Toto je prehľad sviatkov na Slovensku. Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni sú určené zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Legislatívny Rámec a Dôležité Zmeny
Základným právnym predpisom, ktorý definuje štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni, je Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. Pre pracovnoprávne účely sa za „sviatky“ považujú štátne sviatky aj ostatné sviatky, ktorých presné vymedzenie nájdeme v tomto zákone. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Národná rada Slovenskej republiky prijala 12. septembra 2018 zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. vložilo prechodné ustanovenie (§ 4a). V zmysle tohto ustanovenia bol v roku 2018 30. október dňom pracovného pokoja. Dôvodom tohto kroku bolo jubilejné sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine.
Novely Zákonníka Práce a Ich Vplyv na Sviatky
Novela Zákonníka práce z júna 2023 priniesla dôležité zmeny v spôsobe výpočtu príplatkov. Ich výška sa síce môže líšiť podľa náročnosti práce a úväzku zamestnanca, ale pri samotnom výpočte sa vždy vychádza z minimálnej mzdy pri štandardnom 40-hodinovom týždni.
Od 1. novembra 2025 vstupujú do platnosti nové pravidlá, ktoré menia spôsob, akým sa na Slovensku pristupuje k štátnym sviatkom z hľadiska pracovného práva. Príplatky za prácu vo sviatok aj v roku 2026 zostávajú vo výške najmenej 100 % priemerného zárobku, prípadne minimálnej hodinovej mzdy. Tento benefit sa však stráca ľuďom, ktorí pôjdu do práce 8. mája, 1. septembra, 15. septembra a 17. novembra 2026, pretože tieto dni už nebudú dňami pracovného pokoja, hoci v prípade 15. septembra a 8. mája sú voľné dni zrušené iba dočasne. Znamená to, že zamestnanci už nedostanú nič navyše, keďže pôjde o bežný pracovný deň.
Slováci si prvý „zrušený“ sviatok vyskúšali už 1. septembra 2025. Hoci ide naďalej o oficiálny sviatok, z pohľadu Zákonníka práce sa s ním bude zaobchádzať ako s obyčajným pracovným dňom. Ak teda zamestnanec v tento deň nastúpi do práce, nemá nárok na žiadny príplatok za sviatok ani na čerpanie náhradného voľna.
Práca Počas Sviatkov a Odmeňovanie
Nie každý sviatok automaticky znamená voľný deň od práce. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, a to iba podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
V prípade maloobchodného predaja cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ale vo všeobecnosti nie je možné sa so zamestnancom ani dohodnúť na práci počas týchto sviatkov, a to aj keby chcel. Konsolidačný zákon zároveň stanovuje, že zákaz nariadiť predaj tovaru počas sviatkov zostáva už len pre niekoľko dní v roku - konkrétne 1. januára, Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine, 25. a 26. decembra. To výrazne zužuje počet dní, počas ktorých musia obchody zostať zatvorené a zamestnanci majú garantovaný pracovný pokoj.
Naopak, 1. november, Sviatok všetkých svätých, si svoj status dňa pracovného pokoja udržiava aj po novembri 2025. Zamestnanci, ktorí v tento deň pracujú, majú aj naďalej nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ako aj na náhradné voľno, ak sa tak dohodnú so zamestnávateľom. Zmenou však je, že v tento deň bude po novom možné nariadiť alebo dohodnúť predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, čo znamená, že obchody budú môcť byť otvorené. Tým síce pracovníkom maloobchodu ubudne voľný deň, ale dostanú príplatok za prácu vo sviatok, čo sa pozitívne odrazí na výplatách.
Beáta Jurík vytrela s fašistom Uhríkom podlahu | Progresívne Slovensko
Špecifické Sviatky Bez Statusu Dňa Pracovného Pokoja
Z pravidla o dňoch pracovného pokoja existujú výnimky. Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
V § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch je upravená výnimka pre 1. september. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody. Rovnaký status má aj 28. október. Jednotlivé „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov.
Veľkonočná Nedeľa a Iné Špecifiká
Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Mzdové Nároky a Kompenzácia za Sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve (§ 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce) alebo v kolektívnej zmluve. Mzdové podmienky je možné dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
V zákone sa tiež riešili predchádzajúce ustanovenia. Zákonník práce v znení platnom do konca roku 2012 v § 233a umožňoval zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok v rozsahu, ako ich je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Náhrada Mzdy za Sviatok, Keď sa Nepracuje
Ak zamestnanec nemôže pracovať v deň sviatku, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, § 122 ods. 3 Zákonníka práce rieši túto situáciu. Štandardným nárokom v takomto prípade je náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca. Ak však ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku.
Príklad: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. septembra 2025 pripadol na pondelok. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň.
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad podľa harmonogramu striedania pracovných zmien), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa neuplatňuje, lebo dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni, resp. deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Príklad: Vodiči prímestskej dopravy jazdia podľa turnusových rozpisov. Na stredu pripadne sviatok a linka, ktorú mal vodič obsluhovať, v deň sviatku nepremáva. Zamestnanec v deň sviatku (v stredu, ktorá je obvyklým pracovným dňom vodiča) nemohol vykonávať prácu z dôvodu sviatku. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Mzdové Zvýhodnenie za Prácu Vo Sviatok
Ak je zamestnancovi na dobu sviatku nariadený alebo dohodnutý výkon práce, za čas práce mu vznikne nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. V zmysle § 122 Zákonníka práce patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok najmenej vo výške 50 % svojho priemerného zárobku. Sadzba „50 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku. V roku 2026 sa príplatky za prácu vo sviatok zvyšujú na najmenej 100 % priemerného zárobku alebo minimálnej hodinovej mzdy.
Príklad: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. septembra 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. septembra. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Náhradné Voľno za Prácu Vo Sviatok
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Zamestnanec sa čerpaním náhradného voľna vzdáva nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, avšak v súlade s poslednou vetou § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku. Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie; nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.
Zákonník práce v § 122 ods. 2 stanovuje, že za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad bude zamestnanec vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny.
V návrhu novely Zákonníka práce z roku 2013 sa navrhovalo, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy) u mesačne odmeňovaných zamestnancov. Cieľom bolo zjednodušiť odmeňovanie a zjednotiť riešenie nárokov. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bolo možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Špecifické Prípady Odmeňovania
Vedúci Zamestnanci
Zákonník práce v § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok vo výške mzdy, t. j. dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Toto je možné výlučne individuálne v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom. Pokiaľ by takéto ustanovenie obsahovala kolektívna zmluva, dojednané znenie by bolo neplatné, lebo podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní je kolektívna zmluva neplatná v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vedúci zamestnanci sú definovaní v § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako tí zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Obmedzenie okruhu zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť výšku mzdy už so zohľadnením nárokov za prácu vo sviatok, výlučne na vedúcich zamestnancov, vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami.
Domácka Práca a Telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu.
Pracovníci Mimo Pracovného Pomeru (Dohodári)
Dohodári, teda pracovníci mimo pracovného pomeru, majú v prípade práce počas sviatku nárok na rovnakú výšku príplatku - 100 % minimálnej hodinovej mzdy. To znamená, že aj pre nich platí garantované mzdové zvýhodnenie, hoci výpočet nie je založený na ich priemernom zárobku, ale výlučne na minimálnej mzde.
Časové Vymedzenie Sviatku v Nočných Zmenách
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sviatok začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok.
Príklad: Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň. Napr. 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája pracuje v čase sviatku.
Definícia Kľúčových Pojmov
Obvyklý Pracovný Deň
Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. V prípade zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napríklad na pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať.
Mesačná Mzda
Pod pojmom „mesačná mzda“ treba rozumieť zložku mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac. Nemusí ňou byť iba mesačný plat, ale aj akákoľvek iná zložka (napríklad osobné ohodnotenie určené v mesačnej výške). Pokiaľ sa zamestnancovi za čas sviatku jeho mesačná mzda nekráti, treba postup aplikovať na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
V zmysle § 122 ods. 3 posledná veta Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancami v pracovných zmluvách dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri takomto osobitnom dojednaní zamestnancovi za dobu sviatku, kedy nepracoval, nevznikne nárok na mesačnú mzdu, takže tá sa mu bude krátiť. Keďže zamestnancovi v takomto prípade ušla mzda z dôvodu sviatku, vznikne mu nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Praktické Príklady Odmeňovania
Príklad č. 1: Mesačná mzda a práca nadčas počas 1. septembra
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky svoje zmeny, pričom 1. septembra 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas.
Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je dňom pracovného pokoja.
Príklad č. 2: Hodinová mzda a neodpracovaný sviatok
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur.
Riešenie: Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Príklad č. 3: Krátenie mesačnej mzdy
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok.
Riešenie: Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude predstavovať 514,29 eura; k tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.
Príklad č. 4: Zmiešaná podielová mzda
Zamestnanci obchodnej predajne majú dohodnutú zmiešanú podielovú mzdu zloženú z mesačnej tarifnej mzdy a osobitnej zložky stanovenej % podielom z dosahovaných tržieb. Predajňa je v deň sviatku zatvorená.
Riešenie: Keďže zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, pre sviatok mu ušla mzda (časť mzdy zodpovedajúca podielu z dosahovaných tržieb). Zamestnávateľ za deň sviatku bude krátiť mesačnú tarifnú mzdu a zamestnancovi poskytne náhradu ušlej mzdy za sviatok.