Vládna koalícia schválila zásadnú zmenu týkajúcu sa 17. novembra, ktorý je známy ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2025 tento deň už nebude dňom pracovného pokoja, čo znamená, že občania za prácu v tento deň nebudú automaticky dostávať príplatok za sviatok. Napriek tomu zostáva štátnym sviatkom, avšak bez nároku na voľno.
Toto rozhodnutie vyvolalo širokú verejnú diskusiu o symbolike, tradíciách a ekonomických dôvodoch tejto zmeny. Kabinet zdôvodňuje krok snahou o konsolidáciu verejných financií. Viaceré inštitúcie a zamestnávatelia však avizujú, že voľno 17. novembra naďalej poskytnú svojim zamestnancom či študentom.
Reakcie na zrušenie dňa pracovného pokoja
Nesúhlas so zrušením voľna 17. novembra vyjadrili viaceré mestské inštitúcie a vysoké školy. Mestské zastupiteľstvo v Trstenej zverejnilo vyhlásenie, v ktorom uviedlo, že hoci rozumejú potrebe konsolidovať verejné financie, považujú tento krok za nevhodné a nešťastné riešenie, ktoré by oslabovalo úctu k historickým udalostiam formujúcim spoločnosť. Zastupiteľstvo preto vyzýva najvyšších predstaviteľov štátu, aby od zámeru upustili a hľadali iné, citlivejšie spôsoby úspor.
K výzvam sa pridali aj univerzity. Viaceré vysoké školy a fakulty avizovali, že 17. november si uctia zatvorením vybraných prevádzok, skráteným režimom alebo rektorským voľnom pre študentov a zamestnancov. Zdôvodňujú to snahou dať priestor dôstojne si pripomenúť Deň boja za slobodu a demokraciu.
Postoj bánk a firiem
K odkazu 17. novembra sa prihlásila aj Slovenská sporiteľňa, ktorá v tento deň nechá svoje pobočky zatvorené, pričom zákazníkom budú naďalej k dispozícii digitálne kanály, bankomaty a infolinka. VÚB banka zvolila model "pol dňa pre klientov, pol dňa pre zamestnancov", pričom pobočky budú otvorené len dopoludnia, aby vybavili neodkladné záležitosti.
Generali, tretia najväčšia poisťovňa na Slovensku, tiež informovala, že voľno 17. novembra poskytne. Sieť kníhkupectiev Martinus sa pôvodne rozhodla svoje prevádzky nezatvoriť, za čo si vyslúžila vlnu kontroverzných reakcií. Firma sa neskôr ospravedlnila za tón komunikácie a uviedla, že namiesto symbolického zatvorenia chce 17. november pripomínať priamo v kníhkupectvách a osláviť slobodu tým, čo v daný deň robíme.
Historický kontext 17. novembra
Deň boja za slobodu a demokraciu je štátny sviatok Slovenskej republiky, ktorý je od roku 2001 každoročne oslavovaný 17. novembra. Je ustanovený na pamiatku spomienkového zhromaždenia, zorganizovaného pražskými študentmi na deň študentstva 17. novembra 1989, k 50. výročiu tragických udalostí z novembra 1939. Vtedy boli v Prahe po pohrebe študenta medicíny Jana Opletala plošne potrestaní všetci českí študenti zatvorením vysokých škôl v Protektoráte Čechy a Morava.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/1990 Zb., na základe ktorého sa 17. november stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Následne, Národná rada Slovenskej republiky na zasadnutí 20. októbra 1993 prijala zákon č. 241/1993 Zb., ktorým zrušila ustanovenia predchádzajúceho zákona a 17. november sa stal Dňom boja proti totalite.
Poslanci Národnej rady SR 25. októbra 2001 schválili 86 hlasmi zákon č. 442/2001 Z. z., účinný od 15. novembra 2001, podľa ktorého sa 17. november stal štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Zákon bol schválený poslancami za strany SMK, KDH, DS a LDU. V parlamentnej rozprave k zákonu búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov, ktorí obvinili konzervatívnych poslancov, že návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré oslavujú jeho samostatnosť a zvrchovanosť.
Zmeny v zákonoch a konsolidačný balíček
Od 1. novembra 2025 sviatok 17. novembra nie je ani dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Spolu s ďalšími sviatkami 1. septembra a 28. októbra bude považovaný za bežný pracovný deň.
Poslanci Národnej rady SR z vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas-SD a Slovenská národná strana v stredu 25. septembra 2025 definitívne schválili nový balík konsolidačných opatrení, ktorého súčasťou je aj zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. Okrem dvoch dočasne zrušených dní pracovného pokoja, 15. septembra - Sedembolestná Panna Mária a 8. mája Deň víťazstva nad fašizmom, úplne zrušili 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja, ostáva však štátnym sviatkom.
Vládne strany uviedli, že výpadok z príjmov štátneho rozpočtu na rok 2025 treba nahradiť a konsolidovať verejné financie. „Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu nebude teda zrušený. Vládne strany sú pripravené rokovať o podobnom postupe ešte pri jednom ďalšom štátnom sviatku počnúc rokom 2026,“ stojí vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali Fico, Šutaj Eštok a Danko.
Nežná 30 –dokument
Ministerstvo financií pritom minulý týždeň reagovalo na návrh ostrou kritikou. Návrh má podľa rezortu vážne nedostatky a ohrozuje rozpočet. „Návrh SNS je technicky a legislatívne nevykonateľný a neaplikovateľný v praxi,“ uviedol rezort len niekoľko dní potom, ako Andrej Danko osobne rokoval s Ladislavom Kamenickým.
Pripomeňme, že koaličná dohoda je len na zajtrajšom hlasovaní - teda postupe v prvom čítaní. Na schválenie zmien pri transakčnej dani však novela musí prejsť aj v druhom a treťom čítaní. Tie by mali nasledovať po letnej prestávke v parlamente až v septembri.
V roku 2026 budú bežnými pracovnými dňami podľa § 4b zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch aj sviatky 8. máj a 15. september.