Vianočné sviatky na Slovensku sú oddávna prepletené s bohatou mozaikou tradícií, zvykov a hlbokého duchovného významu. Od starobylých rituálov z vidieka až po moderné trendy, Vianoce stále predstavujú obdobie pokoja, rodinného tepla a zamyslenia. Ponorte sa s nami do sveta slovenských Vianoc, ich historického kontextu, aktuálnych zvyklostí a inšpirácií pre celú rodinu, vrátane pohľadu na to, ako sa Vianoce slávia vo svete.
Advent a duchovná príprava na Vianoce
Advent je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.
Vianoce na Slovensku v minulosti (rok 1924)
Rok 1924 bol v Československu obdobím, keď sa mladý štát snažil upevniť svoje základy a zlepšiť životné podmienky svojich obyvateľov. Slovenské mestá začali pociťovať výhody modernizácie, no na vidieku boli tradície a zvyky stále hlboko zakorenené v každodennom živote. Vianočné sviatky vtedy mali iný charakter - boli menej komerčné, no o to viac prepojené so zvykmi, poverami a symbolikou. Etnologička Katarína Nádaská nám priblížila nielen tradičné jedlá a zvyky, ale aj to, ako vianočné sviatky ovplyvňovali rozvoj nového štátu a aké miesto v nich mala propaganda.
Spoločenské pomery v Československu v roku 1924
Rok 1924 bol pre mnohých obdobím, keď sa spoločnosť pomaly spamätávala z prvej svetovej vojny. Na Slovensku sa začínal rozvoj, a hoci chudoba bola stále prítomná, ľudia pociťovali zlepšenie životných podmienok. Československo bolo v tom čase už niekoľko rokov stabilnou parlamentnou demokraciou s prezidentom, parlamentom a najvyšším súdom. Slovenské ženy patrili medzi prvé v Európe, ktoré získali volebné právo a mali možnosť študovať na novozaloženej Univerzite Komenského. Na Slovensku sa rozvíjala infraštruktúra - budovali sa nové cesty a železnice, priemysel postupne dobiehal české regióny. V kultúre dominovalo Slovenské národné divadlo, kde sa hrávali predstavenia v slovenčine, češtine, maďarčine a nemčine, čo odrážalo jazykovú rôznorodosť krajiny.
Modernizácia a „Vianočné stromy republiky“
V mestách sa začala tradícia stavania „vianočných stromov republiky“. V Bratislave bol tento strom postavený pred Národným divadlom a bol ozdobený elektrickými svetlami, čo bolo novinkou spojenou s elektrifikáciou Slovenska. Stromy boli osvetlené aj v ďalších väčších mestách, ako Košice a Žilina. Elektrifikácia postupne prenikala aj na vidiek, hoci oveľa pomalšie.
Vianočné darčeky "od Ježiška"
Nádielka “od Ježiška” pod stromčekom bola štedrejšia, keďže ekonomická situácia sa po skončení Veľkej vojny zlepšila a ľudia mali viac peňazí. Deti dostávali praktické aj zábavné darčeky, ako knihy, pastelky, školské pomôcky (tabuľky a griflíky), spoločenské hry, športové potreby (sánky, lyže, korčule) či bábiky a futbalové lopty.
Tradičné zvyky a povery
V minulosti boli Vianoce spojené s množstvom zvykov a povier, ktoré mali symbolický význam a odrážali spôsob života ľudí v danom období. Napríklad na Štedrý deň sa verilo, že sa z domu nesmie nič požičiavať - či už potraviny, alebo predmety. Ľudia sa obávali, že by sa tieto veci mohli vrátiť „počarované“. Tiež bolo zvykom, že skoro ráno na Štedrý deň prišli muži do domu zaželať požehnané sviatky. To bolo považované za dobré znamenie. Naopak, nebolo žiaduce, aby sa prvými návštevníkmi v ten deň stali ženy, pretože to prinášalo smolu. Pri upratovaní, ak sa smeti odniesli k dverám suseda, verilo sa, že sa tým rodina zbaví bĺch na celý rok. Keď už bola rodina hotová s varením a pečením, začali sa prípravy na štedrú večeru. Pod vianočný stromček sa položila malá otiepka sena, okolo stola sa rozložila slama a do kúta izby sa umiestnil snop ovsa. Tieto symboly mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Na východnom Slovensku bol ešte v roku 1924 zachovaný zvyk, že rodina po štedrej večeri spala na zemi na slame. Tento zvyk mal pripomínať, že Ježiš Kristus sa narodil v maštali na slame.
Štedrá večera kedysi: Rozdiely medzi vidiekom a mestom
Na vidieku sa Štedrá večera niesla v duchu tradičných zvykov a symboliky. Stôl sa prikryl čistým, novým obrusom, pod ktorý sa kládlo obilie na znak hojnosti. Na stole nechýbali oplátky - tie si už gazdiná pripravovala sama a každý si z nich odlomil kúsok pred jedlom. Jedlá na vidieku zahŕňali rôzne druhy polievok: kapustovú, hubovú, mliečnu alebo fazuľovú. Z hlavného jedla sa podávali bobáľky (opekance) s makom, ryža, varená alebo pečená ryba, a kaše - kukuričná, krupicová či ryžová. Na východnom Slovensku boli súčasťou večere aj pirohy - buď sladké s lekvárom, alebo slané so zemiakmi. Po večeri často prichádzali koledníci, ktorí spievali vianočné piesne pod oknami domov. Tento zvyk na vidieku pretrval až do druhej svetovej vojny.
Vianočné koláče a pochúťky
Na vidieku sa piekli kysnuté koláče - makovníky, tvarohovníky a orechovníky, ktoré mali vydržať celé sviatky. Medovníky sa pripravovali už na začiatku adventu a slúžili nielen ako pochúťka, ale aj ako ozdoba na stromček. Typickou pochúťkou bolo sušené ovocie - slivky, jablká a hrušky, ktoré si ľudia pripravovali vo veľkom množstve. Deti si ich obľúbili ako jednoduchú a zdravú náhradu sladkostí. V mestách sa začali objavovať modernizované zvyky. Pod obrus sa namiesto obilia kládli šupiny z kapra alebo peniaze, ktoré si ľudia uchovávali v peňaženkách pre finančnú hojnosť. Pečenie koláčov bolo rozmanitejšie - objavovali sa vianočky, bábovky a prvé druhy drobného pečiva, ako grilážky, kokosové pusinky či medvedie labky.
Propaganda počas Vianoc v roku 1924
V roku 1924 ešte nebola vianočná propaganda výrazným prvkom sviatočných osláv. Československo bolo mladým unitárnym štátom a vianočné sviatky sa často využívali na zdôraznenie významu vzniku republiky. V mestách sa organizovali „Vianočné stromy republiky“, čo boli veľké verejné vianočné stromčeky symbolizujúce jednotu a nový začiatok pre obyvateľov Československa. Na vidieku sa tento politický rozmer prejavoval len mierne, najmä prostredníctvom článkov v tlači, ktoré oslavovali výhody republiky. Tieto texty mali často jemne propagandistický tón a zdôrazňovali, že ľudia žijú lepšie ako počas Rakúsko-Uhorska. Systémová propaganda, akú poznáme z neskorších období, prišla až v 30. rokoch, keď nacistické Nemecko a Sovietsky zväz využívali sviatky na šírenie ideológií. Na Slovensku sa takéto vplyvy objavili až neskôr. Vianoce roku 1924 tak predstavovali predovšetkým oslavu pokoja a jednoty v novovzniknutom štáte s dôrazom na národné hodnoty a nový začiatok pre obyvateľov Československa.
Súčasné slovenské vianočné zvyky a tradície
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
- Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka s cesnakom a medom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Medový krížik na čele: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Extra tanier pre pocestného: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska a je bezpochyby jednou z najobľúbenejších tradícií.
- Pôst na Štedrý deň: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka pri stole: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Horiaca svieca: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Sfukovanie sviece na Kysuciach: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
VIANOCE na Slovensku!
Darčeky a zábava pre deti počas Vianoc
Hľadáte zaujímavé knižky, ktoré by vašim deťom skrátili čakanie na Ježiška, spríjemnili obdobie adventu alebo im priblížili vianočné zvyky a tradície? Alebo potrebujete tipy na vianočné darčeky? Pretože tipov je veľké množstvo, pre prehľadnosť sme ich rozdelili do troch vekových kategórií. Ako bonus sme pre vás na záver prichystali niekoľko tipov na tematické pracovné a nálepkové zošity.
Knihy pre bábätká a najmenšie batoľatá
Bábätká a tie najmenšie batoľatá sa väčšinou ešte nepýtajú, čo im prinesie pod stromček Ježiško. Pre takéto mrňata sú skvelé zvukové leporelá. S vianočnou tématikou sú dostupné knihy, ktoré zoznamujú s melódiou hádam najznámejšej vianočnej pesničky. Na konci knižky ich určite poteší rozsvietené svetielko na vianočnom stromčeku. Malé ušká určite zaujmú aj melódie a zvuky vo Winter Wonderland Sound book. Príbeh o narodení Ježiška tým najmenším deťom priblíži leporelo Twinkly Twinkly Nativity Book, ktoré je plné farebných obrázkov, hmatových prvkov a hlavne svetielok! Vďaka perforovaným stránkam svetielka predstavujú na každej dvojstrane niečo iné - niekde svätožiaru, inde svetlá lucerien alebo betlehemskú hviezdu oznamujúcu Trom kráľom narodenie Ježiška. Deti medzi prvým a druhým rokom upútajú krásne veľkoformátové leporelá plné príbehov a detailov, ako napríklad Potulky zimou, ktoré ich prevedú celým zimným obdobím.
Knihy pre deti od dvoch rokov
Detičky od dvoch rokov začínajú pomaly vnímať všetku tú slávu okolo Vianoc. Spoločne s vami sa budú učiť slová pesničky a spoznávať jednotlivé hudobné nástroje. V ponuke je aj zvuková kniha Luskáčik, ktorá je určená presne pre tento vek. Väčšie deti si už radi prezerajú knižky samé. Vďaka svietiacej knihe Twinkly Twinkly Nativity Book, ktorú sme už spomínali v predchádzajúcej kategórii, sa naplno ponoria do príbehu o Ježiškovi. Do vianočných príprav ich môžete zapojiť vďaka rozkladaciemu leporelu v podobe domčeka Vianočné mestečko. Ponúka sa aj Magnetická kniha Vianoce, ktorá deťom dokonale spestrí čakanie na Ježiška a adventný čas. Obsahuje až 110 magnetiek, z ktorých si deti môžu stavať podľa ľubovôle, alebo postaviť scénu podľa priloženej kartičky. Tie sú tam štyri a znázorňujú Vianočné trhy, Ozdobovanie vianočného stromčeka, Stavenie snehuliaka a Gulovačku. Deti vďaka knižke zapracujú na svojej kreativite a jemnej motorike. Medzi obľúbené interaktívne knihy patrí edícia Kúzelné čítanie, na ktoré potrebujete vlastniť elektronické kúzelné pero. Minulý rok vyšla krásna novinka aj pre mladšie deti - Vianočné spievanky s Usmievankou. Ak už vaše detičky rady počúvajú, keď čítate, určite sa spoločne pustite do čítania týchto prekrásnych zimných a vianočných knižiek.
Tipy na knihy pre staršie deti
Aj v kategórii pre staršie deti sa objavili krásne novinky. Ako prvú musíme spomenúť dlho očakávanú dotlač knižky Luskáčik s nádhernými ilustráciami od E.T.A. Hoffmanna. Na nasledovnú knižku si možno niektorí pamätáte ešte z detstva. Zimná knižka pre Lucinku vyšla prvýkrát v roku 1978 a stala sa klenotom mnohých rodinných knižníc. Preto sa nesmierne tešíme, že sa tento rok objavila v knižnej ponuke opäť, v novom šate, ale samozrejme s pôvodnými ilustráciami. Kniha rozpráva krásny príbeh o Lucke, ktorá prvýkrát Vianoce prežije bez rodičov, u babičky a dedka, lebo jej rodičia očakávajú v nemocnici narodenie bračeka Kubka. Minulý rok potešila vianočná Mimi a Líza Záhadné vianočného svetla, ktorú sa odporúča prečítať všetkým, nie len milovníkom Mimi a Lízy. Vydajú sa v nej na cestu časom do minulosti, aby zistili, prečo svetielka na spoločnom domovom vianočnom stromčeku nikdy nesvietia. Pre tých, čo poznajú Grinča, najväčšieho hundroša na svete, vyšla kniha o Grinčovi aj v slovenčine. Titul Ako Grinč ukradol Vianoce bravúrne do slovenčiny prebásnil pán Ľubomír Feldek. Na zimu naladí aj príbeh o zvončekoch, kde tri zvonili a ten najmenší nie - kniha odpovie na otázku, prečo a ako mu môžu zvieratká pomôcť. Knižka Somárik a vianočný anjel zas rozpráva príbeh somárika, ktorý sa za pomoci vianočného anjela vydal na cestu do Betlehema, nájsť svoju mamičku, ktorá má dôležitú úlohu: strážiť malého Ježiška. Kniha odhalí, kto sa k nim na ceste pridá.
Tematické pracovné a nálepkové zošity
Magnetickú knihu Vianoce sme už spomínali aj v predošlej vekovej kategórii. Nalepovanie je vždy skvelá kreatívna zábava. Nálepkové zošity s vianočnou tematikou sa dokonale hodia ako malý darček k Mikulášovi a ako zábava na dlhé zimné večery. Samolepková knižka Tešíme se na Vánoce prevedie deti na 24 stranách vianočnými prípravami a činnosťami. V nálepkovom zošite Vianočný príbeh sa vďaka samolepkám deti zoznámia s príbehom o narodení Ježiška. Pokiaľ vaše deti rady obliekajú bábiky, nálepkový album Sticker Dolly Dressing Winter Wonderland a Sticker Dolly Dressing Christmas bude pre nich ako sen. Ďalšou alternatívou "obliekacieho" nálepkového zošita sú Šaty pre Anouk, kde dievčatá nájdu až 300 samolepiek na obliekanie eskimáckych dievčatiek. Nie len nálepky, ale najmä rôzne úlohy a kreatívne činnosti nájdu v zošite Slečna Králíčková: V Zime, v ktorom sú dokonca aj 3D modely, s ktorými sa deti dlho pobavia. Zabavte deti počas adventu a Vianoc nejakou zmysluplnou kreatívnou aktivitou. Fingerprint Activities Christmas patrí už dlhodobo k najobľúbenejším vianočným aktivity zošitom a krásne podporuje detskú kreativitu, keďže deti v zošite dotvárajú obrázky pomocou svojich vlastných odtlačkov prstov. Väčšie detičky zaujme obľúbená Labková patrola Adventná škrabkacia knižka, ktorá slúži ako adventný kalendár s úlohami. Pre staršie deti, ktoré milujú kreslenie, sa odporúča zošit Ako nakresliť soba a iné vianočné roztomilosti, kde je na každej dvojstránke ukázané, ako dané zvieratko nakresliť krok po kroku. Ilustrácie sú pritom veselé, vtipné, plné rôznych vianočných detailov. Ak ale hľadáte typický aktivity zošit, tak odporúčame 24 dní Vianoc. Zošit obsahuje rôzne úlohy, labyrinty, spájačky, rozdiely. Veľkou výhodou zošita je, že je zotierateľný. Akúkoľvek úlohu deti vyplnia priloženou fixkou, môžu si ju následne zotrieť a riešiť kedykoľvek opäť.
Moderné trendy vo vianočnej výzdobe
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka, vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom, a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Pokiaľ máte vo svojom domove či firme väčší priestor a chcete, aby váš vianočný stromček vynikol, určite by ste nemali prehliadnuť ponuku extra širokých stromčekov. Tieto stromčeky sú od tých klasických širšie o 15 - 20 cm a dokonalo vyplnia voľný priestor v akejkoľvek miestnosti. Široký vianočný stromček pôsobí hustejšie a mohutnejšie a vďaka veľkému počtu 3D vetvičiek má dokonalo realistický vzhľad.
Vianočné zvyky a tradície vo svete
Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši, čo svedčí o bohatosti svetových vianočných osláv.
- Grécko: Obyvatelia majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách či v záhradách. V domovoch majú plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky, na ktorom visí bazalka obaľujúca drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31. decembra.
- Taliansko: Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
- Ukrajina: Vianoce sa oslavujú 6. januára. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv.
- Anglicko: Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
- Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
- Holandsko: V Holandsku je zvykom, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.
- Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra.
- Bulharsko: V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
- Rumunsko: V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
- Argentína: Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
- Mexiko: Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
- Kolumbia: Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
- Peru: Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
- India: V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
- Filipíny: Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
- Egypt: Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
- Austrália: Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Porovnanie Vianoc: Rok 1924 vs. Súčasnosť
Betlehem ako hlavný symbol Vianoc v roku 1924
Vianoce mali v roku 1924 hlbší duchovný charakter, keďže ich podstata spočívala najmä v oslave narodenia Ježiša Krista. Betlehem bol symbolom Vianoc, nie vianočný stromček, ktorý sa v tom čase ešte len dostával do popredia. Každá rodina mala svoj vlastný Betlehem, ktorý si vážila a často si ho generácie odovzdávali. Betlehemy boli rôzne - drevené, voskové či papierové a ich výroba i starostlivosť o ne patrili k významným tradíciám.
Vianočný stromček ako novinka
V roku 1924 už stromčeky boli súčasťou Vianoc, ale skôr ako novinka. Deti si v tom čase neprajú darčeky pod stromčekom, ale stromček samotný. Stromček sa považoval za darček a jeho zdobenie bolo jednoduché, často pozostávalo zo slamených ozdôb.
Zmeny vo výzdobe domácností
Zdobenie domácností sa od roku 1924 výrazne zmenilo. Zatiaľ čo v tom čase bol novinkou strom republiky s prvými elektrickými žiarovkami, dnes sú Vianoce charakteristické prezdobenými stromčekmi, svetelnými dekoráciami, blikajúcimi reťazami a osvetlenými domami, čo je fenomén posledných desaťročí.
Nemenné posolstvo Vianoc
Dnešné Vianoce sú často spojené so stresom, najmä pre ženy, ktoré popri práci zabezpečujú, aby bolo všetko dokonale pripravené - upratané, navarené a darčeky nakúpené. Tento tlak môže zatieniť pokoj a pohodu, ktoré by mali byť základom Vianoc. Napriek všetkým zmenám a modernizácii však posolstvo Vianoc zostáva nemenné. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.