Slovenská hudobná skupina Smola a Hrušky vstupuje do vianočnej sezóny s novým singlom s názvom "Vianoce majú božskú chuť". Táto skladba, ktorá je zároveň predzvesťou pripravovaného vianočného albumu, vznikla v netradičných podmienkach a prináša svieži pohľad na sviatočnú atmosféru.
Vznik singla: Inšpirácia zo Srí Lanky
Frontman a skladateľ skupiny, Spoko, opísal neobyčajnú cestu vzniku piesne. Skladba "Vianoce majú božskú chuť" vznikla v apríli tohto roku, keď sa Spoko nachádzal na Srí Lanke. Počas intenzívneho učenia sa surfovania si zranil koleno, čo ho prinútilo spomaliť a tráviť dni na terase svojho provizórneho "štúdia".
„Atmosféra osláv Sinhala & Tamil New Year - veľkého rodinného sviatku, ktorý je pre nich niečo ako naše Vianoce - v kombinácii s núteným oddychom ma úplne prepla do vianočného módu,“ uviedol Spoko. Po prvej vzniknutej skladbe sa rozbehol a siahol aj po textoch od iných autorov. Text Martina Chudíka spracoval ako prvý a v priebehu pár dní bolo demo hotové.
Spolupráca s Martinou Kreibich a mladými talentmi
Na novej vianočnej skladbe sa podieľala aj speváčka Martina Kreibich, ktorá prijala ponuku s nadšením. „Nečakala som toto oslovenie, no skladba s božským názvom, výborným textom a chytľavou melódiou ma okamžite zaujala,“ vyjadrila sa Kreibich. Napriek tomu, že pochádzajú z rôznych hudobných prostredí, spolupráca sa podľa nej veľmi vydarila a priniesla jej úprimnú radosť.
Okrem Martiny Kreibich na singli spolupracovali aj mladí talentovaní speváci zo Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Spišskej Novej Vsi pod vedením Michaely Formelovej. Táto kooperácia dodala skladbe sviežosť a energiu.
Videoklip a premiéra
Videoklip k piesni "Vianoce majú božskú chuť" sa natáčal v malebnom prostredí Kaštieľa Smižany a v štýlovom apartmánovom dome v Spišských Tomášovciach. Fanúšikovia si novinku mohli vypočuť aj naživo počas špeciálneho vianočného koncertu skupiny Smola a Hrušky v Spišskom divadle.
Smola a Hrušky - Na Vianoce Patríme K Sebe (Official Video)
Vianočné tradície na Slovensku: Od kapra po hádzanie topánky
Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov, spojeným s čarovnou atmosférou, rodinou a štedrou večerou. Na Slovensku sa počas stáročí vyvinulo množstvo tradičných zvykov, ktoré sa však s moderným životným štýlom postupne menia a z domácností vytrácajú.
Symboly štedrej večere a ich význam:
- Šupina z kapra: Vkladala sa pod obrus počas štedrej večere s vierou, že zabezpečí peniaze v rodine na budúci rok. Mnohí si ju dodnes dávajú do peňaženky pre prosperitu.
- Orechy v rohu: Hádzanie orechov do kútov bytu či domu malo zabezpečiť hojnosť po celý rok.
- Cesnak: Konzumácia cesnaku mala byť najúčinnejším prírodným liekom na zabezpečenie pevného zdravia v nasledujúcom roku.
- Jablko s hviezdou: Rozrezanie jablka naprieč malo odhaliť, či bude rodina obdarená šťastím a zdravím (hviezdica) alebo chorobou či smrťou (kríž).
- Tanier navyše: Predstieranie taniera pre náhodného hosťa symbolizovalo spolupatričnosť a milosrdenstvo, niekedy slúžil aj pre zosnulých členov rodiny.
- Modlitba: Pred štedrou večerou sa všetci pomodlili a poďakovali za bohatý stôl, čo je bežné nielen u kresťanov.
- Med a cesnak: Gazdiná často robila krížik cesnakom namočeným v mede na čelo členov rodiny.
- Ostrý prípitok: Pred začiatkom jedla sa pil silný alkohol ako prípitok.
- Párny počet tanierov: V niektorých regiónoch sa dbalo na párny počet tanierov, inak hrozila smrť poslednému pri stole.
- Zákaz odbiehania od stola: Odchod od stola počas štedrej večere bol prísne zakázaný, keďže sa veril, že by človek do roka zomrel. Všetko jedlo muselo byť v dosahu.
Ďalšie vianočné zvyky:
- Hádzanie topánky: Slobodné dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám; ak špička smerovala k dverám, do roka sa vydali.
- Pôst do prvej hviezdy: Dodržiaval sa prísny pôst až do objavenia prvej hviezdy na oblohe.
- Opraná bielizeň: Počas Vianoc sa nesmela vešať opraná bielizeň, aby sa predchádzalo nešťastiu.
- Vianočné pečivo: Gazdiná mala dokončiť pečivo pred východom slnka ako dar pre koledníkov. Ruky si po miesení cesta utierala o ovocné stromy pre dobrú úrodu.
- Zákaz vyhadzovania: Zo slávnostného stola sa počas štedrej večere nesmelo nič vyhodiť; odrobinky pomáhali chorému dobytku.
Vývoj vianočných tradícií
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. Ako súčasť kresťanstva sa na Slovensku začali sláviť približne medzi 8. až 10. storočím. Od Kataríny sa začal tzv. malý pôst, čas na upratovanie domov do posledných detailov, vrátane bielenia fasád.
V 19. storočí sa v tento sviatočný deň vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť všetko potrebné. Úlohou mužov bolo narúbať drevo a nanosiť vodu. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, zatiaľ čo ostatní museli sedieť.
Do kútov sa dávala slama ako symbol narodenia Ježiša Krista v maštali. Na stôl sa kládol biely obrus vyšívaný červenou niťou, ktorá mala ochrannú funkciu. Súčasťou prestierania bola sviečka a biblia. Okolo stola sa uviazala reťaz, na ktorú si celá rodina vyložila nohy, symbolizujúc silu a súdržnosť rodiny. Nádoba s čerstvo nadojeným mliekom, známa ako šechtár, bola tiež neoddeliteľnou súčasťou.
Tradičná vianočná večera v tejto podobe sa udržiavala od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom sa stalo obdobie po druhej svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj rodinné zvyky.
Od betlehema k stromčeku
Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem. Stromček, ako ho poznáme dnes, je súčasťou modernejších dejín. Určitú podobu stromčekov poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky. Neskôr, v druhej polovici 18. storočia, sa stromčeky začali objavovať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa trend rozšíril do miest a následne aj do dedín. Ozdobovali sa slamou, orechmi či sušenými jablkami.
V minulosti sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému, s vierou, že sa počas roka splní. Ľudia sa menej ponáhľali, vychutnávali si atmosféru a rodinu, venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, spievali koledy a smiali sa.
Skupina Smola a Hrušky tak svojou novou skladbou nielen prináša vianočnú náladu, ale zároveň pripomína bohatstvo slovenských tradícií a ich postupné premeny v čase.