Úvod: Strata Vzácneho Človeka
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!
Dnes sa spoločne lúčime s človekom, ktorý mal pre každého z nás osobitý význam. Smrť - tá najkrutejšia podoba života - nám vzala vzácneho človeka, dobrého priateľa. Strata milovanej osoby je vždy ťažká a necháva v našich srdciach prázdnotu, ktorá sa zdá byť nezaplniteľná. A zrazu zisťujeme, že svet okolo nás akosi ochudobnel. No aj v tejto ťažkej chvíli je dôležité spomínať na to, čo nám náš drahý zanechal.
Život, o ktorý sme sa mohli s našim milovaným podeliť, bol plný vzácnych okamihov. Každý z nás má vo svojej pamäti jeho slová, činy, a predovšetkým, pocit, aký vo nás zanechal.
Učiteľ a Mentor: Vychovávateľ s Poslaním
Pôsobil na tunajšom gymnáziu dlhé roky. Boli sme radi, keď prišiel k nám. Bol nielen dobrým učiteľom žiakov, ale i nás - mladších, začínajúcich. Učil nás pracovitosti, no predovšetkým učil nás tešiť sa z práce. Obdivovali sme jeho ľudskú vyrovnanosť a pohodu, ktorú si nenechával iba pre seba. Bol naším nenápadným radcom, ktorý nám svoje bohaté životné skúsenosti podával s takou radosťou, s akou sa podáva dar.
Žil s nami v čase úspechov, hľadaní, ale i ťažkostí a prehier. Dokázal nám však vnuknúť presvedčenie, že víťazstvo po prehrách je cennejšie ako víťazstvo bez prekážok. Dnes vieme lepšie, ako sme vedeli vtedy, aké sú to hodnoty. Ešte z nich čerpáme, ešte z nich žijeme. A zrazu sa nám zdá, že sme mu za to ani nemali čas poďakovať sa.
Odkaz Času a Ľudských Hodnôt
Aký rýchly a neúprosný je beh času. Náhlime sa a v tomto životnom zhone často objavíme hodnoty človeka, až keď sa pominie. Ani sme si nestačili uvedomiť, že bol pri nás, správal sa ako jednoduchý, skromný človek, ktorý zdieľal naše osudy. Dokázal smútiť s tými, čo si bolesť či krivdu liečili smútkom, smiať sa s tými, čo smiechom smútok porážali. Obdivovali sme jeho životnú vitalitu i jeho ochotu pomáhať všade tam, kde bolo treba, a každému, kto ho o to požiadal. Rád sa k nám vracal i v čase, keď už nepracoval. Boli sme potešení, že u nás sa rozhodol už ako dôchodca osláviť svoje jubilejné narodeniny. Vtedy sme mu recitovali preňho napísanú báseň, v ktorej boli i tieto verše:
- Lebo je taký nepísaný príkaz:
- Ak chceš žiť tak, ako žiť treba,
- musíš vziať ťarchu svojho času na bedrá
- a smelo ísť i proti ostrým šľahom vetra.
- Po pádoch z prachu vstať,
- čo času patrí, času dať!
- A potom skromne prežiť triumf víťaza!
- Lebo si koreňom plodov kypril zem
- a zemi doprial vánok požehnanej vlahy.
- To je oáza!
- To je sieň slávy!
Vtedy sme počúvali tieto verše aj s určitou závisťou, ale najmä s otáznikmi, či budú po rokoch aktuálne aj pre nás. Dnes vieme, že náš zosnulý bol pre nás naozaj vzácny človek. Spomienky naňho nás presviedčajú o veľkej potrebe ľudskej spolupatričnosti a vzájomnej pozornosti. Možno to zisťujeme až teraz, keď spomíname. Lebo spomienky sú niekedy zreteľnejšie ako prežívaná skutočnosť. Je to tragédia, ak smrť nemá zmysel, ak je koncom i začiatkom ničoho. Lenže smrť nášho priateľa... Už budeme iba spomínať, drahý náš pán riaditeľ, ale ver, že v týchto spomienkach nám budeš inšpiráciou, vzorom i príkazom žiť z Tvojho odkazu. Buď spokojný! Neodchádzaš ako dlžník. Ostal si v nás i v stovkách Tvojich žiakov.
Riaditeľ Školy: Stopy Práce a Odhodlania
Vážená smútiaca rodina! Vážené smútočné zhromaždenie! Najkrajšie na svete - to je človek a jeho práca. Svojou prácou, jej výsledkami zanecháva po sebe stopy, šľapaje. A tých šľapají zostalo po nebohom neúrekom - zostali šľapaje kamsi sa predierajúce, kamsi namierené, ľudsky povedomé, mnohým tu prítomným dôverne známe. Snáď najviac šľapají po nebohom zostalo z najplodnejšieho obdobia jeho života, z posledných rokov pred odchodom do dôchodku, z rokov, keď vykonával funkciu riaditeľa školy.
Riaditeľom školy sa stal náš priateľ krátko po jej zriadení. Vtedy si uvedomil, že život nie je ani pôžitok, ani trápenie, ale práca, ktorú sme povinní konať. A on ako riaditeľ školy ju naozaj konal statočne. Veď sídlom školy boli najskôr schátrané objekty. Po rokoch námahy bolo vynaložené obrovské úsilie. Koľko práce, koľko stoviek či tisícok hodín sa skrýva za tým všetkým! Koľko hodín práce učiteľov a žiakov, ale predovšetkým práce riaditeľa školy - organizátora, ale aj stavbára, projektanta, ekonóma, kontrolóra, stavebného dozorcu v jednej - v jeho osobe, to už nikto nespočíta.
Náš zosnulý bol predovšetkým učiteľom, vychovávateľom. A na tomto poli zanechal šľapají najviac. Učiteľ je zodpovedný za prítomnosť a budúcnosť mladého človeka. A náš pán riaditeľ si túto zodpovednosť plne uvedomoval a dôsledne uplatňoval. Vždy bol čestný, priamy, zásadový, rozvážny, trpezlivý, vytrvalý, cieľavedomý, vždy bol hrdý na svoju školu, učiteľov, žiakov. Vždy a všade učil a vychovával - v triede, v zborovni, na chodbe školy či na ulici.
Učíme pre život – rozvoj gramotností, charakteru a metakognície na predmete Človek a spoločnosť
Večné Spomienky a Vďačnosť
Vážené smútočné zhromaždenie! Život každého človeka je ohraničený smrťou ako deň 24. hodinou. V nedeľu odbila tá 24.
Keď sa dnes s Tebou, náš pán riaditeľ, lúčime, opäť si spomíname na dni a roky spolupráce s Tebou, na Tvoju prácu. Za to všetko, čo si vykonal, za všetku Tvoju prácu Ti patrí uznanie a naše úprimné poďakovanie. Poďakovanie vedenia školy, všetkých jej bývalých i terajších pracovníkov, všetkých absolventov školy, ktorých sú už mnohé generácie. Odchádzaš, ale výsledky Tvojej práce zostávajú a v tejto práci zostaneš večne živý. Nech Ti je zem, plná Tvojich šľapají, ľahká!