Pôvod sviatku a udalosti z roku 1939
Medzinárodný deň študentstva, ktorý si celý svet pripomína 17. novembra, má svoje korene v tragických udalostiach, ktoré sa odohrali v Československu v roku 1939. Tento deň nie je len spomienkou na odvahu a spolupatričnosť študentov, ale aj na ich boj za slobodu a demokraciu.
Všetko sa začalo 28. októbra 1939, v deň výročia vzniku Československa, kedy sa v Prahe konala veľká protinacistická demonštrácia. Nacisti v reakcii na ňu strieľali do davu, pričom zasiahli študenta 4. ročníka medicíny na Karlovej univerzite, Jana Opletala, a 22-ročného pekárskeho robotníka Václava Sedláčka. Jan Opletal bol postrelený do brušnej dutiny a o niekoľko dní neskôr, 11. novembra, na následky svojich zranení zomrel. Václav Sedláček bol zastrelený na Mezibranskej ulici v Prahe.
Pohreb Jana Opletala, ktorý sa konal 15. novembra 1939 v študentskej štvrti Albertov, sa stal zhromaždiskom tisícov českých a slovenských študentov. Tento smútočný akt sa však prerástol do ďalšej protinacistickej demonštrácie v centre Prahy.
Ako priama odpoveď na tieto udalosti, ríšsky protektor Konstantin von Neurath 17. novembra 1939 nariadil zatvorenie všetkých českých univerzít a internátov v Prahe, v Brne a v Příbrame. Bolo to súčasťou tzv. „Sonderaktion Prag vom 17. November 1939“. Už v noci zo 16. na 17. novembra došlo k rozsiahlemu zatýkaniu v radoch českého študentstva. Študenti, ktorí boli zatknutí v Prahe, boli internovaní v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni. Priamo tam bolo bez súdu popravených deväť predstaviteľov študentských organizácií.
Celkovo bolo 1 200 študentov (muži nad 20 rokov) deportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. Väčšina z nich bola do konca roka 1942 prepustená, posledná skupina opustila tábor v januári 1943. Z 1 200 deportovaných študentov neprežilo útrapy koncentračných táborov 35 osôb. České vysoké školy v Protektoráte Čechy a Morava zostali zatvorené až do konca druhej svetovej vojny.
Vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva
Niektorí československí študenti, ktorým sa podarilo ilegálne odísť do Veľkej Británie, tam mohli pokračovať v štúdiu. Študenti v Británii, ktorí boli predtým internovaní v koncentračnom tábore Sachsenhausen, spísali informačnú brožúru. Ich aktivita proti nacizmu vyvrcholila vyhlásením Medzinárodného dňa študentstva 17. novembra 1941. V tento deň sa v Londýne uskutočnila prvá študentská medzinárodná konferencia, na ktorej sa zúčastnili delegácie študentov z 26 národov pod záštitou prezidenta Dr. E. Beneša a exilovej československej vlády.
V deklarácii prijatých na tejto konferencii sa uvádza: „My, študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Severnej a Južnej Ameriky, Sovietskeho zväzu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Číny, Holandska, Nórska, Poľska, Juhoslávie a všetkých slobodných krajín, aby sme si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví zdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939, prehlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva.“
Deň študentstva bol medzinárodnou študentskou úniou stanovený na 17. november na pripomenutie udalostí z roku 1939, keď boli v Prahe po pohrebe Jana Opletala zatvorené všetky vysoké školy a potrestaní všetci českí študenti.
17. november 1989: Nežná revolúcia
Po päťdesiatich rokoch, 17. novembra 1989, sa študenti opäť stali hybnou silou spoločenských zmien. V tento deň zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu udalostí z roku 1939. Pochod, ktorý bol povolený s presne určenou trasou, sa však spontánne premenil na demonštráciu za zmenu politického systému. Počas pochodu na Národnej triede v Prahe došlo k brutálnemu policajnému zásahu proti účastníkom.
Tento zásah vyvolal rozsiahle rozhorčenie verejnosti a protestné akcie, ktoré prerástli do Nežnej revolúcie. Požiadavky študentov, ktoré sa začali ozývať už 16. novembra 1989 v Bratislave, sa postupne radikalizovali. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku, ku ktorému sa pridali aj ďalšie vysoké školy.
19. novembra vznikli politické hnutia Občianske fórum v Českej republike a Verejnosť proti násiliu (VPN) na Slovensku, ktoré prevzali ďalší vývoj do svojich rúk. Od 20. novembra sa každý deň konali pokojné demonštrácie na mnohých miestach republiky, pričom najväčšie sa uskutočnili na Václavskom námestí v Prahe.
Nátlak verejnosti viedol k demisii premiéra Ladislava Adamca 7. decembra. Riadením vlády bol poverený Marián Čalfa. Komunistické vedenie zbavilo Miloša Jakeša a Miroslava Štěpána členstva v strane pre ich „hrubé politické chyby“. Občianske fórum sa 8. decembra definitívne rozhodlo pre kandidatúru Václava Havla na post prezidenta.
Význam Medzinárodného dňa študentstva dnes
Dnes si 17. november na Slovensku pripomíname ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu. Zároveň je to však aj Medzinárodný deň študentstva, ktorého pôvodný význam sa často zabúda.
Hoci sa situácia pre študentov zmenila a dnešné výzvy sú iné, duch 17. novembra pretrváva. Študenti čelia rastúcim nákladom na bývanie, neistote na trhu práce či psychickej záťaži. Napriek tomu sa angažujú v komunitách, venujú sa dobrovoľníctvu a riešia dôležité spoločenské témy ako životné prostredie, rovnosť či duševné zdravie. Tieto aktivity nadväzujú na ducha boja za slobodu a práva, ktorý bol prítomný už v roku 1939 a 1989.
Niektoré školy reagujú na význam tohto dňa kreatívnymi aktivitami, projekciami filmov či diskusiami so svedkami minulých udalostí. Aj keď 17. november už nie je dňom pracovného pokoja, mnohé školy ho využívajú ako príležitosť na pripomenutie si dôležitých historických momentov a na diskusiu o aktuálnych výzvach, ktorým študenti čelia.
Byť študentom dnes znamená mať hlas a vedieť ho používať. Je dôležité pripomínať si nielen históriu, ale aj aktuálny význam tohto dňa a aktívne sa zapájať do formovania spoločnosti.
tags: #statny #sviatok #den #studenstva