Príchod nového roka bol pre obyvateľov Čadce a celého regiónu Kysúc vždy obdobím opradeným mágiou, rituálmi a snahou o zabezpečenie prosperity v nadchádzajúcom období. Prvý január bol za Nový rok oficiálne stanovený po zavedení gregoriánskeho kalendára v roku 1582, no mnohé zvyky, ktoré praktizovali naši predkovia, siahajú hlboko do predkresťanskej histórie.
Historický pohľad na oslavy a obecné zvyklosti
Naši predkovia sa v starom roku snažili najmä dobehnúť všetky „resty“. Posledné dni roka neboli len o zábave, ale aj o dôležitých administratívnych úkonoch. V tomto čase pravidelne zasadala obecná rada, volil sa napríklad nový richtár a prebiehala dôkladná inventarizácia aj finančné zúčtovanie. Ak v obecnej pokladnici zvýšili nejaké peniaze, usporiadalo sa pre ľudí drobné pohostenie na trovy mesta či dediny.
Takéto oslavy sa však diametrálne líšili od tých dnešných, ktoré poznáme a praktizujeme. Podobali sa skôr vianočným sviatkom a tradíciám, pričom aj v tento deň sa konala významná bohoslužba. Na silnú prepojenosť s náboženstvom poukazuje aj silvestrovská obchôdzka s takzvaným rajským hadom.
Symbolika rajského hada
Rajský had pozostával z tenkých doštičiek poskladaných v tvare kosoštvorcov, ktoré boli pohyblivé ako harmonika, čiže sa dali sťahovať aj predlžovať. Bol to symbol biblického príbehu o Adamovi a Eve a o rajskom jablku s hadom. Takáto zábava sa, samozrejme, nezaobišla bez tancovačky a nejakej tej výslužky. Ľudia si na konci roka vinšovali navzájom všetko dobré, a to najmä po stránke zdravotnej a rodinnej, ale aj v oblasti hospodárskej, ktorá bola základom ich života a obživy.
Koledy Oravský hrad-Krásne vianočné vinše a koledy v podaní rôznych ľudových skupín !
Silvestrovská noc a jej magická moc
Silvestrovská noc mala podľa našich predkov zvláštnu moc, ktorá bola priaznivá rôznym veštbám a želaniam. Verilo sa, že to, čo sa človeku prisní počas tejto noci, sa má v ďalšom roku určite vyplniť. Dom sa musel dôkladne upratať ešte v starom roku, aby sa do toho ďalšieho vykročilo „dobrou nohou“.
Na Nový rok sa však vstávalo pomerne skoro. Podľa tradície sa ten, kto sa dlho vyvaľoval v posteli, mal stať lenivcom a darmožráčom. Existovali aj prísne pravidlá pre návštevy:
- Pri vstupe do domu mal prednosť muž alebo chlapec.
- Ideálne bolo, ak hosť pochádzal z „horného konca“ dediny, čo symbolizovalo progres a dobrú budúcnosť.
- Neželané boli najmä staré ženy a chorí, pretože vraj prinášali do príbytku nešťastie.
Novoročné rituály a hospodárske povery
Jedným z najzaujímavejších zvykov bolo takzvané kurinovanie. Dvaja mládenci sa prezliekli do ženských hábov, pričom jeden z nich mal na hlave slamené hniezdo a druhý sukňu s povrieslami. Za sprievodu muziky chodili po dedine, kde si gazdovia a gazdiné z ich kostýmov vyťahovali stebielka slamy. Tie potom kládli sliepkam do hniezd, aby v novom roku dobre niesli.
Veľký dôraz sa kládol aj na slávnostné stolovanie. Hydina sa na Nový rok zásadne nejedla, aby z domu „neodletelo“ šťastie. Rovnako sa ľudia vyhýbali konzumácii zajaca, aby im šťastie „neutieklo“. Naopak, ľudia sa snažili mať na sebe niečo úplne nové, aby boli po celý rok „ako noví“.
| Činnosť | Povera / Význam |
|---|---|
| Zametanie a vyhadzovanie smetí | Zakázané - aby sa z domu nevynieslo bohatstvo. |
| Šitie a ručné práce | Zakázané - hrozilo, že gazdinej zahnisajú prsty. |
| Rozbitie riadu | Varovanie - všetko v budúcnosti bude „naštrbené“. |
| Plač a hádky | Negatívne znamenie - „ako na Nový rok, tak po celý rok“. |
Fenomén obdarovávania a sociálne väzby
Darovanie darčekov je pre ľudí životne dôležité a je to tradícia, ktorá sa tiahne celou históriou ľudstva. Ako vysvetľuje etnológ a antropológ Michal Uhrin, obdarovávanie je typické pre každú spoločnosť na svete a práve tento akt nás robí ľuďmi. Darom vytvárame medzi ľuďmi väzbu a uzatvárame spojenectvá.
V minulosti na Kysuciach vianočné a novoročné darčeky nepredstavovali len materiálne predmety. Najčastejšie išlo o dary vo forme vinšovania či koledy. Aj takýto nemateriálny dar bol odplatený - za vinš dostali koledníci jablká, orechy, obilie či iné potraviny. Podľa odborníkov je darček čokoľvek, pri čom vzniká sociálna väzba - napríklad aj pomoc pri stavbe domu, opatera detí alebo spoločné pohostenie.
Prečo tradície pretrvávajú?
Hoci sa forma darov mení, ich podstata zostáva rovnaká. Ako ľudské bytosti venujeme množstvo času a energie tomu, aby sme ostali v kontakte s inými. Aj v súčasnom modernom svete nemôžeme fungovať izolovane. Darovanie darčekov, či už osobných alebo vo forme novoročných prianí, je prejavom našej ľudskosti a potvrdením, že stále máme pevné sociálne väzby, čo sa potvrdilo napríklad aj počas globálnych kríz či pandémie.
Na záver si pripomeňme staré príslovie, ktoré presne vyjadruje postupné pribúdanie svetla po zimnom slnovrate: „Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.“