Vianočné sviatky patria medzi najvýznamnejšie kresťanské a zároveň aj občianske sviatky v roku. Ich rodinným vrcholom je u nás predvečer narodenia Ježiša Krista, 24. december, teda Štedrý deň. Vianoce sa oslavujú už od 7. storočia a sú opradené mnohými tajomstvami, tradíciami a zvykmi, ktoré majú priniesť šťastie, zdravie a bohatstvo a zároveň vyjaviť budúcnosť.
V minulosti sa na Vianoce pripravovali kresťania už dlhší čas pred Štedrým dňom, a to v takzvanom advente, čo znamená príchod - príchod Ježiša Krista. Toto obdobie bolo charakteristické duchovnou prípravou na Vianoce. Okrem duše malo očistiť aj telo, čo sa prejavovalo zrieknutím sa mäsa a mäsových výrobkov.
Príprava domácnosti a tela
Očistou prechádzali aj domácnosti. Gazdiné upratovali svoje príbytky namáhavo, ale ekologicky, bez moderných hygienických a čistiacich prostriedkov, práčok a vysávačov. Odtiahli alebo vyniesli nábytok z izby a zvnútra vybielili steny. Hlinené podlahy vymazali, pričom jamky v zemi najprv pozatierali guľôčkami, alebo ich len pokropili vodou a zamietli. Vyumývali obloky, umyli špinavé riady, poprali, čo bolo treba, a nakoniec obliekli čisté obliečky na periny. Najlepšie bolo dať obliečky jeden alebo dva dni pred Štedrým dňom a dávať pozor, aby sa „neupískali“. Gazdiná vo vyupratovanom dome ešte poslednýkrát skontrolovala všetky zásoby, nachystala teplú vodu a v drevenom korýtku vykúpala všetky deti, aby boli na Štedrý deň čisté, ľuďom a Pánu Bohu milé.
Vianočné prípravy na vidieku v minulosti často začínali už v novembri. Mesiac november sa podľa staroslovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a svätý Martin, patrón vojakov a koní, prinášal symbolicky sneh, ak prichádzal na bielom koni. Toto obdobie bolo známe vierou, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlí duchovia či bosorky, preto sa ľudia chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek.
Symbolika a spojenie s prírodou
Vianoce našich dávnych predkov boli poprepletané očakávaním a vďačnosťou z príchodu Božieho dieťaťa na svet, spolu s rôznymi obradmi, obyčajmi a tradíciami. Vianočné sviatky sa spájali s magickým obdobím rituálov, pomocou ktorých sa pokúšali zabezpečiť svojej rodine šťastie a prosperitu počas celého budúceho roka. Spätosť s prírodou bola prostá a zároveň zložitá. Nesúvisela len s namáhavým spôsobom získavania obživy, zabezpečením obydlia a odevu. Krajina, jej tajomné javy a úkazy, striedanie svetla a tmy, tepla a zimy, neznáme situácie a zvraty kládli našim predchodcom otázky, na ktoré nepoznali odpovede.
Pohanské korene Vianoc siahajú do starovekých osláv zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas sa využíval na upratovanie domov do posledných detailov, vrátane podláh, oblokov či dokonca fasády, ktorú bielili vápnom. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a svätý Martin, patrón vojakov a koní, prinášal symbolicky sneh, ak prichádzal na bielom koni. Toto obdobie bolo známe vierou, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlí duchovia či bosorky, preto sa ľudia chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek.
Vplyv prírody na tradície bol zásadný. Napríklad jedlá ako kapustnica či šošovicová polievka mali svoje symbolické významy. Šošovica, svojím tvarom pripomínajúca dukáty, mala priniesť peniaze, blahobyt a šťastie. Kapustnica sa často pripravovala nakyslo a pridávali sa do nej slivky.
Vianočný stromček a betlehemy
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka sa k nám dostala z pobaltských krajín a nemeckého severu. Naši predkovia ho na Štedrý deň ráno zavesili k stropu špičkou dole, ozdobili orechami, jablkami, slamou a šúpolím z kukurice. Až oveľa neskôr sa pridali sviečky. Stromček mal byť ochranným symbolom pre rodinu, aby ju neopustila hojnosť. Do našich krajín sa dostal až okolo roku 1800, najprv do miest. Na vidieku sa objavil neskôr, až do prvej svetovej vojny na dedinách stačila ozdobená smreková vetvička. Tou dobou sa začali stromčeky na Vianoce umiestňovať do podstavca na zem tak, ako to robíme dnes. Vznik vianočného stromčeka, ako ho vnímame dnes, sa spája so 16. storočím a s mestským protestantským prostredím. Stromčeka dostal až v polovici 19. storočia a koncom 19. storočia zavítal aj na vidiek. Jeho prvotný účel nebola estetika, ale mal zabezpečiť prosperitu. Atmosféru Vianoc často dopĺňali aj betlehemy.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Nasledovala príprava štedrovečerného stola. Mnohé zvyky mali zabezpečiť prosperitu, zdravie a súdržnosť rodiny. Na štedrovečerný stôl sa dával nový doma tkaný obrus pretkávaný červenými nitkami, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Pod obrus sa vkladalo obilie, strukoviny, drobné mince či rybie šupiny, ktoré mali zabezpečiť prosperitu a dostatok peňazí po celý rok. Na stole nesmelo chýbať jablko - symbol zdravia. Po večeri sa zvyklo rozkrájať a podľa tvaru jadrovníka predpovedať budúcnosť. Keď ste v jabĺčku našli jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to rodinné šťastie a zdravie. Ak v ňom bol tvar kríža, neveštilo to nič dobré. Súdržnosť rodiny mala zabezpečiť aj železná reťaz, ktorou sa omotal štedrovečerný stôl. Pod stôl sa položil rýľ, či sekera, lemeš alebo čerieslo - predmety symbolizujúce pevné zdravie pre všetkých.
Každý prvok na sviatočnom stole mal svoj presne vymedzený účel. Symbolom hojnosti boli napríklad orechy, med, cesnak, či rybia polievka pripravená z ryby. Voňavá sviečka symbolizovala svetlo, ktoré na svet prináša slnko. V rohoch stola sa dávali chlieb a koláče, ktoré mali zabezpečiť dostatok jedla v nasledujúcom roku.
Rituály pri štedrovečernom stole zahŕňali aj rôzne veštby. Dievčatá si písali mená mužov na papieriky a každý deň jeden spálili, aby na Štedrý deň zistili meno ženícha. Hádzanie črievicou za hlavu malo predpovedať vydaj. Ak črievica dopadla na zem otočená špičkou k dverám, dievča sa do roka vydá. Škrupinky orechov so sviečkou plávajúce v mise naplnenej vodou mali predpovedať, či sa dievča dostane do sveta. Liatie olova alebo vosku vyžadovalo veľa fantázie na určenie významu odliatku.
Súčasťou večere bola polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Nechýbali pupáky s makom a medom. Za pôstne jedlo bola považovaná varená ryba so zemiakmi či chlebom. Zo štedrej večere dostali i hospodárske zvieratá.
Zvyky a povery spojené s Vianocami
Povery a zvyky mali zabezpečiť prosperitu, zdravie a súdržnosť rodiny. Napríklad omrvinky, ktoré ostali po večeri na stole, mali mimoriadny význam. Gazdiné ich na druhý deň pozbierali do čistého obrúska, časť z nich spálili, aby bol dom ochránený pred požiarom, a časť nechali, aby v prípade choroby dymom z omrviniek okiadzali chorého.
Predpovedanie budúcnosti bolo neoddeliteľnou súčasťou vianočných zvykov. Súčasťou večere bola polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Nechýbali pupáky s makom a medom. Za pôstne jedlo bola považovaná varená ryba so zemiakmi či chlebom. Zo štedrej večere dostali i hospodárske zvieratá. Omrvinky, ktoré ostali po večeri na stole, mali mimoriadny význam. Gazdiné ich na druhý deň pozbierali do čistého obrúska, časť z nich spálili, aby bol dom ochránený pred požiarom, a časť nechali, aby v prípade choroby dymom z omrviniek okiadzali chorého. Vyvrcholením štedrého večera bola polnočná omša.
Vianočné jedlá mali symbolický význam. Napríklad šošovicová polievka mala priniesť peniaze a hojnosť. Kapustnica s hríbmi či kyseľ, obilninová kyslá polievka, tiež patrili k tradičným jedlám. Jedli sa aj opekance s makom, keďže sa dodržiaval pôst. Pôvod zvyku jedenia ryby siaha do kresťanstva, kedy ryba bola a je jeho symbolom, a rovnako bola pôstnym jedlom, ale jedávala sa väčšinou len v panských domoch. Mäso sa mohlo jesť až po polnoci. Štedrovečerná večera sa väčšinou skladovala z viacerých chodov, zo siedmych, niekde až deviatich. Niekde sa dodržiavala tradícia zjesť z každého jedla len tri sústa. Nachystaný čakal i tradičný štedrák. Popíjala sa pálenka, alebo hriatô. Nezabúdalo sa s jedlom ani na dobytok a hydinu.
Ochranné rituály mali zabezpečiť ochranu domácnosti pred zlými duchmi a nešťastím. Posypanie domu múkou alebo soľou bolo symbolom čistoty a ochrany. Dom mal byť počas Štedrého večera uzamknutý, aby sa zabránilo vstupu zlých síl. Nosili sa cesnak a med. Cesnak bol silný nástroj proti duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť.
Predpovedanie budúcnosti bolo neoddeliteľnou súčasťou vianočných zvykov. Dievčatá si veštili s jablkom, z ktorého každý deň odkusovali až do Štedrého dňa. Keď sa ozval zvon k polnočnej omši a akého prvého mládenca zbadali, ten mal byť ich manželom. Pripravovali si aj lístočky s menami až do Vianoc, kde napísali mená mládencov a ktorý im posledný vyšiel, ten mal byť ich milým. Tento zvyk sa robieva aj dodnes. Lialo sa olovo.
Darčeky sa v začiatku vôbec nedávali, a ak áno, tak len formou jabĺčka, orieška, či medovníka. Neskôr, keď sa stromčeky začali umiestňovať do podstavca na zem, sa začali dávať aj iné darčeky.
Vyvrcholenie Vianoc
Vyvrcholením štedrého večera bola polnočná omša. Cirkevne stanovený 25. december je najväčší vianočný sviatok. Na Boží deň, teda 25. decembra, sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu.
Na Štefana, teda 26. decembra, boli ľudia veselší a neostávali už len doma. Konali sa aj veľké zábavy.
Vianoce boli pre našich predkov magickým obdobím rituálov. Pomocou nich sa pokúšali zabezpečiť svojej rodine šťastie a prosperitu počas celého budúceho roka. Mnoho zvykov sa líšilo podľa regiónov. Napríklad zatiaľ čo niektoré rodiny jedli kapustnicu, v iných nemohla na stole chýbať šošovicová polievka. Jej tvar pripomínal dukáty, preto naši predkovia verili, že im prinesie dostatok peňazí, blahobyt a šťastie. Väčšinou sa pripravuje nakyslo a pridávajú sa do nej slivky.
Zmena životného štýlu a pokrok v posledných desaťročiach sformovali naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách. Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu.