Stanislav Štepka, narodený 26. júla 1944 v Radošine, je uznávaný slovenský dramatik, režisér, scenárista, herec, textár, spisovateľ a zakladajúca osobnosť Radošinského naivného divadla (RND). Od študentských čias sa intenzívne venoval písaniu, recitovaniu a divadelníctvu. Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre a novinárstvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Učil na škole v Bojnej a bol redaktorom v Učiteľských novinách. Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia pôsobil v redakcii zábavných programov Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1983 je profesionálnym divadelníkom a spisovateľom na voľnej nohe.
Vznik a filozofia Radošinského naivného divadla
V roku 1963 sa Stanislav Štepka stal umeleckým šéfom novozaloženého RND. Tak nejako v roku 1963 vzniklo jeho a "naše Radošinské naivné divadlo". V tom istom roku sa uskutočnilo aj prvé predstavenie divadla s názvom Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z, ktoré malo premiéru v decembri. Na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia ho očarila poetika divadiel malých javiskových foriem, najmä pražského divadla Semafor, čo ho inšpirovalo k vytvoreniu podobného konceptu v jeho rodnej obci. Divadlo si prešlo obdobím neoficiálneho hrania v internátnom prostredí a zasiahli ho normalizačné procesy 70. a 80. rokov v podobe schvaľovacích komisií a cenzúry. Jeho popularita vo verejnosti bola pre predstaviteľov totalitného režimu problém, nakoľko predstieranou umeleckou naivitou dostával do úzkych komunistických pohlavárov, ktorí nevedeli ako proti RND rázne zakročiť.
Hoci to tak navonok mohlo pôsobiť, RND nikdy nebolo len o zábave a smiechu. Z predstavení sa dalo odísť s dobrou náladou, no otvorenejší diváci si vždy odnášali aj čosi viac. Stanislav Štepka k tomu hovorí: „Je to tak, smiech je susedom smútku. To som si uvedomil pri písaní smutnosmiešnych príbehov z vidieckeho života.“ RND sa tvári naivne, ale je inteligentné a múdre. Spočiatku hľadali pre divadlo názov, pričom v prvom bulletine skúšali Radivadlo. Názov "naivné" odkazoval na jednoduchosť a začudovaný pohľad dieťaťa na svet. RND sa postupne stalo veľmi populárnym a kultovým divadlom, kde boli predstavenia vypredané a zohnať lístky bolo takmer nemožné. Štepka sa domnieva, že extrémny záujem publika súvisel aj s tým, že na začiatku sedemdesiatych rokov bolo RND v očiach divákov "zakázané divadlo". Schvaľovacie komisie hry neschvaľovali, ale diváci jednoznačne áno. Ako príklad uvádza: „Například - neskôr slávneho Jááánošíííka - sme premiérovali v roku 1970, no pokyn z agentúry na oficiálne uvedenie sme dostali až v roku 1979.“
Jazyk a témy v hrách RND
Texty RND sa vyznačujú výraznou prácou s jazykom, plnou slovných hračiek, prešmyčiek či skomolenín, ktoré vytvárajú komické situácie s hlbokým obsahom. Inšpiráciou pre Štepku bola aj poetická čeština Jiřího Suchého. Slovenčina je podľa neho krásny a bohatý jazyk, len ju treba "nasať a pokúsiť sa v nej objaviť všetky farby, vône a krásne možnosti". Radošinské nárečie sa stalo ďalším výrazovým a poznávacím poetickým znakom RND. Stanislav Štepka vysvetľuje, že pôvodne išlo o "cnosť z núdze", keďže herec Miroslav Siget ako Radošinčan hovoril spisovnou rečou biedne, ale jeho nárečie znelo oveľa vtipnejšie a dodalo hrám špecifickú farbu. Mnohé hry RND zažili množstvo repríz a sú aktuálne aj dnes. Napríklad hru Ako sme sa hľadali, napísanú v roku 1983, plánujú znovu uviesť s Jurajom Nvotom, pretože téma hľadania národnej cesty je stále relevantná. Takisto plánujú v roku 2025 uviesť tragifrašku Pavilón B z roku 1984 o bezohľadnej mocenskej manipulácii.
Stanislav Štepka a futbal: Jedinečné prepojenie
Stanislav Štepka, principál Radošinského naivného divadla, je dlhoročným priaznivcom futbalu. Jeho spojenie s týmto športom je unikátne a presahuje rámec bežného fanúšikovstva. Futbalovú reprezentáciu vníma ako súčasť širšieho spoločenského zrkadla. Na otázku, ako by zhodnotil prínos RND pre slovenskú kultúru, Štepka odpovedal, že to nechá na iných, ale poznamenal, že RND počas 61 divadelných sezón uviedlo 70 pôvodných inscenácií na 11 000 predstaveniach doma a v cudzine takmer pre štyri milióny divákov.
RND a futbalová reprezentácia: Doping zvaný RND
Futbalová reprezentácia patrí už roky k návštevníkom divadla RND. Tieto vzťahy sa začali budovať v osemdesiatych rokoch, keď divadlo navštívila federálna reprezentácia vo futbale. Odvtedy chodia medzi radošincov reprezentanti, kluby či hráči viac-menej pravidelne. Hry Stanislava Štepku sú pre futbalistov balzamom na napätie a zároveň aj povzbudením. Útočník Róbert Vittek potvrdzuje: „Vždy je tam výborná atmosféra, každá hra nás vie zabaviť, spraviť dobrú náladu pred zápasom. Hlavne nám prináša šťastie. Je to spestrenie týždňa, ktoré veľmi potrebujeme.“ Brankár Ján Mucha dodáva: „Všetko. Atmosféra, humor, veľmi rád tam chodievam.“ Tréner Vladimír Weiss si Stanislava Štepku váži ako „skvelého divadelníka i človeka. Mimoriadny zjav na Slovensku.“
Kým to nebolo zakríknuté, nikdy sa nestalo, že by reprezentácia po návšteve RND prehrala nasledujúci zápas. Štepka to pripisuje snahe divadelníkov povzbudiť a potešiť hráčov pred dôležitými zápasmi. Pred zápasom s Poľskom sa mu dokonca podarilo presne predpovedať výsledok, čo však s úsmevom označil len za náhodu: „To som iba uhádol. Hráči mali pri príchode do nášho divadla akési smutné oči. Ako keby sa už vracali z nejakej prehry. Chceli sme ich trochu povzbudiť a potešiť naším predstavením i divadelným kolektívom. A na dôvažok aj tipom. Vyšlo to.“
Názory na súčasný a historický futbal
Stanislav Štepka má veľmi dobrý dojem zo súčasných slovenských reprezentantov a verí, že majú potenciál dosiahnuť úspechy. Považuje ich za kvalitnú reprezentáciu, ktorá sa má chytiť šance, no nie bezhlavo. Dôležití sú podľa neho inteligentní hráči a inteligentný tréner, ktorí rozhodujú o výsledku s prispením vyspelého publika. Pred zápasom s Českom verí, že naši futbalisti majú na to, aby si poradili a vybojovali si postup. „Ak naši hráči k svojmu talentu pripoja aj zdravú dávku sebavedomia, nič mimoriadne či nečakané by sa na Tehelnom poli nemalo diať a stať,“ hovorí s dôverou.
Stanislav Štepka - Jááánošííík
V minulosti slovenskí hráči v kľúčových zápasoch často zlyhali kvôli zakríknutosti a nedôvere vo vlastné sily. Silnejšie vyhlásenia od súperov, najmä z českej strany, ich dokázali splašiť. „Máme mimoriadne šikovný a talentovaný hráčsky kolektív, aký sme už dávno nemali. Je to proces a hádam treba byť pri tom aj trpezlivý. Žiadne reprezentačné mužstvo sa z noci na deň nezrodí,“ vysvetľuje Štepka, prirovnávajúc to k budovaniu divadelného kolektívu, ktorý si tiež vyžaduje roky práce a čas. Zdôrazňuje, že si treba vážiť aj čestné prehry, učiť sa z nich a hľadať chyby vo vlastných radoch, namiesto zvaľovania viny na divákov.
Stanislav Štepka obdivoval legendárnych slovenských futbalistov ako Ján Popluhár pre jeho absolútny prehľad, Viliama Schrojfa pre skvelé zákroky, Karola Jokla pre virtuóznu techniku, Jána Pivarníka a Jána Čapkoviča pre rýchlosť. Rád spomína aj na rýchlonohého Karola Dobiaša, žonglérske kúsky Jozefa Adamca či eleganciu Ladislava Kunu. Sám bol telom i dušou slovanista, ale rovnako bol hrdý na prácu trnavského futbalového mága Antona Malatinského a jeho európske futbalové mužstvo.
Divadlo a futbal: Spoločné črty
Stanislav Štepka vidí spoločné znaky medzi dobrým hercom na javisku a futbalistom na ihrisku. Obaja nielen účinkujú, ale aj pri hre rozmýšľajú, zapájajú hlavu a srdce. Práve srdce podľa neho nášmu futbalu niekedy chýba najviac. Kritizuje aj zastarané štadióny a nekultúrne správanie časti obecenstva, ktoré ho odrádza od návštevy zápasov. Obáva sa, že na niektorých štadiónoch už dávno nie sme svedkami ničoho, čo by malo spoločné s futbalom.
Futbal v hrách RND: Pokutové územie
Koncom osemdesiatych rokov napísal hru Pokutové územie, ktorej námetom boli korupčné praktiky vo futbale. Hra uzrela svetlo sveta v podaní amatérskeho súboru Hlavina z Radošiny v roku 2006. Pôvodný text, kde sa spomínali úplatky v tisíckach korún, museli v roku 2006 korigovať smerom nahor. Štepka poznamenáva: „Futbal je verným obrazom či zrkadlom spoločnosti. Nezaškodilo by jej pred tým zrkadlom nielen chvíľu, ale aj dlhšie postáť...“
Futbalový tím RND Fortuna
V roku 2000 založili Radošinci svoj vlastný futbalový klub s názvom Fortuna. Otcom myšlienky bol futbalový agent Emil Kovarovič. Gro mužstva tvoria protagonisti divadla ako Ladislav Hubáček, Mojmír Caban, Richard Felix, Milan Šago a ďalší, ktorým to svedčí nielen na divadelných doskách, ale aj s futbalovou loptou. Nehrajúcim kapitánom je Stanislav Štepka a prvým hrajúcim trénerom bol Dušan Galis. Tím odohral množstvo turnajov a stretnutí. K najpamätnejším patrí zápas v Radošine v auguste 2003, v ktorom Fortuna triumfovala proti hokejovej reprezentácii na čele so Žigmundom Pálffym a Petrom Bondrom. Štepka vtedy dokonca prekonal brankára Jána Filca v pokutovom rozstrele, pričom skromne a s úsmevom hovorí: „Dodnes nemôžem uveriť, že som dal gól... a že som vôbec trafil loptu.“
Stanislav Štepka sám aktívne hral futbal za rodnú Radošinu, začínal ako brankár a neskôr sa presunul do útoku. Pôsobil v žiackom mužstve a doraste, no nebol výnimočným hráčom. Spomína na humorné situácie, napríklad na trénera Imricha Slamku, ktorý pred zápasom vždy povedal legendárnu vetu: „Chlapci mojí, snažte sa, veď keď dnes nevyhráme, tak potom prehráme!“
Súčasné projekty a odkaz
V súčasnosti pripravuje Stanislav Štepka s režisérom Jurajom Nvotom obnovený titul Ako sme sa hľadali, ktorý plánujú uviesť na jeseň tohto roku. Tiež chystá tragickú frašku Pavilón B s hudbou Jána Melkoviča na budúcu jar, ktorá mala premiéru pred štyridsiatimi rokmi a nič nestratila na aktuálnosti. Píše aj novú hru Tvár z bilbordu - o "všelijakých hlavách, tvárach a ksichtoch, čo sa na nás zhora z bilbordov usmievajú a čo nám roky rady všeličo odkazujú a najmä sľubujú".
Stanislav Štepka je držiteľom mnohých ocenení, vrátane ceny Igric (2005), Pribinovho kríža II. triedy (2006), Zlatého pera (2006) za knihu Desatoro, výročnej ceny Literárneho fondu (2009) za hru Niekto to rád slovenské a Krištáľového krídla (2012) ako mimoriadnu cenu za celoživotné dielo. V roku 2013 získal osobitnú cenu za 50 rokov účinkovania Radošinského naivného divadla v podobe plakety 50 Radošinských. Napísal vyše päťdesiat hier pre RND, medzi najznámejšie patria Jááánošííík (1970) a Človečina (1971). Takmer všetky Štepkove divadelné hry vyšli v knižnej podobe. Ako herec sa objavil vo filmoch ako Otec má zderie tak či tak (1980), Víno vinovaté (1993) či Ženské oddelenie (1991). Venoval aj hraný dokument ...a já, Katarína Kolníková, kde predstavil bývalú prvú dámu RND v málo poznaných polohách.