V priebehu rokov sa mierne menila výmera dovolenky pre rôzne typy pedagogických zamestnancov. Do 31. 12. 2011 mali na päťtýždňovú dovolenku nárok tí zamestnanci, ktorí od svojich 18 rokov odpracovali (alebo iným spôsobom naplnili) aspoň 15 rokov. Iné spôsoby boli napríklad starostlivosť o dieťa do troch rokov, vojenská služba, štúdium, prevádzka živnosti či evidencia na úrade práce.
Osobitné kategórie zamestnancov a ich nároky
Keďže väčšina zamestnancov vo veku 33 rokov spĺňala nároky na dlhšiu dovolenku, zložité dokazovanie bolo od 1. 1. 2012 nahradené jednotnou vekovou hranicou. Zamestnanec, ktorý dovŕšil 33 rokov, má nárok na minimálne päť týždňov platenej dovolenky za rok.
Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov. Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak majú napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
V roku 2020 bola schválená novela Zákonníka práce, podľa ktorej sa zamestnanci mladší než 33 rokov rozdeľujú do dvoch skupín: tí, ktorí sa trvalo starajú o dieťa a tí, ktorí nie. Zamestnanci, ktorí majú menej než 33 rokov a starajú sa o dieťa majú nárok na päť týždňov dovolenky. Táto zmena je účinná od 1. januára 2021.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce. Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Dĺžka dodatkovej dovolenky je 1 týždeň, ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje počas celého kalendárneho roka.
TAKÁ SLOVENSKÁ DOVOLENKA PRI "MORI" 😅🏖️
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
Dni pracovného pokoja sú štátne (prípadne) cirkevné sviatky a nedele. Slovenské štátne sviatky sú dni v roku schválené Národnou radou Slovenskej republiky v Zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Definícia a význam
Dni sviatku sa na pracovnoprávne účely považujú za „výnimočnejšie“ dni ako ostatné dni. V tieto dni možno v súlade s § 94 ods. 4 Zákonníka práce zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré taxatívne ustanovuje Zákonník práce, ako napríklad práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. 2 Zákonníka práce).
Z uvedeného vyplýva, že súčasná právna úprava (výnimočne) umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi vykonávať prácu aj vo sviatok, ale vymedzuje, o aké práce môže ísť. Uvedené však neznamená, že by sa zamestnávateľ a zamestnanec nemohli dohodnúť na výkone práce vo sviatok aj z iných dôvodov.
Práca počas sviatkov
V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby maloobchodný predaj bol zatvorený, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, t. j. napríklad čerpacích staníc alebo lekární.
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Špecifiká pre zamestnancov s mesačnou mzdou a v nepretržitej prevádzke
Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Spravidla ide o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou alebo mzdou podľa dosiahnutého výkonu.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Ak zamestnávateľ, vrátane zamestnávateľa s nepretržitým pracovným režimom, nenariadi zamestnancovi na deň sviatku prácu, hoci zamestnanec by inak podľa rozvrhu pracovných zmien v tento deň sviatku pracoval, ide o postup zamestnávateľa podľa § 94 Zákonníka práce.
Ak vám voľno pripadne na sviatok v nepretržitej prevádzke, nepracujete, ale nemáte nárok na príplatok za sviatok. Ak vám zmena pripadne na sviatok, berie sa to ako bežný pracovný deň, ale okrem mzdy máte nárok aj na príplatok za sviatok. Ak však nenastúpite do práce počas zmeny, ktorá pripadne na sviatok, musíte si vziať dovolenku, pretože vo vašom prípade ide o bežný pracovný deň. Pretože v ten sviatok nepracujete, tak nemáte nárok na príplatok za sviatok (mzdové zvýhodnenie). V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou bude za neodpracovaný deň sviatku poskytnutá náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce.
Prehľad štátnych sviatkov na Slovensku
Na Slovensku sú v platnosti nasledujúce štátne sviatky a dni pracovného pokoja, pričom ich presný zoznam a pravidlá určuje Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch:
- 1. január
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, platný od 1. januára 2021)
- 17. november
- 24. december (od 12:00 hod.)
- 25. december
- 26. december
Pracovné voľno z iných dôvodov
Okrem dovolenky a sviatkov má zamestnanec nárok aj na iné typy pracovného voľna.
Platené pracovné voľno
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného platu za predchádzajúci štvrťrok aj počas darovania krvi, povinných lekárskych prehliadok či plnenia úloh ozbrojených síl. Vzhľadom na meniaci sa počet pracovných dní môže byť mesačný plat pri čerpaní dovolenky mierne odlišný.
Neplatené pracovné voľno
Zamestnávateľ je povinný dať voľno zamestnancovi bez náhrady mzdy napríklad na čas, keď je zamestnanec člen volebnej komisie, je na súde ako svedok, pri výkone verejnej funkcie, či pri vzdelávaní (niektoré profesie majú špecifické podmienky, ako napríklad v zdravotníctve či školstve).
Rekreačné poukazy
S účinnosťou od 1. januára 2019 sa v Zákonníku práce stanovuje zamestnávateľom (s viac ako 49 zamestnancami; pre ostatných je to dobrovoľné), aby svojim pracovníkom, ktorí pre zamestnávateľa pracovali počas dvoch následných rokov, poskytovali príspevok na rekreáciu, ktorý sa všeobecne nazýva „rekreačný poukaz“. Suma príspevku na rekreáciu je stanovená na 55 % oprávnených výdavkov pracovníka, najviac do sumy 275 EUR za rok.
Prestávky v práci a denný odpočinok
Prestávky v práci sa upravujú Zákonníkom práce. Prestávky na odpočinok a jedenie sa nepovažujú za pracovný čas. Pracovník, ktorý vykonáva prácu dlhšie ako 6 hodín za deň, má nárok na prestávku na odpočinok v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok sa nemôžu poskytovať na začiatku alebo konci zmeny.
Zamestnávateľ musí rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby mal každý zamestnanec právo na denný odpočinok v trvaní aspoň 12 po sebe nasledujúcich hodín. U mladistvých pracovníkov do veku 18 rokov musí byť denný odpočinok aspoň 14 po sebe nasledujúcich hodín.
V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch.