Tento článok prináša podrobný prehľad informácií týkajúcich sa obľúbených detských umelcov Smejka a Tanculienky, ako aj hlbší pohľad na symboliku a využitie motívu Medovníkového domčeka v detskej tvorbe, špeciálne v kontexte Rádia Junior a jeho edukatívnych programov. Zároveň objasňuje pôvodnú rozprávku, ktorá inšpiruje mnohé spracovania.
Predstavenia Smejka a Tanculienky: Všeobecné informácie
Predstavenia Smejka a Tanculienky sú určené pre širokú škálu detských divákov a ich rodičov, pričom si zakladajú na interaktivite a zábave. Návštevníci sa často pýtajú na praktické aspekty ich vystúpení.
Dĺžka, vek a obsah predstavení
Predstavenie Smejka a Tanculienky trvá približne 60 minút. Po jeho skončení prebieha fotenie a autogramiáda s umelcami. Predstavenie sa doporučuje pre chrobáčikov od 2 rokov. Samozrejme, radi privítajú i mladších chrobáčikov, no upozorňujú, že menšie deti nie sú vždy zvyknuté na hlasnú hudbu a predstavenie pre ne môže byť príliš dlhé. Keďže svojho chrobáčika rodičia poznajú najlepšie, rozhodnutie o vhodnosti veku zostáva na nich.
Pesničky v ich predstavení obmieňajú v každej sezóne. Popis aktuálneho predstavenia spolu so zoznamom pesničiek je vždy dostupný na ich webovej stránke v sekcii Koncerty.
Vstupenky a možnosti fotenia
Cena vstupeniek na predstavenia Smejka a Tanculienky je jednotná pre deti aj dospelých. V závislosti od zakúpeného miesta sa pohybuje v rozmedzí 9 až 10 eur. Každá osoba, dospelý aj dieťa bez ohľadu na vek, musí mať platnú vstupenku. Z bezpečnostných a kapacitných dôvodov môžu do sály pustiť len toľko osôb, koľko je v sále miest na sedenie. Vstupenku teda potrebuje aj dieťa, ktoré je v kočíku, prípadne sedí na kolenách. Organizátori si zakladajú na bezpečnosti a pohodlí svojich chrobáčikov.
Pokiaľ nejde o vypredané predstavenia, lístky je možné zakúpiť aj na mieste v deň konania. Obsadenosť je možné skontrolovať na stránkach Ticketportalu. Fotenie a autogramiáda prebiehajú vždy po skončení predstavenia, avšak v rámci hygienických opatrení môžu byť zrušené. Je dôležité poznamenať, že tieto informácie neplatia pre Kukino show, ktorá je amfiteátrovým predstavením určeným pre celú rodinu a má svoje špecifické podmienky.
Medovníkový domček ako metafora v Rádiu Junior
Okrem priamych vystúpení sa téma Medovníkového domčeka objavuje aj v iných médiách, kde získava hlbší význam. Jedným z takých príkladov je Rádio Junior RTVS, ktoré prostredníctvom svojich programov spracováva túto známu rozprávku s moderným a edukatívnym posolstvom.
Vznik a poslanie Rádia Junior: Detské rádio RTVS
Rádio Junior pre deti vzniklo v roku 2010 s cieľom byť prvým digitálnym kanálom na Slovensku, ktorý by 24 hodín denne vysielal pre deti prostredníctvom internetu, a tak je to dodnes. Jeho hlavným poslaním je sprostredkovať bohatstvo rozsiahleho rozhlasového archívu, ktorý sa tvoril desaťročia. Medzi archívnymi nahrávkami hrá aj kvalitná hudba pre deti.
Spočiatku fungovalo ako "lowcost" projekt, no od tohto roku sa situácia začala meniť. Podľa Rozálie Vlaskovej, ktorá stála pri jeho zrode a dodnes je jednou z kľúčových postáv, sa im konečne podarilo vydupať pracovnú posilu v podobe šéfdramaturga. Rozália Vlasková, ktorá pôvodne študovala etnológii a do rozhlasu sa dostala cez netradičnú cestu z pokladne supermarketu, vnímala potrebu kvalitného detského rádia a usilovala sa o jeho rozvoj. V roku 2010 bol programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu Ľuboš Machaj, dnešný šéf RTVS, ktorý už vtedy podporoval myšlienku detského vysielania.
Programová štruktúra a tím
Rádio Junior je určené pre poslucháčov od 0 do 105 rokov, čo znamená, že si v ňom niečo nájdu malé deti s rozprávkami, väčšie deti s dobrodružnejšími príbehmi, ale aj dospelí, ktorí sa radi vracajú do detských čias. Väčšinu poslucháčov však tvoria predškoláci a školopovinné deti.
Program je vystavaný z tzv. „konzerv“, čo znamená, že konkrétny obsah sa opakuje každých desať hodín a rotuje jeden týždeň. Ak si niekto pustí rádio každý deň v tom istom čase, stále počuje niečo iné. Od utorka do soboty každý deň pribúdajú dve hodiny nového obsahu, pričom v sobotu, nedeľu a v pondelok rotujú rovnaké veci. Jedna konkrétna vec sa tak odvysiela sedemnásťkrát za týždeň.
Tím Rádia Junior tvorí Rozália Vlasková ako interná redaktorka, Tomáš Bartoněk ako šéfdramaturg a tri externé kolegyne: Veronika Dianišková (program a moderovanie), Lucia Šaráková (detské správy a online kanály) a hudobná dramaturgička Karin Rumanová. Rozália Vlasková je známa tým, že sa nebojí ozvať, ak vidí priestor na zlepšenie, čo viedlo k mnohým pozitívnym zmenám napriek predošlej opomínanosti detskej redakcie vo vedení RTVS.
Výzvy v propagácii a budúce smery
Napriek kvalitnému obsahu a nadšeným poslucháčom sa Rádio Junior dlhodobo stretáva s nedostatočnou propagáciou zo strany RTVS. Mnohí rodičia o jeho existencii nevedia a objavujú ho náhodou. Rozália Vlasková opakovane upozorňuje, že najväčší mediálny dom na Slovensku si nedokáže spropagovať jediné slušné detské rádio na trhu, aj napriek miliónom zhliadnutí detských videí na YouTube, čo svedčí o obrovskej cieľovej skupine.
Pozitívne zmeny nastali za riaditeľovania Ľuboša Machaja. Schválil sa maskot - škriatok Breptík, spustili sa detské správy, pribudol šéfdramaturg a plánuje sa prvé živé vysielanie. Rozália Vlasková tiež veľmi dúfa, že od budúceho roka budú môcť spustiť psychologickú poradňu pre deti, kde by s odborníkmi nahrávali odpovede na detské trápenia.
Program „Čo by bolo, keby…?“ a spracovanie citlivých tém
Jednou z kľúčových autorských relácií Rádia Junior je program „Čo by bolo, keby…?“, v ktorom sa otvárajú rôzne dôležité témy. Práve v tejto relácii bol spracovaný motív Medovníkového domčeka s novým, hlbokým významom.
Medovníkový domček ako symbol násilia
V jednom z dielov tohto programu Rozália Vlasková pátrala po tom, „čo by bolo, keby bol každý piaty domček medovníkový“. Vysvetľuje, že medovníkový domček deťom evokuje niečo, čo je na prvý pohľad fajn, ale vnútri ich čaká niečo zlé, ako to poznajú z rozprávky. Táto metafora bola použitá na tému, že každé piate dieťa doma zažíva násilie, týranie či sexuálne zneužívanie. Deťom bolo vysvetlené, že to nie je v poriadku, kde to majú nahlásiť, prečo to tí dospelí vôbec robia a aké dotyky už nie sú prijateľné. Program bol podporený ukážkami z rozprávok, kde sa vyskytovalo násilie, ako sú Janko a Marienka, Popoluška, Oliver Twist a podobne.
Ďalšie spoločenské témy vo vysielaní
Okrem témy násilia sa program „Čo by bolo, keby…?“ venoval aj iným citlivým témam, ako sú noví kamaráti z Ukrajiny, ktorí prišli po februári 2022, a v pláne je aj diel o dúhových rodinách. Najnovšie sa program zaoberal témou stresu. Rádio Junior tiež reflektuje rôzne pamätné dni a sviatky. Napríklad na Deň rómskeho holokaustu nasadili rómske rozprávky v rómskom týždni a mali aj židovský týždeň s dielami autorov židovského pôvodu. Tieto témy sa dajú vyskladať aj napriek tomu, že väčšina obsahu pochádza z archívu. Rádio sa pri tvorbe programu drží zákona a nezaujíma sa o to, či tým nahnevá nejakú skupinu ľudí.
Hudobná a literárno-dramatická tvorba
Rádio Junior ponúka monologické rozprávky čítané jedným hercom, ktoré sú určené najmenším poslucháčom, čítania kníh na pokračovanie, rozprávkové hry, hry pre staršie deti, dobrodružné a životopisné hry, programy o detskej literatúre a pesničky pre deti. K tomu vyrábajú vlastnú autorskú reláciu „Čo by bolo, keby…?“.
Hudobná dramaturgička Karin Rumanová má na starosti hudobnú dramaturgiu, ktorá rieši aj hudbu v rádiách Litera a Devín. Aj keď sa technicky nevyhnú notoricky známym detským pesničkám, snaží sa vyberať tak, aby prevažovala kvalita. Napriek tomu, že je zaviazaná kvótami na novinky a slovenskú produkciu (asi 50 percent), ktorá je v detskej tvorbe obmedzená, snaží sa o čo najlepší výber. Hrávajú napríklad pesničky pre deti v angličtine od Mekyho Žbirku, zo starého albumu „Peter, Vašo a Beáta deťom“ (Nagy, Patejdl, Dubasová), Sisu Michalidesovú s jej CD „Veľkí herci spievajú malým deťom“, detské pesničky od Dana Heribana, Toddler Punk, ľudové úpravy pesničiek od Jany Kirschner, nový projekt „Jedna druhej riekla“ od Silvestra Lavríka s Borisom Lenkom. Súčasťou vysielania sú aj staré veci od Pavla Hammela, malinyJAM, Klbko detí od Julky Dunovej, hitovka Mariána Labudu „Prišiel cirkus“, detské piesne od Michala Dočolomanského, malá Darinka Rolincová a Miro Jilo. Z českej tvorby sú to kapely Bombarďák a Yellow Sisters.
Rádio Junior využíva najmä už dávnejšie nahraté rozhlasové hry z archívu. Vyrábajú však aj čítania kníh na pokračovanie v spolupráci s vydavateľstvami ako Albatros. V RTVS existuje špeciálny odbor literárno-dramatickej výroby, kde detskí dramatici pripravujú večerníčky, ranníčky, rozprávkové hry a hry pre celú rodinu, ktoré mávajú premiéru v Rádiu Devín alebo Rádiu Regina, a Rádio Junior ich reprízuje. Na spracovanie kníh pre deti sa venuje program „Knižky mačky Abecedy“, ktorý tvorí Zuzka Jurigová-Kapráliková.
V rádiu sa dbá aj na tematické týždne, napríklad jún bol mesiac zvukov, kde sa hovorilo o zvončekoch, pukotaní či vŕzganí. Všetky programy sú oznamované spolu so škriatkom Breptíkom.
Rozhlasový archív je obrovský, pričom najromantickejšiu časť práce tvorí počúvanie rozprávok z archívu. Najstaršie monologické rozprávky boli nahraté v roku 1937, pričom najviac materiálov pribúdalo od 50. rokov. Mnoho zvukov, ktoré neboli zdigitalizované na začiatku Rádia Junior, sú už dostupné. Pri práci s archívom je potrebné riešiť aj autorské práva, ktoré často obmedzujú reprízovanie starších diel. Pri starších hrách, kde sa objaví napríklad oslovenie „súdružka učiteľka“ či slová ako „pioniersky tábor“, sa deťom s pomocou škriatka Breptíka vtipne vysvetlí, o čo ide.
Špeciálne podujatie: Škriatkovanie s Rádiom Junior
29. júna sa pre Rádio Junior konalo špeciálne podujatie s názvom „Škriatkovanie s Rádiom Junior“ v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu. Išlo o unikátnu udalosť, keďže rádio išlo prvýkrát naživo. Súčasťou bol koncert kapely Toddler Punk, ukážky nahrávania v rozhlase, práce hercov a rozhovory so spisovateľmi, v tomto prípade s Danielom Hevierom. Kapela Toddler Punk zahrala aj pesničky z muzikálu „Neberte nám princeznú“, čo bola milá náhoda, pretože nedávno bola v archíve objavená rozhlasová verzia tohto televízneho muzikálu.
Pôvodný príbeh: Rozprávka o Medovníkovom domčeku (Janko a Marienka)
Rozprávka o Medovníkovom domčeku, známa aj ako Janko a Marienka, je klasickým príbehom, ktorý varuje pred nebezpečenstvami a zároveň učí o vynaliezavosti a súdržnosti. Tento príbeh je základom pre mnohé detské spracovania a diskusie o jeho hlbšom význame.
Cesta do hory a stratenie sa
Kde bolo, tam bolo, boli raz dve deti, braček Janko a sestrička Marienka. Mali sa veľmi radi a vždy chodili spolu. Bývali na kraji hory u dobrej mamky. Raz Janko požiadal mamku, aby ich pustila na jahody, s prísľubom, že sa budú držať len krajíčka hory. Mamka ich po dlhom prosení pustila, dali im krčiažtek a deti vyrazili.
Deti oberali jahody, najprv sa držali kraja, ale čím ďalej, tým boli jahody chutnejšie. Behali a výskali, až sa zrazu ocitli hlboko v hore a nevedeli sa vrátiť. Krčiažtek mali plný, ale chodníček zmizol. Volali a plakali od strachu, pretože hora bola hustá a tmavá. Ako sa zvečerievalo, stratili nádej a pomaly sa blížila noc.
Objavenie domčeka a prvé stretnutie
Únava sa premenila na radosť, keď na druhom konci polianky zbadali svetlo. Rozbehli sa za ním a našli malý domček. Deti nevedeli, čo robiť. Janko pošepkal Marienke, aby zaklopala, ale ona sa bála, že tam bývajú zlí ľudia. Rozhodli sa prenocovať na podstienke. Boli hladné a triasli sa zimou. Janko sa sťažoval na hlad, a Marienka, že by už aj stenu hrýzla.
A čo povedala, to aj spravila. Odlúpila kus steny a zistila, že je to dobrota - ako chlieb, sladké ako medovník. Janko aj Marienka hryzkali stenu, až kým sa odrazu neprelúpali do izby. Tam sedela akási stará tetka. Deti sa triasli od strachu, no tetka sa sladko usmiala a privítala ich. Chytila ich za rúčky a vtiahla dnu. Deti plakali, že chcú k mamke, ale tetka ich chlácholila, predložila večeru a ustlala im v bielej postieľke.
Život u ježibaby a jej zámery
Nanešťastie, tetka nebola dobrá. V ústach mala med, ale v srdci jed - bola to zlá ježibaba. Medovníkový domček postavila čarami, aby na medovník lapala zatúlané deti. Keď ich mala v domčeku, povedala si: „Najprv zjem chlapčeka, potom i dievčatko. Kým sa chlapec vykŕmi, dievča mi bude slúžiť.“
Ráno ježibaba drme Marienku za plece a kričí, aby upratala izbu a zamietla dvor, zatiaľ čo s Jankom sa rozprávala sladko a brala ho so sebou. Od toho dňa musela Marienka všetko robiť a Janko sedel v krmníku. Ježibaba mu vyvárala a vypekala, a Marienka mu to nosila. Počas jedenia Marienka Jankovi rozprávala o ježibabe, a tak Janko vedel o všetkom, čo sa v domčeku deje.
Jankov trik s koštialikom
Raz prišla Marienka veľmi smutná a povedala Jankovi, že striga ho kŕmi na pečienku a dnes príde pozrieť, či priberá. Marienka podala bračekovi koštialik, ktorý si Janko schoval. Onedlho prišla ježibaba ku chlieviku a sladkým hlasom vyzvala Janka, aby ukázal prst cez škáru. Janko však vedel, čo robí, a namiesto prsta prepchal cez škáru koštialik.
Ježibaba ohmatkávala koštialik, krútila hlavou a dokonca vytiahla z vrecka žabikláč, ktorým ho pidlikala. Nespokojne vravela: „Ťaj, aký si chudý! To ťa musím ešte pokŕmiť! Zajtra ťa sestrička trocha povoziká po slniečku. Keď sa prevetráš, bude ti lepšie troviť.“ Ježibaba nič nezbadala, lebo bola veľmi nedovidná. Marienka na druhý deň Janka vozíkala po dvore v táčkach, ako ježibaba rozkázala. Takto to šlo niekoľko dní, Janko vždy ukazoval koštialik.
Prekabátenie ježibaby a šťastný návrat
Lenže blížil sa nejaký strigônsky sviatok a ježibaba zatúžila po hostine. Už nedbala, že Janko má prštek ako tŕň. Včasráno rozkázala Marienke: „Nanos dreva, rozkúrim pec! Dnes bude Jankovi treba horúca postieľka.“ Marienka už vedela, čo sa chystá, a bola smutná. Vykradla sa ku chlieviku a zabúchala na dosku: „Janíček-braček, zle je! Drevo v peci horí, striga hody strojí. Nože pozor daj! V ničom strigu neslúchaj!“
Predobedom ježibaba nedala Janka voziť sestričke. Vypustila ho sama z chlieva a za ruku ho viedla pred pec, z ktorej šla horúčava. Pred pecou stáli železné táčky. Janko si pomyslel: „Hop, to je už nie dobre!“ A tu mu ježibaba povie: „Dieťa moje, sadni si na táčky!“ Janko sa však urobil nevedomým. Díval sa na táčky a povedal: „A keď ja neviem, ako! Ukážte mi vy, tetuška!“ Chytrá ježibaba si teda sadla, rozkladala sukne a sprostému chlapčekovi ukazovala: takto a takto!
No len čo sa ježibaba dobre usadila, Janko pochytí táčky a zvolá: „Tiskaj, sestrička!“ A tu obaja milú ježibabu šups do rozpálenej pece! Ježibaba začala vrieskať a hrnula sa von, ale deti vzali z kúta metlu a do nej! To bolo ich šťastie, lebo metla mala tú moc, že z jej prútikov sa porobili dlhé ihly, ktoré z pece nikoho nepustili von. Ježibaba nadávala a všetko zlé sľubovala, ale čože! Kde sa vrhla, všade sa len hrozne popálila. Hrabala sa z pece i ponad pahrebu, ale chytili sa jej sukne a začala celá horieť.
A hľa, div divúci! Medovníkový domček odrazu zmizol, akoby ho dlaňou zotrel! Polianka stála tu holá a na nej dve deti. Slniečko svietilo rovno na chodníček, čo sa prepletal pomedzi stromy. „Ááá!“ zvolala Marienka prekvapene. „Kde sa tu vzal tento chodníček?! Koľko som sa ho ja márne nahľadala!“ Nuž ale ako ho aj mohla vidieť, keď to všetko ježibaba čarami tak zamotala! Upiekla sa ježibaba - stratili sa i jej čary. Detičky si poskočili a pustili sa chodníkom. Išli, išli - a po veselom putovaní sa vrátili pekne domov. Mamička ich ešte vždy oplakávala, a tu naraz len keď jej prikvitnú! Objímala ich, bozkávala a plakala už od radosti. Za neposluch by si boli zaslúžili trest - ale kto by na takú vec myslel v toľkom šťastí? I detičky boli šťastné.
tags: #smejko #a #tanculienka #medovnikovy #domcek