Nádherné územie, kde sa rieka Torysa liala a stromy rozkvitali, začali v dávnych časoch osídľovať prvé skupiny roľníkov - kolonistov. Títo osadníci prenikali z Košickej kotliny údolím Torysy do Šarišského podolia. Ľud bukovohorskej kultúry vytváral pomerne súvislé osídlenie nielen na území terajšieho mesta, ale v celom Šarišskom podolí. Osady zakladali na terasách riek Torysa a jej prítokov, ako sú Delna, Sekčov, Dzikov a Veľký potok, v okolí Kapušian a Sabinova.
Prvá písomná zmienka a kráľovské privilégiá
Prvá známa písomná zmienka o Prešove, vtedy nazývanom "Epuries", pochádza zo 7. novembra 1247. V tejto listine reaguje kráľ Belo IV. na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, ktorí obviňovali prešovských Nemcov z odstránenia hraničných kameňov ich pozemkov a ich nahradenia falošnými.
„Belo, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Servie, Haliča, Lodomerie a Kumánska, všetkým veriacim Krista, ktorí nazrú do tejto listiny, spásu všetkých v Spasiteľovi. Na všeobecnú známosť tak súčasníkov, ako aj budúcich pokolení, znením tejto listiny chceme, aby prišlo, že frátri cisterciánskeho rádu z Koprivnice usadení pri kostole sv. Egídia v Bardejove, blízko Šariša, pristupujúci pred našu prítomnosť nám svojimi sťažnosťami oznámili, že Theotonici z Prešova vlastnej pôde vyznačujúc falošné hranice za nové na ich škodu a ťažkosť, sa pokúsili prekročiť hranice zeme menom Bardfa, kde sa nachádza vyššie spomínaný kostol, obsadili značnú časť zeme týchto nepatriacej.“
Už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, ktoré ich odlišovali od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jeho obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami.
Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií. Dňa 28. januára 1299 udelil kráľ Ondrej III. Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša tieto výsady. Okrem všeobecne platných výsad pre Spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu. Boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra.
Tieto privilégiá mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta.
Pôvod názvu Prešova
Pôvodný latinský názov územia "Epuries" je latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova *eper*, čo v preklade znamenalo jahoda. O vzniku mena rozprávajú príbeh dve stredoveké legendy.
Legendy o pôvode názvu
Podľa prvej legendy dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.
Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý, ktorý tejto zemi vládol v rokoch 1131 až 1141, počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu. Pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd.
Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená. Všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí. Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta.
Historici sa zhodujú, že názov Prešova nekorení v maďarskom slove *eper* (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.
Prešov dnes: Metropola severovýchodného Slovenska
Srdce Šariša, metropola severovýchodného Slovenska, mesto Prešov je v súčasnosti významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, čo vyplýva z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.
Prešov, metropola Šariša s počtom obyvateľov približne 90 000, je tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku. Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľska a na Ukrajinu.
Geografická poloha a okolie
Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností v km): Košice (38), Užhorod (96), Miškolc (115), Tarnow (128), Budapešť (250), Bratislava (345).
Historické jadro mesta Prešov bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a najmä v poslednom období prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Najvýznamnejšie historické a architektonické pamiatky mesta Prešov sú sústredené v jeho jadre, ktoré tvorí námestie šošovkovitého tvaru (Hlavná ulica). Súbežne s Hlavnou ulicou nájde návštevník mesta Prešov ďalšie významné kultúrnohistorické pamiatky, ktoré sa historicky formovali za prvými mestskými hradbami.
Nadmorská výška historického centra mesta je približne 255 m. n. m. Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slánske vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov.
Geograficky sa Prešov nachádza, ako jediné slovenské mesto, presne na 49-tej rovnobežke, konkrétne na súradniciach 49° severnej zemepisnej šírky a 21°15' východnej zemepisnej dĺžky. Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť našu planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Po ceste by sme tak prešli zaujímavými mestami, ako České Budějovice, nemecký Regensburg a Karlsruhe, francúzskymi Chalons-en-Champagne, severoparížskymi predmestiami (Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, Sarcelles), kanadským ostrovom Newfoundland (Gander), severnou časťou súostrovia Kurily (Rusko), ruskými mestami Sovetskaja Gavan a Birakan, čínskymi mestami Érdénet a Olgij, kazašskými oblasťami, ukrajinskými mestami Severodoneck, Rubižne, Komsomoľsk a Kaluš.
Pred 7 minútami... smutná správa o Zuzane Vačkovej - skúste sa pri sledovaní nerozplakať.
Umenie a kultúra v Prešove v minulosti
V roku 1247 Prešovčania žiadnu fotografiu nevyfotili, dokonca o nej ani len nepočuli. Prvá fotografia vznikla totiž až o 579 rokov neskôr ako samotný Prešov. V čase keď vznikal Prešov sa namiesto fotografií používalo maľovanie obrazov či rytiny, napr. na medenej platni (kovotepectvo). Nositeľom kultúry a umenia bola v najväčšej miere cirkev. Na Slovensko vtedy prenikal vplyv Talianska a Nemecka.
