Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Od ich počiatku až po dnešné moderné interpretácie sa tieto piesne stali symbolom radosti, pokoja a oslavy narodenia Krista. Len čo nastane advent, je ten správny čas začať si púšťať vianočné koledy, vyzdobovať svoju domácnosť a postupne sa pripravovať na Vianoce.
Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Či už ide o starodávne náboženské piesne alebo moderné vianočné hity, všetky prispievajú k vytvoreniu tej pravej sviatočnej atmosféry a pripomínajú nám hodnoty, ktoré sú s Vianocami neodmysliteľne späté - lásku, pokoj a radosť.
Pôvod a Vývoj Vianočných Kolied
Korene vianočnej hudby pred kresťanstvom
Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“.
Vznik a šírenie kresťanských kolied
S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Stredovek a rozvoj kolied
Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku. Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc.
Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach. V Anglicku v 16. a 17. storočí boli koledy populárne, ale puritáni ich neskôr zakázali. Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818).
Moderná éra a popularizácia
Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc.
Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov.
Duchovný a Emocionálny Význam Kolied
Koledy ako zrkadlo viery
Koledy po stáročia boli a stále sú neoddeliteľnou súčasťou atmosféry Vianočných sviatkov, ktorá znásobuje ich duchovný význam a nádherný zážitok z nich. Ľudia si koledami pripomínali narodenie Ježiša Krista. Piesne spievané len v týchto dňoch roka v nich umocňovala vzácnosť chvíle a pocit spolupatričnosti prostredníctvom želania Božieho požehnania, zdravia, pokoja, dobra, lásky, vzájomného porozumenia a šťastia v nadchádzajúcom roku.
Pôsobenie hudby na emócie
Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia. Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami.
Plesajte všetci ľudia, vianočné koledy 2020
Spoločenský aspekt koledovania
Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí. Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu.
Terapeutický efekt a psychika
Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady. Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Pozor, ak začujete koledy v nákupnom centre, verte, že cieľom predajcu je lepšie vás naladiť na vianočné nakupovanie.
Advent a Koledovanie ako Súčasť Tradícií
Význam adventu
S adventom sa spája mnoho tradícií. Aj keď pre väčšinu ľudí je to obdobie zhonu, zháňanie darčekov, upratovania, pečenia koláčov a príprav na Vianoce, majte na pamäti hlavný účel adventu. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny. "Adventus" v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Spasiteľa. Pre kresťanov je teda advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce.
Počas adventu si môžete spolu s deťmi užívať každodenné čarovné otváranie okienok s prekvapením a popri tom si spievať alebo vypočuť niektorú z kolied. Vianočný čas je aj čas rozprávok. Nalaďte sa na Vianoce už vopred, napríklad spievaním kolied a rozprávaním tradičných rozprávok.
Zvyk koledovania
Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter. Koledovanie je známe napríklad aj v Bulharsku.
Plesajte všetci ľudia, vianočné koledy 2020
Vybrané Vianočné Koledy a Ich Príbehy
Svetoznáme vianočné melódie
Medzi najobľúbenejšie slovenské koledy patria Tichá noc, Vstávajte, pastieri, Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Narodil sa Kristus Pán, Dobrý pastier sa narodil, Poďme, bratia, do Betlema, Búvaj, dieťa krásne. Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda, Ježiš sa narodil, Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám, Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček, Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch detských vianočných predstavení.
Tichá noc
Táto koleda, známa po celom svete, má pozoruhodný príbeh. Vznikla v roku 1818 v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na text kaplána Josepha Mohra. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Dnes je táto pieseň preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov. Je to najznámejšia vianočná koleda, ktorá prvýkrát zaznela na Štedrý deň v roku 1818 v Oberndorfe.
Text piesne Tichá noc:
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Narodil sa Kristus Pán
Jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom. Jej jednoduchá, ale chytľavá melódia z nej urobila obľúbenú pieseň v mnohých domácnostiach.
Jingle Bells
Táto pieseň, hoci nie je typickou koledou, sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania. Jej autor, James Lord Pierpont, ju skomponoval v roku 1857. Pieseň sa preslávila aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre - astronauti misie Gemini 6 ju zahrali na ústnej harmonike v decembri 1965.
Vianočné piesne vo svete
Každá krajina má svoje špecifické vianočné piesne, ktoré odrážajú jej kultúru a tradície. Vo Francúzsku je populárna „Petit Papa Noël“, vo Veľkej Británii „Deck the Halls“ a v Taliansku „Tu scendi dalle stelle“. V Latinskej Amerike sa teší obľube „El Burrito de Belén“, zatiaľ čo v Nigérii sa spieva „Betelehemu“ v jazyku joruba.
Slovenské vianočné koledy
Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Pozrime sa na niektoré z najznámejších a ich pôvod:
Do hory, do lesa, valasi
Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.
Text piesne Do hory, do lesa, valasi:
Do hory, do lesa, valasi,
či horí v tom našom salaši?
Radosť veľká sa zjavuje
a tento svet potešuje.
Kráčajte, bratkovia, k jasličkám,
aby ste zjavili všetko nám.
Počkajte nás, milí bratkovia,
nebeskí lietajú duchovia.
Plesajte všetci ľudia, vianočné koledy 2020
Búvaj, dieťa krásne
Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
Text piesne Búvaj, dieťa krásne:
Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle.
Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa,
budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať.
Ježišku náš milý, aby sa ti snili
veľmi krásne sny, veľmi krásne sny.
Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky,
nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši.
spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika.
My budeme s vami spievať za jasľami
Synu milému, synu milému.
Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte.
Nech si ono podrieme, na slame a na sene.
Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Šťastia, zdravia, pokoj svätý
Jednou z najznámejších a najobľúbenejších vianočných kolied je Šťastie, zdravie, pokoj svätý. Jej text je jednoduchý, ale zároveň plný vrúcnosti a dobrej vôle.
Text piesne Šťastie, zdravia, pokoj svätý:
"Šťastia, zdravia, pokoj svätý, vinšujeme vám,
všetkým ľuďom dobrej vôle, všetkým stvoreniam.
Zďaleka k vám ideme, novinu vám nesieme,
že sa Kristus Pán narodil v meste Betléme."
Či ste starý, lebo deti, nezáleží nám.
Z ďaleka sa berieme, novinu Vám nesieme,
čo sa stalo dnešnej noci v meste Betléme.
Koleda sa spieva s úprimnou radosťou a vinšuje všetkým ľuďom šťastie, zdravie a pokoj.
Jak si krásne, Jezuliatko
Ďalšou krásnou vianočnou koledou je Jak si krásne, Jezuliatko, ktorá oslavuje Ježiška ako malé, bezbranné dieťa v chudobných jasliach.
Text piesne Jak si krásne, Jezuliatko:
Jak si krásne, Jezuliatko, vprostred biedy úbožiatko,
Pred tebou padáme, dary Ti skladáme.
Ja Ti nesiem dve kozičky, by Ti zahriali nožičky.
Ja zas mliečka málo, by Ťa líčko hrialo.
Ja Ti nesiem veselého baránka zo stáda svojho.
Táto koleda nám pripomína, že aj v jednoduchosti a chudobe sa môže skrývať krása a láska.
Ó, Kresťania
Nemôžeme zabudnúť ani na pieseň Ó, Kresťania, ktorá nás pozýva k radostnému oslavovaniu narodenia Ježiša Krista.
Text piesne Ó, Kresťania:
Ó, kresťania, poďme, radostne plesajme a postojme pri jasliach v Betleheme.
Dieťatko, ajhľa, nám sa narodilo: [:ó, pozdravme ho vrúcne,:] veď pokoj, radosť, spásu nám prinieslo.
Táto pieseň je plná radosti a nádeje, ktoré nám Vianoce prinášajú.
Dobrý pastier sa narodil (aj v rockovej úprave)
Aj slovenská rocková skupina Tublatanka prispela do vianočnej hudobnej tvorby piesňou Dobrý pastier sa narodil.
Text piesne Dobrý pastier sa narodil:
Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil,
pri betlémskom salaši, radujme sa, veseľme sa, valasi.
Radujte sa a plesajte, láskou k Bohu plápolajte,
že nám Boh dal takého, žiadaného nám pastiera dobrého.
Ak sa jedna ovca stratí, On sa hľadať ju navráti.
Táto pieseň s rockovým nádychom oslavuje Ježiša Krista ako dobrého pastiera, ktorý sa stará o svoje ovečky.
Plesajte všetci ľudia, vianočné koledy 2020
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a Gašpar Drozd
Pôvod a autorstvo
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci, zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky.
Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj svätý rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
Text piesne Daj Boh šťastia tejto zemi:
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa.
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa,
na svet nám je poslaný, radujme sa.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.
Významné dielo a šírenie
Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad. Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
Osobnosť Gašpara Drozda
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo, ale aj národne orientované s výukou slovenského jazyka aj napriek maďarizačným tendenciám povinnej výučby maďarčiny. Okrem všeobecného vzdelania sa tu mladý Gašpar Drozd naučil notové písmo a hru na organe.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venuje včelárstvu a ovocinárstvu. Ako veľký prívrženec a obdivovateľ Juraja Fándlyho na základe jeho prvej tlačenej poľnohospodárskej príručky encyklopedického charakteru o hospodárení a gazdovstve „Piľní poľní a domajší hospodár“ sa aktívne presadzuje o zavádzanie osvedčených metód a postupov prác v oblasti poľnohospodárstva do praxe, čím si postupne získava celú dedinu aj široké okolie.
Poznával ľud, jeho ťažkú prácu na poli, ale aj problémy, s ktorými sa musel dennodenne pasovať, a nebol mu ľahostajný osud pracovitých a napriek ťažkým podmienkam veselých a spevavých dedinčanov. S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti. Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Gašpar Drozd vychoval 6 detí, z toho traja išli v šľapajách národne uvedomelého otca a stali sa učiteľmi, takisto aj vnuk Vojtech, ktorý nasledoval svojho otca Ignáca a bol v dedine veľmi obľúbený. Učiteľské povolanie aj naďalej pokračuje v každej generácii tohto na Hornej Nitre váženého významného rodu. Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno.
Celoeurópske uznanie
Do 21. januára si mohli Slováci vybrať, aké piesne budú zastupovať našu krajinu v spevníku Európskej únie. Jednou z kategórií boli aj piesne o viere, ktorú vyhrala vianočná pastorála Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín. Výber slovenských nominantov zostavili študenti a učitelia z Vysokej školy múzických umení, učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska, agentúry Viva Musica a zboroví speváci z Bratislava Music Agency. Prvý záznam o tejto piesni (pod názvom Hore vstavajte, Valasi, a posluchajte) sa nachádza v rukopisnej zbierke Gašpara Drozda, ktorý pôsobil ako učiteľ a organista v Chrenovci a v tridsiatych rokoch 19. storočia zostavil zborník Písně pastorálne.