Spoveď a sväté prijímanie pre rozvedených a znovuzosobášených bez cirkevného sobáša

Sviatosti sú pre katolíckych veriacich nevyhnutne potrebné na spásu a sú prostriedkami, ktoré im pomáhajú k duchovnému rastu. V kontexte súčasnej spoločnosti sa Cirkev často stretáva s otázkami týkajúcimi sa prístupu k sviatostiam pre veriacich, ktorí prešli civilným rozvodom a prípadne vstúpili do nového zväzku. Tento článok sa venuje podmienkam pre prijatie sviatosti zmierenia (spovede) a Eucharistie (svätého prijímania) pre rozvedených a znovuzosobášených, s dôrazom na učenie Katolíckej cirkvi a kánonické právo.

Nerozlučiteľnosť manželstva v katolíckej cirkvi

Základným kameňom katolíckeho učenia o manželstve je jeho nerozlučiteľnosť. Kánonické právo považuje platne uzavreté manželstvo za nerozlučiteľné. Dôležitosť tejto zásady je zdôraznená aj v biblickom učení. Ježiš povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží“ (Mk 10, 11 - 12). Toto Božie prikázanie „Nescudzoložíš!“ je dané na rešpektovanie a zachovávanie.

Túto prax potvrdzuje aj pápež Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio, č. 84, kde uvádza, že Cirkev nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Dôvodom je, že ich stav a životné okolnosti sú v objektívnom rozpore s tým zväzkom lásky medzi Kristom a Cirkvou, ktorý sa práve v Eucharistii naznačuje a uskutočňuje. Rozvedení a znovuzosobášení sú hatení pristupovať k Eucharistii, pretože ich stav a životné okolnosti sú v rozpore s náukou Cirkvi.

V súčasnosti sa Cirkev snaží pristupovať k týmto situáciám s pochopením a milosrdenstvom, čo bolo zdôraznené aj biskupskou synodou, ktorej stanovisko vydal pápež František v apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia. V nej sa uvádza, že „Cirkev musí starostlivo sprevádzať svoje deti, ktoré sa nachádzajú uprostred búrky a hľadajú cestu.“

Platnosť manželstva a proces nulity

Civilný rozvod nie je prekážkou v pristupovaní k sviatostiam, ak po ňom človek nežije v novom zväzku. Civilný dokument autorít nemá presah do kánonického práva. Ak rozvedený človek žije sám, môže naďalej pristupovať k sviatostiam. Prekážkou je spolužitie s inou osobou, teda život v konkubináte, bez ohľadu na to, či sú partneri civilne zosobášení alebo nie.

Defekty manželského súhlasu a nulita manželstva

Cirkevné právo rozoznáva, že manželstvo nemuselo nikdy platne vzniknúť, ak bol prítomný tzv. „defekt manželského súhlasu“. Toto možno prirovnať k nefunkčnému bicyklu s defektom na kolesách - ak manželský súhlas nie je dokonalý, „bicykel“ manželstva nemôže fungovať. Defekty manželského súhlasu môžu byť na strane vôle (napríklad simulovanie, keď si niekto nechce vziať na seba skutočné záväzky manželstva) alebo na strane schopnosti (napríklad pre psychickú nezrelosť alebo neschopnosť).

Dôvodmi nulity manželstva môžu byť:

• Nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva.
• Nedostatočný vek.
• Impotencia niektorého z partnerov.
• Existencia predchádzajúceho platného manželstva.
• Keď je jedna zo strán nepokrstená a nebola udelená dišpenz.
• Defekty vyplývajúce z psychickej prirodzenosti (kánon 1095 CIC), napríklad neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva pre vážne psychické poruchy.
• Zamlčanie vážnej veci, choroby, neschopnosť vziať na seba záväzky.
• Klamstvom dosiahnutý súhlas alebo nedostatok v kánonickej forme.

Ak má niekto podozrenie, že pri slávení manželstva bol prítomný takýto defekt, môže prostredníctvom svojho farára požiadať príslušný cirkevný súd o preskúmanie platnosti svojho manželstva. Cirkevný súd skúma okolnosti, ktoré viedli k uzavretiu manželstva a kvalitu manželského súhlasu. V niektorých prípadoch môže dospieť k morálnej istote, že manželstvo v skutočnosti nebolo nikdy uzavreté (nulita). V kánonickom práve sa potom nepovie, že manželstvo sa skončilo, ale že nikdy nevzniklo. Ak cirkevný súd uzná manželstvo za neplatné, človek sa môže znovu zosobášiť cirkevne.

Sanácia manželstva

Ďalším pojmom, ktorý sa týka situácií neplatného manželstva, je sanácia manželstva. Sanáciu udeľuje biskupský úrad, ak sú manželia civilne zosobášení, žijú spolu spravidla viac ako 10 rokov, chcú zotrvávať naďalej v manželstve a chcú vychovávať deti vo viere. Biskup môže udeliť sanáciu napríklad v situácii, keď je jeden z manželov inej viery alebo neveriaci, odmieta sobáš v katolíckom kostole, ale druhý z manželov - kresťan katolík - túži po sobáši v kostole, pokrstení detí a ich výchove vo viere.

Podmienky pre prijatie sviatostí

Katolícka cirkev jasne stanovuje, kto môže pristúpiť k sviatostiam Eucharistie a zmierenia. Kánon 915 CIC hovorí, že k svätému prijímaniu nemôžu pristupovať exkomunikovaní a postihnutí interdiktom po uložení alebo vyhlásení trestu a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. Kánon 916 dodáva, že kto si je vedomý ťažkého hriechu, nemá sláviť omšu ani prijímať Telo Pána, ak predtým nebol na spovedi. Iba ak je tu vážny dôvod a chýba mu príležitosť vyspovedať sa, má urobiť úkon dokonalej ľútosti, ktorý v sebe zahŕňa predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať.

Rozvedení a znovuzosobášení

Situácia rozvedených veriacich sa líši v závislosti od ich životného stavu:

• Veriaci zosobášení v kostole, civilne rozvedení, žijúci sami: Táto skupina môže prijímať všetky sviatosti, pretože sú verní manželskému partnerovi, s ktorým uzatvorili sviatostné manželstvo. Možnosť pristupovať k sviatostiam formálne potvrdzuje povolenie žiť oddelene od manželského partnera, tzv. „odluka“, ktorú udeľuje miestny ordinár (biskup) na odporúčanie miestneho farára. Nejde o „povolenie pristupovať k sviatostiam“, lež o povolenie manželskej odluky, pričom takéto manželstvo sa stále považuje za platne uzavreté a nerozlučiteľné.
• Veriaci civilne rozvedení a znovuzosobášení (alebo žijúci v konkubináte): Táto skupina nemôže pristúpiť k spovedi (dostať rozhrešenie) a pristúpiť k Eucharistii. Dôvodom je, že ich životný stav je v rozpore s učením Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva. Ak by takíto veriaci prijímali sviatosti, mohlo by to u ostatných veriacich vyvolať pochybnosti o nerozlučiteľnosti manželstva. Nemôžu tiež vykonávať v Cirkvi určité funkcie, napríklad byť lektorom pri svätej omši.

Avšak, aj pre rozvedených a znovuzosobášených existuje možnosť prístupu k sviatostiam v špecifickom prípade. Ak sa odlúčia od osoby, ktorá nie je ich platným manželom, t. j. ak budú žiť ako priatelia, ako brat a sestra (bez manželských intímností), môžu požiadať o povolenie pristupovať k sviatostiam.

Duchovné prijímanie a iné formy účasti

Aj keď rozvedení a znovuzosobášení nemôžu v určitých prípadoch pristupovať k sviatostiam, nemajú pocit, že by boli vylúčení z Cirkvi. Katolícka cirkev ich stále považuje za svojich členov. Môžu sa plne zapájať do života farnosti a prehlbovať svoju vieru prostredníctvom:

• Počúvania Božieho slova.
• Účasti na svätej omši (bez sviatostného prijímania).
• Osobnej a spoločnej modlitby.
• Vychovávania detí v kresťanskej viere.
• Konania skutkov milosrdenstva a lásky.
• Zapájania sa do cirkevného života.
• Žitia v duchu kajúcnosti.

Významným prvkom je aj duchovné sväté prijímanie, ktoré je aktom túžby po spojení s Kristom v Eucharistii, aj keď sviatostné prijímanie nie je možné. Tento termín má dlhú tradíciu v Cirkvi a znamená akt viery a túžby po Kristovi. Kto prijíma duchovné sväté prijímanie, nemôže byť súčasne v stave ťažkého hriechu a má vyvíjať úsilie o zmenu svojho života.

Pre tých, ktorí vstúpili do nových vzťahov, existujú programy ako „rozVEDENÍ k Bohu“, ktoré im majú ukázať, že ich miesto v Cirkvi stále majú. Ponúkajú im duchovné obnovy, modlitbové stretnutia a sprevádzanie, aby aj bez prístupu k sviatostiam mohli čerpať z duchovných zdrojov.

Pastoračné výzvy a milosrdenstvo Cirkvi

Problematika rozvedených a znovuzosobášených nie je jednoduchá a Cirkev ju vníma s hlbokým pastoračným záujmom. Kňaz Martin Trizuljak na internetovej stránke Rodinkovo poskytuje rady pre týchto veriacich, zdôrazňujúc, že úlohou Cirkvi je sprevádzať. Cieľom Cirkvi je spása duší, a ako povedal Pán Ježiš, neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. Cirkev uchováva Kristovo učenie a je stĺpom a oporou pravdy.

Podľa slov kňaza, ktorý prednášal k danej téme, Mateja Trizuliaka, to, čo môže sprevádzanie poskytnúť ľuďom po rozvode, je stretnutie s tými, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou. Pre niektorých to môže byť úľava, pretože status rozvedeného, ktorý považujú za zahanbujúci, sa vďaka spoločenstvu rozplynie. Mnohí rozvedení sa cítia vylúčení z Cirkvi a neraz ju opustia, pretože prístup k sviatostiam už nie je taký jednoduchý.

Je nevyhnutné rozlišovať medzi milosrdenstvom a pseudomilosrdenstvom. Milosrdenstvo Cirkvi nespochybňuje kresťanskú pravdu, ale hľadá cesty, ako priblížiť ľudí k Bohu aj v zložitých životných situáciách. Pápež Ján Pavol II. rozhodol, že rozvedení a znovuzosobášení, ktorí žijú ako brat a sestra, môžu prijať sviatosť pokánia a Eucharistie. V takejto situácii je potrebný rozhovor so skúseným spovedníkom, ktorý dokáže s porozumením, diskrétne a taktne posúdiť konkrétnu situáciu (porov. FC 84).

Pojem ťažkého hriechu (gravitas culpae) zahŕňa nielen objektívnu závažnosť skutku, ale aj plné vedomie a slobodný súhlas konajúcej osoby. V pastorácii je dôležité zohľadniť via paenitentialis, teda cestu pokánia a obrátenia. Rozhrešením sa neospravedlňuje hriech, ale hriešnik, ktorý sa túži obrátiť, a tak sa mu v ťažkej situácii dáva sila, aby vytrval na novej ceste.

Veriaci, ktorí sú rozvedení a žijú v novom civilnom zväzku, sú pozvaní k účasti na živote Cirkvi a k duchovnému sprevádzaniu. Hoci pre pretrvávajúci stav, ktorý je objektívne v rozpore s cirkevnou náukou o manželstve, nemôžu pristupovať k sviatostiam zmierenia a Eucharistie, môžu prehlbovať svoj vzťah s Bohom inými spôsobmi, v nádeji na milosrdenstvo a na možnosť usporiadať svoj život v súlade s učením Cirkvi.

tags: #spoved #a #prijimanie #bez #cirkevneho #sobasa