V banských lokalitách Slovenska predstavovala čipkárstvo dôležité doplnkové ženské zamestnanie. Táto štúdia dokumentuje výrobu čipiek v banskej obci Hodruša - Hámre v období rokov 1929 - 1952, čo predstavuje časové vymedzenie fungovania miestnej čipkárskej školy.
Fungovanie čipkárskej školy v Hodruši
Na základe dostupných archívnych materiálov sa podarilo zdokumentovať systém fungovania školy, vrátane jej zriaďovateľa, spôsobu financovania a početných zmien sídla školy, z ktorých to posledné bolo v tzv. Duchoňovskom dome. Osobitná pozornosť je venovaná učiteľke Adele Lackovej, ktorá školu viedla počas celého obdobia jej existencie.
Charakteristika študentiek a organizácia výučby
Štúdia podrobne predstavuje žiačky školy, pričom ich charakterizuje z hľadiska počtu, veku, ako aj dosiahnutých pracovných výsledkov. Dokumentácia obsahuje aj informácie o:
- organizácii samotného vyučovacieho procesu,
- spôsobe následného predaja hotových výrobkov.
Významným prvkom práce je porovnanie prevádzky školy pod vedením Pražského štátneho školského ústavu pre domáci priemysel so správou pod patronátom Spolku pre podporu domácej výroby. Kľúčové sú najmä ukazovatele odbytu čipiek a zabezpečenie kontinuálnej výroby prostredníctvom dodávok vzorov a materiálov. Pre úspech školy bola dôležitá nielen lokálna, ale aj medzinárodná propagácia, o čom svedčí účasť výrobkov na medzinárodných výstavách.
Analýza etnografického fondu Slovenského banského múzea
Druhú časť štúdie tvorí analýza čipiek z hodrušskej školy, ktoré sú súčasťou etnografického fondu Slovenského banského múzea. Zbierka pozostáva z 350 kusov čipiek, ktoré boli do fondu prijaté v 30. rokoch 20. storočia.
Samostatne sú spracované čipky pochádzajúce z iných slovenských banských lokalít, predovšetkým zo Španej Doliny, obce s bohatými čipkárskymi tradíciami. Dokumentované sú:
| Kategória | Popis |
|---|---|
| Dekoratívne motívy | Analýza ornamentiky a ich terminológie |
| Autorská tvorba | Identifikácia autoriek a datovanie |
| Technické pomôcky | Prehľad nástrojov zo zbierkového fondu múzea |
Zdroje a metodológia výskumu
Význam tejto práce spočíva v spracovaní rozsiahlej zbierky múzea v kontexte tradície čipkárskej výroby v banských oblastiach so zdôraznením úlohy školy v Hodruši. Ako základné pramene poslúžili:
- Písomnosti Štátnej čipkárskej školy v Hodruši (1929 - 1950), uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici (pobočka Banská Štiavnica).
- Čipkárska zbierka z etnografického fondu múzea.
Pre hlbšie pochopenie atmosféry v škole boli nesmierne dôležité spomienky jej poslednej žijúcej žiačky, pani Evy Trenčanovej.
Palickovanie
tags: #splnenie #priani #s #kamennym #trojuholnikom