Stanislav Štepka, významná osobnosť slovenského divadla a zakladateľ Radošinského naivného divadla (RND), má hlboký a dlhoročný vzťah aj k futbalu. Jeho život je prepletený s týmto športom nielen ako fanúšika, ale aj ako aktívneho hráča, kritika a dokonca aj dramatika, ktorý futbalové prostredie reflektuje vo svojej tvorbe. V rozhovoroch sa často vyjadruje k stavu slovenského futbalu, jeho výzvam a špecifickému putu medzi RND a futbalovou reprezentáciou.
Život, divadlo a futbal v podaní Stanislava Štepku
Stanislav Štepka strávil veľkú časť svojej mladosti na futbalovom ihrisku. „Veľmi som chcel byť futbalista, ale to už je tak. Komu Pán Boh ten talent nedá, ten len veľmi chce,“ vraví s humorom Stanislav Štepka pre Rádio Regina Západ. Bol učiteľom na základnej škole v Bojnej a redaktorom v Učiteľských novinách v Bratislave. V roku 1976 pôsobil ako redaktor v Československom rozhlase v Bratislave.
Založenie Radošinského naivného divadla
Svoje slávne Radošinské naivné divadlo založil vo svojej rodnej obci v roku 1963. „Ono by to malo byť tak, že začnete v rodinnej obývačke,“ opisuje začiatky zrodu divadla. „Zahrať niečo pre rodinu a keď ich to zaujme, tak skúsiť zavolať ešte jednu rodinu.“ Na Vianoce 25. decembra 1963 uviedol Štepka s partiou divadelníkov prvú hru s názvom Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. Od tejto úspešnej otváracej premiéry sa divadlo teší mimoriadnym úspechom, čoho dôkazom sú permanentne vypredané vstupenky. Naprieč meniacim sa obdobiam od šesťdesiatych rokov, cez Nežnú revolúciu až po súčasnosť, vždy humorne reagovalo na aktuálnu spoločenskú atmosféru a dianie, čím si získavalo svoje obecenstvo. Stanislav Štepka je autorom všetkých hier, v ktorých účinkoval. V roku 2005 si prevzal ocenenie Igric a v roku 2006 získal vyznamenanie prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy.
RND a futbalová reprezentácia: Mimoriadne puto
Futbalová reprezentácia patrí už roky k návštevníkom Radošinského naivného divadla. Tieto vzťahy sa začali budovať v osemdesiatych rokoch, keď divadlo navštívila federálna reprezentácia vo futbale. Odvtedy chodia medzi hercov reprezentanti, kluby či hráči viac-menej pravidelne. Hovorí sa, že sa ešte nikdy nestalo, že by reprezentácia po návšteve predstavenia prehrala nasledujúci zápas. „Robíme všetko pre to, aby to bola pravda. Zatiaľ sa nám darí. Ale nemalo by sa to zakríknuť," komentuje Štepka.
Rituál šťastia a predpovede
Stanislav Štepka sa dokonca cítil aj futbalovým prognostikom po tom, čo pred zápasom s Poľskom nielenže naladil hráčov, ale aj presne predpovedal výsledok. „Ale nie. To som iba uhádol. Hráči mali pri príchode do nášho divadla akési smutné oči. Ako keby sa už vracali z nejakej prehry. Chceli sme ich trochu povzbudiť a potešiť naším predstavením i divadelným kolektívom. A na dôvažok aj tipom. Vyšlo to,“ spomína Štepka.
„Doping zvaný RND“
Hry Stanislava Štepku sú pre futbalistov balzamom na napätie a zároveň aj povzbudením, ktoré pomaly prerástlo do predzápasového rituálu. Útočník Róbert Vittek o tom hovorí: „Vždy je tam výborná atmosféra, každá hra nás vie zabaviť, spraviť dobrú náladu pred zápasom. Hlavne nám prináša šťastie. Je to spestrenie týždňa, ktoré veľmi potrebujeme.“ Brankárovi Jánovi Muchovi sa na RND páči „Všetko. Atmosféra, humor, veľmi rád tam chodievam.“ Stanislava Štepku si váži aj tréner Vladimír Weiss, ktorý ho označil za „Skvelého divadelníka i človeka. Mimoriadneho zjavenia na Slovensku.“ Radošinci často hrajú pre futbalistov špeciálne predstavenia, ako napríklad „To najlepšie z RND“, výber najvydarenejších scénok a pesničiek, s vierou, že hráči na ihrisku ukážu to najlepšie, čo v nich je.
Pohľad na slovenský futbal a jeho výzvy
Štepka má veľmi dobrý dojem zo súčasných reprezentantov, o čom svedčia aj posledné výsledky. Podľa neho máme veľmi kvalitnú reprezentáciu s veľkou šancou niečo dokázať. Je však dôležité, aby trénerov nerobili fanúšikovia, dav ani masa. „Ide o to, aby na ihrisko vyšli inteligentní hráči s inteligentným trénerom. Takých momentálne máme. A aby tí rozhodovali o výsledku. Samozrejme, s prispením vyspelého publika,“ hovorí.
Hra „Pokutové územie“ a korupcia
Slovenský futbal je podľa Štepku viac ako vernou kópiou spoločenských pomerov. „Aké sú praktiky v spoločnosti, také sú aj v našom futbale.“ Svedčí o tom aj jeho hra Pokutové územie, ktorú napísal koncom osemdesiatych rokov, a ktorej námetom boli korupčné praktiky vo futbale. Keď ju písal pred dvadsiatimi rokmi pre vtedajšie trnavské Divadlo pre deti a mládež, v slovenskom futbale vládli dosť neutešené pomery. Už vtedy sa s Jurajom Nvotom, ktorý mal hru režírovať, rozprávali, že sa pokúsia hovoriť nielen o futbale, ale aj (cez futbal) o neutešených pomeroch vo vtedajšej spoločnosti, kde „vo veľkom vyčíňal reálny socializmus.“
Hra, ktorá napokon uzrela svetlo sveta v podaní amatérskeho súboru Hlavina z Radošiny v roku 2006, prekvapivo nepotrebovala veľa úprav. Štepka zistil, že „veľa nového do textu ani netreba dodávať. Pomery v súčasnom futbale sú dnes oveľa tvrdšie, neprehľadnejšie, a v čomsi aj krutejšie. Z okresnej komédie Pokutové územie sa znenazdania stala až aktualita dňa!“ Pôvodne sa v hre spomínali úplatky v tisíckach korún, ktoré museli byť v roku 2006 „poriadne korigované smerom nahor.“ Na otázku, či vychádza z konkrétnych poznatkov, odpovedá: „Neviem, či sa spoznajú. Ale mohli by sa. Lenže oni si povedia to známe: To nie my, to tí druhí…!“ Korupcia sa podľa neho šíri ako zhubný nádor v celej spoločnosti, a futbal je jej verným zrkadlom. Na otázku, či by k desiatim Božím prikázaniam nemalo pribudnúť jedenáste: Nepodplatíš?, s úsmevom odpovedá: „Netreba.“
Zlyhania v minulosti a lekcie z prehier
Štepka analyzuje aj minulé zlyhania slovenských hráčov v kľúčových zápasoch. Dôvodom bola podľa neho „zakríknutosť, nedôvera vo vlastné sily. Stačili silnejšie, chlapské vyhlásenia od súperov, a všimol som si to v minulosti práve z českej strany, a už na ihrisku zabudli na to, čo si dohovorili. Splašili sa.“ Verí však, že súčasný hráčsky kolektív je mimoriadne šikovný a talentovaný, aký sme už dávno nemali. Zdôrazňuje, že „žiadne reprezentačné mužstvo sa z noci na deň nezrodí,“ a rovnako ako v divadle, aj vo futbale je potrebná trpezlivosť. „Treba si vážiť aj čestné prehry, keď sa urobí všetko, no aj tak to nevyjde. Súper niekedy býva lepší a niekedy i šťastnejší. Treba sa z toho poučiť, spýtať sa, prečo vyhral súper, kde sme urobili chyby. Z nich sa múdry človek, hráč, tréner učí. Keď sa mi predstavenie nedarí, nezvaľujem to na divákov. Hľadáme chyby medzi nami,“ dodáva.
Význam "hlavy a srdca"
Štepka vidí jasnú paralelu medzi hercom na javisku a futbalistom na ihrisku. „Dobrého herca a futbalistu spája napríklad to, že nielen účinkujú, ale aj pri hre rozmýšľajú, a teda nezamestnávajú iba telo a nohy, ale najmä hlavu a srdce. A najmä to srdce nášmu futbalu niekedy chýba najviac,“ tvrdí.
Kultúra na štadiónoch
Slovenské štadióny sú podľa Stanislava Štepku zväčša zastarané a nekultúrne, čo sa prejavuje aj v správaní časti obecenstva. To ho odrádza od návštevy zápasov. „Aj ja som jeden z tých, čo sa na štadióne nechce pozerať na mimofutbalové scény plné hulvátstva a primitivizmu. Možno som svojou rezignáciou a odchodom urobil chybu, veď asi som na štadióne uvoľnil miesto agresívnej tlupe... Neviem. Bojím sa, že na niektorých štadiónoch už dávno nie sme svedkami ničoho, čo by malo niečo spoločné s futbalom,“ konštatuje s obavami.
Spomienky na minulosť a futbalových velikánov
Vlastná hráčska kariéra
Stanislav Štepka si zaspomínal aj na vlastnú aktívnu futbalovú kariéru za rodnú Radošinu. „Začal som ako brankár a potom ma tréner Imrich Slamka poslal do útoku. Hrával som za žiacke mužstvo a dorast. Ale nebol som nijaký výnimočný hráč. Skôr taký smutný, všeobecný,“ priznáva. Napriek tomu stihol zažiť všeličo, aj humorné situácie. Spomína na trénera Imricha Slamku, ktorý im dorastencom pred zápasom čosi nezrozumiteľné nakreslil na papier a potom vždy povedal tú legendárnu vetu: „Chlapci mojí, snažte sa, veď keď dnes nevyhráme, tak potom prehráme!"
Návšteva Slovana v Radošine
Začiatkom deväťdesiatych rokov si Štepka pozval do Radošiny Slovan nabitý reprezentantmi. „Bolo to v stredu 21. júla 1993. Pohárová streda - skvelý futbalový deň. Na štadióne sme rozmiestnili z recesie všetky možné i nemožné domáce poháre, i zaváraninové. Veľká udalosť nielen pre naše divadlo, ale najmä pre Radošinu a široké okolie. Naša divadelná Fortuna hrala proti Zvyšku umeleckého sveta (Habera, Patejdl a ďalší) a potom nastúpil proti miestnym futbalistom majstrovský Slovan pod vedením Dušana Galisa a s najžiarivejšou hviezdou tímu Petrom Dubovským,“ spomína s úsmevom.
Obľúbení futbalisti a tréneri
Stanislava Štepku v minulosti dokázali nadchnúť mnohí slovenskí futbalisti. „Obdivoval som absolútny prehľad obrancu Jána Popluhára, skvelé zákroky brankára Viliama Schrojfa, virtuóznu techniku Karola Jokla, rýchlosť Jána Pivarníka a Jána Čapkoviča. Ale rád si spomínam aj na rýchlonohého Karola Dobiaša, žonglérske kúsky Jozefa Adamca či eleganciu Pána futbalistu Ladislava Kunu,“ vymenúva. Napriek tomu, že bol odjakživa „slovanistom telom i dušou,“ dokázal byť rovnako hrdý na skvelú prácu trnavského futbalového mága Antona Malatinského a jeho európske futbalové mužstvo.
Futbalový tím RND - Fortuna
Vo svete nie je veľa divadiel, ktoré majú svoj vlastný futbalový klub. Radošinci taký založili v roku 2000 a dali mu názov Fortuna. Otcom myšlienky bol futbalový agent Emil Kovarovič. Gro mužstva tvoria protagonisti divadla ako Ladislav Hubáček, Mojmír Caban, Richard Felix, Milan Šago a ďalší, ktorým to svedčí nielen na divadelných doskách, ale aj s futbalovou loptou. Nehrajúcim kapitánom tímu je Stanislav Štepka, a ako prvý kočíroval Fortunu hrajúci tréner Dušan Galis.
Mužstvo odohralo rad turnajov i stretnutí. K najpamätnejším patrí zápas v Radošine v auguste 2003, v ktorom Fortuna triumfovala proti hokejovej reprezentácii na čele so Žigmundom Pálffym a Petrom Bondrom. Štepka vtedy prekonal brankára Jána Filca v pokutovom rozstrele. „Dodnes nemôžem uveriť, že som dal gól... a že som vôbec trafil loptu,“ vraví Štepka skromne a s úsmevom.
tags: #stanislav #stepka #prihovor #futbalistom