Staré Hory sú významným mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradíciou, siahajúcou viac ako päť storočí, naplnených láskou a úctou k Božej Matke. Z pôvodne malej baníckej osady sa dnes stalo medzinárodne uznávané pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Starohorský kostol s milostivou sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim, ale aj neveriacim. Najnavštevovanejším pútnickým miestom stredného Slovenska sú Staré Hory.
Bohatá História Pútnického Miesta Staré Hory
Počiatky a Banícka Minulosť
Pôvodne banícka osada vznikla už na prelome 13. a 14. storočia. V jej okolí sa nachádzali bohaté strieborné a strieborno-medené ložiská. Do roku 1495 ich využívali banskobystrickí mešťania, potom až do roku 1546 Turzovsko-fuggerovská spoločnosť. Neskôr ťažbu prevzala Banská komora. Baníctvo zaniklo v 19. storočí. Z malej, pomaly opustenej baníckej osady sa však stalo známe pútnické miesto.
Vznik a Vývoj Chrámu
V obci dominuje Kostol Návštevy Panny Márie, ktorý začali stavať roku 1448 a dostavaný bol okolo roku 1499 zásluhou banskobystrického ťažiara Michala Königsbergera, ktorý tu vlastnil bane. V 16. storočí zasiahli Uhorsko a v ňom i Slovensko politické nepokoje - turecký vpád a stavovské povstania, ktoré sa prejavili aj v náboženskom živote. Dobré podmienky pre rozvoj náboženského života sa vytvorili až po roku 1711, keď sa skončilo posledné stavovské povstanie a Turci boli vyhnaní z krajiny.
Duchovný Rozkvet a Privilégiá
Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará, ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici prichádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Rozkvet pútí začal v 17. storočí. Boli to púte k soche Panny Márie. Po duchovnej stránke púte usmerňovali jezuiti zo Španej Doliny. Počas hlavných pútí sa na Starých Horách kázavalo v troch rečiach: slovensky, nemecky a maďarsky. Nemci, ktorí boli po roku 1945 vyhnaní do Nemecka, sem teraz prichádzajú ako turisti a pútnici, aby si pozreli staré pútnické miesto.
V súvislosti s púťami sa na Starých Horách v 18. storočí vytvárala významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia a v duchu myšlienky „Per Mariam ad Jesum“, ktorá pretrvávala aj v nasledujúcich storočiach. Narastajúci počet pútnikov, množstvo ďakovných tabuliek, modlitieb ako symbolov vďaky za uzdravenie, za rozličné milosti a dary Ducha Svätého na oltári a stenách kostola (podobne ako na Jasnej Hore v Čenstochovej) spolu so žiadosťou bystrického biskupa Františka Berchtolda primäli pápeža Pia VI., aby v roku 1780 udelil Starým Horám zvláštne privilégium. Týmto privilégiom bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou (za svornosť kresťanských pracovníkov, za vykorenenie bludov a za povýšenie svätej Matky Cirkvi k Bohu), odmenená plnomocnými odpustkami. Toto ustanovenie sa vzťahovalo na ľubovoľný deň roka.
Studnička: Prameň Duchovnej Obnovy a Uzdravenia
Legendy a Prvý Pôvod Prameňa
Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. O jej vzniku nenájdeme nijaký písomný dokument. Podľa ústneho podania obyvateľov Starých Hôr sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí. Obyvatelia Starých Hôr sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie, sochu zložili z oltára, dôkladne ju zabalili a potom zakopali na mieste terajšej Studničky. Keď nebezpečenstvo pominulo, roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode preniesli na oltár. Na pamiatku, že tu na kopci bola kedysi ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie.
Význam a Rozvoj Studničky
Zvýšený záujem o Studničku sa začal od 19. storočia, keď vtedajší farár Matej Hrivňák z vďačnosti za svoje uzdravenie dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k Studničke. V štyridsiatych rokoch 20. storočia s podporou banskobystrického biskupa Mariána Blahu sa toto vzácne miesto opäť upravilo a 28. júna 1942 bolo slávnostne posvätené banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom, vrátane novej sochy Panny Márie. Studnička si však po niekoľkých desaťročiach opäť vyžadovala väčšiu opravu. S jej rozsiahlou rekonštrukciou sa začalo pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (t.j. v týždni od 13. do 19. mája).
Starohorský Chrám ako Bazilika Minor
Udelenie Titulu
Kostol Navštívenia Panny Márie na Starých Horách bol roku 1990 vyznamenaný titulom Bazilika minor. Biskup Rudolf Baláž požiadal o udelenie tohto titulu v máji 1990. Kongregácia pre Boží kult odpovedala kladne v auguste toho istého roku. 15. septembra 1990 bol dekrét slávnostne prečítaný počas pontifikálnej sv. omše, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi. Na tejto významnej udalosti sa zúčastnilo približne 12 000 pútnikov.
Takýto bol každodenný život v roku 1988
Správa Redemptoristov
Po vysvätení nového banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža v roku 1990 správu Starých Hôr prevzali redemptoristi.
Pútnické Tradície Dnes
Hlavné Púte
Na Starých Horách sa teraz počas roka koná niekoľko pútí. Prvá a najväčšia púť je na slávnosť Zoslania Ducha Svätého - Turíce. Druhá väčšia púť sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie.
Fatimské Soboty a Celoročné Aktivity
Vďaka iniciatíve vtedajšieho diecézneho biskupa Rudolfa Baláža sa Staré Hory stali známymi aj tzv. „Fatimskými sobotami“, ktoré sa konajú na prvé soboty v mesiaci. Na tieto „Fatimské soboty“ sem prichádzajú pravidelne tisíce pútnikov. Možno povedať, že každá nedeľa v letných mesiacoch je na Starých Horách v znamení pútí, pretože aj keď neprichádzajú organizované procesie, vždy príde veľký počet jednotlivých pútnikov, u ktorých sa realizuje známe Per Mariam ad Jesum.
Staré Hory ako Svadobné Miesto: Príbeh Danky a Stanka
Príklad Svadobnej Oslavy
Staré Hory, magické pútnické miesto, sa stalo aj miestom, kde si Danka a Stanko povedali svoje „áno“. Ich svadobná oslava sa konala v kultúrnom dome, staršej stavbe, čo bolo vidieť hlavne vo vnútri sály. Drevom obložená sála nebola až taká priestranná, aj keď je dosť vysoká.
Detailná Výzdoba Sály
Preto chceli sálu opticky zväčšiť a rozžiariť. Podarilo sa im to kombináciou dvoch odtieňov oranžovej a bielej farby. Základom výzdoby bol biely a oranžový satén, ku ktorým boli dokombinované ostatné dekorácie. Použili jemné bielo-oranžové kvietky, sklené vysoké vázy a svietniky, vypichované látkové gule s motýlikom, reflexnú oranžovú stuhu použitú ako doplnok stredovej šerpy a servítok. Výšku miestnosti využili na ozdobenie stropu bielymi saténovými pásmi, oranžovými motýlikmi a spustenými ratanovými guľami.
Keďže stôl mladomanželov bol umiestnený nenápadne v rohu, zvolili trošku odlišnú výzdobu - biely saténový podklad, kvetinové aranžmány v malých sklených miskách, biele motýliky a čajové sviečky boli zvýraznené zrkadlami a reflexnou oranžovou saténovou stuhou. V sále je dosť veľa výklenkov a zaujímavosťou je aj pomerne veľký radiátor umiestnený uprostred steny.
Svadobné Tipy a Želania
Tip zo svadby Danky a Stanka: Darček pre hostí vyrobila sama nevesta v spolupráci so ženíchom. Bolo to krásne medovníkovo-čokoládovo-kokosové srdiečko, ktoré čakalo na slávnostnej tabuli na každého jedného hosťa. Aj takto si môžete pár dní pred svadbou odskúšať budúceho manžela. Danke a Stanovi želáme všetko len to najlepšie. Nech sú taká zohratá dvojica po celé manželstvo!