Hoci mnohí za symbol Vianoc považujú majonézový šalát a kapra, tým najznámejším je nepochybne vianočný stromček. Je živým spojením s prírodou v čase, keď je všetko ostatné v záhrade ponorené do spánku. Vianočný stromček nie je len dekorácia; je tichým rozprávačom, ktorý nám pripomína detstvo, vôňu domova a napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime.
Symbolika vianočného stromčeka
Stromy boli odjakživa pre ľudí symbolom, už od doby kamennej. Dávali plody, drevo, poskytovali tieň i útočisko. Ihličnatý strom bol zvlášť cenený, lebo jediný ostal zelený a teda živý aj v časoch zimy, chladu a nepohody. Bol symbolom života, sily a hodným obdivu. U Germánov boli stále zelené stromy uctievané ako obraz plodnosti, nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Rituál zdobenia stromov v období pred zimným slnovratom siaha do predkresťanských čias, kedy pohania zdobením prejavovali oddychujúcim stromom a kríkom v prírode úctu a vďaku za úrodu, za ich užitočnosť. Zelená halúzka či rozkvitnutá vetvička už v dávnych kultúrach symbolizovali život a boli známe pri všetkých slávnostiach. Neskôr aj kresťanská cirkev prijala ozdobený stromček za symbol Vianoc, ako obraz biblického rajského stromu poznania. Zeleň je taktiež znamením nádeje na nový život uprostred zimy a vianočný stromček sa stavia aj na počesť príchodu Spasiteľa, ktorého so zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme. Červené jabĺčka alebo gule zas symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané.
História vianočného stromčeka na Slovensku
Pôvod a šírenie tradície
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Brémskej kroniky, ktorá opisuje jedľu vyzdobenú ďatľami, sladkosťami a papierovými ozdobami, postavenú v cechovej budove pre deti remeselníckych majstrov. Prvý človek, ktorý ozdobil stromček svetlami, bol pravdepodobne Martin Luther (1483-1546), ktorého uchvátilo, ako hviezdy presvitajú pomedzi konáre, a tak priniesol ihličnatý stromček domov a zapálil na ňom sviečky, aby vystihol atmosféru hviezdnej noci.
Zvyk sa najprv udomácnil v cechovných a remeselníckych domoch, do súkromných priestorov začal prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa rozšíril do iných štátov. Skutočný "boom" nastal v 19. storočí, keď nemecký princ Albert priniesol tento zvyk na anglický kráľovský dvor. Spočiatku ho prijímali viac protestanti ako katolíci, pričom katolícka cirkev ho považovala za pohanský zvyk, spojený s uctievaním boha Wotana germánskymi kmeňmi pri zimnom slnovrate.
Na územie Uhorska, a teda aj na Slovensko, sa vianočný stromček dostal na prelome 18. a 19. storočia. Najprv sa udomácnil v mestách, v rodinách bohatých mešťanov a šľachty (napríklad v Prešporku), neskôr sa postupne šíril do vidieckeho prostredia v období od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia. Jeho pôvodná úloha nebola len estetická; v roľníckej kultúre mal vianočný stromček prosperitnú a ochrannú funkciu, nazývaný aj jezuľan, polazník a kriskindl, ktorého úlohou bolo zabezpečiť prosperitu do budúceho roka.
Staršie a regionálne zvyky
Na Slovensku vianočný stromček nadviazal na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi. V podhorských oblastiach gazdovia priniesli z hory vetvičky z ihličnatých stromov a pozapichovali ich nad všetky dvere na gazdovstve. Na severnom a východnom Slovensku ľudia vešali nad stôl zo slamy upletenú „kvočku“ alebo „venček“ s visiacimi klasmi obilia, čo symbolizovalo pokračovanie dobrej úrody. Z toho istého dôvodu sa v niektorých oblastiach dával do kúta izby nevymlátený snop obilia. Tieto staršie obradové predmety sa zachovali v tradícii aj po nástupe vianočného stromčeka až do polovice 20. storočia.
V niektorých regiónoch Slovenska sa vianočný stromček umiestňoval v rohu izby na hradu (brvno) nad stolom a vešali sa na neho ozdoby zhotovené zo slamy a pospájané tak, že spolu vytvárali visiaci slamený vianočný stromček. Hovorilo sa mu Muší raj, kvočka, pavúk alebo polaznik. Pod vianočný stôl sa podľa zvyku dávali železné nástroje, aby boli členovia rodiny zdraví a v práci sa im darilo, a okolo nôh stola sa obtáčala reťaz, aby bola rodina súdržná.
Kedy zdobiť a odzdobovať vianočný stromček
Mnohí Slováci, ktorí túžia čo najrýchlejšie zažiť kúzlo sviatkov, siahajú po ozdobách a svetielkach už na začiatku decembra. Podľa dlhoročnej slovenskej, českej a poľskej tradície by sa však vianočný stromček mal zdobiť v konkrétnom čase, ktorý má hlboký symbolický význam. Stredoeurópskou tradíciou je zdobenie vianočných stromčekov deň pred Štedrým dňom alebo ráno v tento najkrajší deň roka, teda 23. decembra večer alebo 24. decembra ráno. Toto načasovanie nie je náhodné, má korene v starodávnych rituáloch a zdôrazňuje osobitnú povahu sviatkov. Počas socializmu sa stromček často zdobil 24. decembra, aby sa deti zamestnali niečím zmysluplným a nehľadali poukrývané darčeky.
Tento zvyk sa pod vplyvom hollywoodskych filmov začína meniť a uponáhľaný životný štýl núti mnohých ozdobiť stromček skôr. Najdôležitejšie je však ozdobiť stromček spolu s blízkymi a venovať tejto činnosti dostatok času, aby všetko prebiehalo v príjemnej rodinnej atmosfére. Ďalšia tradícia hovorí, že vianočný stromček by sa mal zdobiť prvú adventnú nedeľu, hoci to na Slovensku nie je tak rozšírené. V slovenských domácnostiach sa vianočný stromček zvyčajne odzdobuje po sviatku Troch kráľov, teda 6. januára. Niektoré rodiny však stromček nechávajú až do sviatku Hromníc, ktorý sa oslavuje 2. februára.
PRESTAŇTE s TÝMTO ROBIŤ svojmu vianočnému stromčeku | Tipy pre dizajnérov, ktoré potrebujete vedieť
Ako ozdobiť slovenský vianočný stromček
Dekorovanie stromčeka je jednou z najkrajších sviatočných tradícií. Mnohí si uchovávajú vianočné ozdoby po rodičoch alebo prarodičoch, dedia sa z pokolenia na pokolenie a na stromček ich vešiame ako prvé, s láskou a spomienkami na našich blízkych. Vianočné ozdoby vo všeobecnosti sa líšia v závislosti od preferencií, módy a dostupných finančných prostriedkov.
Stromčeky sa zdobia guľami, svetielkami, ručne vyrobenými ozdobami, drevenými prvkami, reťazami, medovníkmi. V rodinách s deťmi obvykle nechýbajú na vianočnom stromčeku rôzne čokoládové figúrky. Na Slovensku sa často používajú aj ozdoby z prírodných materiálov, napríklad zo slamy, z kukuričného šúpolia, dreva alebo z textilu. Pri hustejších druhoch, ako je borovica, krásne vyniknú väčšie ozdoby a mašle. Ak máte menší vianočný stromček v kvetináči, postačí niekoľko decentných dekorácií, ktoré nezahltia jeho tvar. Ak v rodinách nemávajú vianočný stromček, vyzdobujú väčšie či menšie konáre a vetvičky z ihličnatých stromov, ktoré umiestnia do vázy.
Odporúča sa začať zdobením zhora dole pomocou svetelnej reťaze. Pre harmonický vzhľad je vhodné zvoliť dve alebo tri farby, ktoré budú ladiť so zvyškom vianočnej výzdoby v domácnosti. Povzbudzuje sa celá rodina, najmä tí najmenší, aby sa aktívne zapojili do príprav na sviatky. Koláče a ozdoby, ktoré vyrobia, síce nemusia byť dokonalé, ale umožnia stráviť spolu čas, ktorý nám tak zúfalo chýba. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky, ktoré slovenským deťom tradične nosí Ježiško.
Výber živého vianočného stromčeka
Výber a zdobenie vianočného stromčeka je pre nejednu rodinu tradičný rituál. Najčastejšie sa na Slovensku zdobia ihličnaté stromčeky, dlhé roky to boli borovica a smrek, neskôr aj jedľa. V ostatných rokoch sa stali módnymi najmä Normanská a Kaukazská jedľa.
Kvalita a čerstvosť
Pri výbere živého vianočného stromčeka sa oplatí staviť na pestovateľa, ktorý garantuje čerstvosť a kvalitu. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Domáce dreviny často vydržia dlhšie a krásne rozvoňajú celý domov. Ak si vyberiete "živý" stromček, pamätajte, že čím neskôr ho kúpite, tým dlhšie sa z neho budete môcť tešiť. Jedľu kaukazskú alebo borovicu môžete kúpiť pokojne už začiatkom decembra, avšak s kúpou smreka (obyčajného alebo pichľavého) je lepšie počkať, pretože sú náchylnejšie na opadávanie.
Druhy vianočných stromčekov
Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú.
- Jedľa kaukazská (Abies nordmanniana): Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. Čo jej chýba, je menej výrazná "vianočná" vôňa v porovnaní so smrekom alebo borovicou. Pochádza z oblasti juhozápadne od Čierneho mora (Gruzínsko, Turecko, Kaukaz, Arménsko).
- Smrek pichľavý (Picea pungens): Často ho voláme "strieborná jedlička". Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu, ale naozaj pichá, takže ozdobovanie môže byť výzva.
- Smrek obyčajný (Picea excelsa): Stromček nášho detstva. Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Je však "šprintér, nie maratónec" - v teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne. Je najdostupnejšou alternatívou, no má redšie ihličie a tenké konáre.
- Borovica lesná (Pinus sylvestris): Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa. Jej neprekonateľná borovicová aróma sa šíri dlho po zrezaní.
- Jedľa biela (Abies alba): Historicky jeden z prvých druhov ihličnanov na vianočné stromčeky. Pochádza zo Strednej a Južnej Európy, na Slovensku je pôvodným druhom. Má jednotlivé poschodia od seba viac vzdialené, čo sa v minulosti využívalo na pripevnenie horiacich sviečok. Ihličie sa drží na konároch veľmi dlho.
- Jedľa balzamová (Abies balsamea): Pochádza zo Severnej Ameriky. Je známa jemným, voňavým ihličím, ktoré nepichá a na strome vydrží veľmi dlho. Vyniká súmerným a hustým porastom a dostala pomenovanie po živici, ktorú zvyčajne vylučuje na kmeni.
- Jedľa srienistá (Abies concolor): Menej bežný, no čoraz populárnejší druh vďaka štíhlej korune s menšími priestorovými nárokmi. Ihličie ostáva dlho na stromčeku aj po vyschnutí, má príjemnú vôňu a atraktívny striebristý vzhľad. Pôvod má v juhozápadnej časti Severnej Ameriky.
- Jedľa kórejská (Abies koreana): Veľmi atraktívny stromček z kórejských hôr, výnimočný sýtozeleným, krátkym ihličím (striebristým na spodnej strane), usporiadaným ako kefa na fľaše.
- Borovica čierna (Pinus nigra): Od borovice lesnej sa odlišuje tmavšou borkou so sivým odtieňom a širokou, priestrannou (redšou) korunou s dlhým ihličím. Ocenia ju najmä domácnosti, ktoré si nepotrpia na súmerných, hustých ihličnanoch, ale skôr na prirodzenej kráse a nezameniteľnej borovicovej aróme.
- Smrek omorikový (Picea omorika): Jeho hlavnou výhodou je štíhla koruna s mierne prevísajúcimi konármi, ktorá sa zmestí aj do menších priestorov. Ihličie je jemnejšie ako u smreka obyčajného, vydrží dlhšie a má príjemnú arómu.
Živý stromček v kvetináči ako ekologická alternatíva
Stále viac ľudí si vyberá živý vianočný stromček pestovaný v kvetináči. Nie je to len dekorácia na pár dní - je to stromček, ktorý vám môže robiť radosť celé roky. Táto ekologická myšlienka si získava čoraz viac priaznivcov, pretože predstavuje riešenie bez odpadu a poskytuje prirodzenú vôňu, ktorá prevonia celý domov. Takéto stromčeky majú neporušený koreňový systém, a preto môžu byť po Vianociach presadené do záhrady, ak pominú mrazy. Pri správnej starostlivosti a pravidelnom presádzaní si tak môžete vianočný stromček v kvetináči používať mnoho rokov. Existujú desiatky druhov smrekov, jedličiek, borovíc a pre odvážnejších aj cypruštekov a cédrov, ktoré sú vhodné do našich klimatických podmienok.
Starostlivosť o živý vianočný stromček
Ak chcete, aby vám živý vianočný stromček vydržal svieži čo najdlhšie, musíte sa oň dobre starať. Správna starostlivosť je kľúčová pre jeho dlhú životnosť a krásny vzhľad počas celých sviatkov.
Príprava a umiestnenie
Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu do vykúrenej obývačky. Doprajte mu čas na aklimatizáciu - presuňte ho postupne z vonku do garáže (pár dní) a potom do chladnej chodby (pár dní). Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý koláčik. Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu. Stromček umiestnite do chladnejšej miestnosti, ďalej od priamych zdrojov tepla, ako sú radiátory či krby, pretože teplé prostredie urýchľuje jeho vysychanie.
Polievanie
Stromček potrebuje dostatok vody. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne! Jedle môžu spotrebovať až liter vody denne. Absolútne kľúčové je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a stromček by ste museli vybrať a znova rezať.
Internet je plný "zaručených" receptov starej mamy, ako udržať stromček čerstvý, no mnohé sú mýty:
- Cukor alebo med (alebo Sprite): V stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní, ktoré upchajú kapiláry v kmeni a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
- Aspirín: Kyselina salicylová síce funguje ako konzervant, ale nie je efektívna pre stromček.
- Bielidlo alebo vodka: Alkohol alebo chlór síce zabijú baktérie, ale v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.
Jediné, čo váš stromček naozaj potrebuje, je čistá, čerstvá voda. Nič viac, nič menej.
Upevnenie a bezpečnosť
Základom je kvalitný, ťažký stojan. Zvoľte dostatočne pevný a široký stojan, ktorý bude schopný udržať nielen stromček, ale aj vodu. Po umiestnení stromčeka do stojana skúste stromček jemne nakloniť, aby ste sa uistili, že pevne drží. Pravidelne kontrolujte káble na svetielkach na stromček. Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
Starostlivosť o stromček v kvetináči
Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina, ale vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. V teple môže zostať maximálne 7-10 dní. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, je zle. Počas pobytu v teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť rovnakou cestou späť - postupne do chladu a až pominú mrazy, môžete ho vysadiť do záhrady.
Hmyz na stromčeku
Rozsvietite stromček a zistíte, že po vetvičkách lezú malé chrobáčiky alebo pavúčiky? Upokojte sa, je to normálne. Stromček rástol vonku v lese alebo na plantáži a je prirodzeným domovom pre drobný hmyz (ako sú vošky, roztoče, drobné pavúky), ktoré na ňom zimujú. Nie sú nebezpeční, sú viazaní na stromček a nezačnú vám napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
Živý vs. umelý vianočný stromček: Ekologické aspekty
Otázka, či ostať pri živom stromčeku, alebo si kúpiť umelý, ktorý vydrží niekoľko sezón, je v súčasnosti veľmi aktuálna. Mnohé ekologicky mysliace rodiny vsádzajú na istotu a investujú do umelých stromčekov. Je však dokázané, že živé vianočné stromčeky sú oveľa ekologickejšie ako stromčeky umelé.
Prínos živých vianočných stromčekov
Živé vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch. Pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach (často na pôde nevhodnej pre iné plodiny). Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Po Vianociach sú 100% biologicky rozložiteľné a vrátia sa do prírodného cyklu. Ich prínos pre životné prostredie zahŕňa produkciu kyslíka, ochranu pôdy pred eróziou a vytváranie mikroklímy počas celej doby rastu, ako aj poskytovanie životného priestoru pre rôzne druhy živočíchov. Pri kompostovaní sú plne rozložiteľné, po zoštiepkovaní môžu byť využité aj na energetické účely.
Nevýhody umelých vianočných stromčekov
Umelý stromček je ropný produkt, väčšina sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Sú s ním spojené nevýhody z hľadiska ekológie, ako je energeticky náročná výroba plastov, používanie toxických prísad, vznik škodlivín, vyčerpávanie prírodných zdrojov, možný obsah ťažkých kovov a negatívny dopad na zdravie. Umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží, a po skončení životnosti predstavuje dlhodobú záťaž pre životné prostredie. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Legislatíva a pestovanie na Slovensku
Všade vo svete sa na pestovanie vianočných stromčekov využívajú plantáže. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a vianočné stromčeky možno pestovať iba na lesných pozemkoch, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania (napr. pod elektrovodmi alebo na plochách lesných škôlok), alebo na poľnohospodárskej pôde nižšej kvality s povolením o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre tento účel.
Zlikvidácia vianočného stromčeka
Sviatky sa skončili, stromček splnil svoju úlohu. Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré putujú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať a použiť na vlastný kompost.
Vianočné trhy a verejné stromčeky
V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia, kde dotvárajú atmosféru sviatočného obdobia. V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy. Ich história siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia, a postupne sa rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy a sveta.