Pohyblivý drevený Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je unikátne dielo majstra rezbára Jozefa Pekaru, rodáka z Rajeckých Teplíc. Tento originálny betlehem, ktorý vznikal pod rukami šikovného majstra viac ako 15 rokov, predstavuje nielen tradičnú scénu Kristovho narodenia, ale aj bohatú históriu, zvyky a pracovné činnosti slovenského ľudu.
Dielo je umiestnené v obci Rajecká Lesná, v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie.
Život a dielo majstra Jozefa Pekaru
Jozef Pekara sa narodil 15. júla 1920 v Borskom Petre. Býval v obci Šuja pri Rajci a neskôr v Rajeckých Tepliciach. Jeho vzťah k drevu a práci s ním nebol náhodný a rozvíjal sa už od detstva. Okolité lesy a rezbárske prostredie regiónu prirodzene formovali jeho profesijnú cestu. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján sa vyučil za rezbára. Sám Jozef dostal dláta ako desaťročný.
Do učenia šiel k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému (1879 - 1956), pod ktorého vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinul kreatívny prístup k tvorbe. Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovo-umeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950. Činnosť družstva bola zameraná na produkciu rezbárskych výrobkov na základe požiadaviek architektov, výtvarníkov a trhu. Sakrálna tvorba bola vtedajším režimom tolerovaná len čiastočne.
Zrod myšlienky Slovenského Betlehema
Po odchode do dôchodku v roku 1980 sa majster Pekara pustil do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. V tom čase sa začal rodiť Slovenský betlehem. Myšlienka betlehema, kde by biblické výjavy a exotickú krajinu nahradil výjavmi z minulých rokov Slovenska, ho prenasledovala už viac rokov počas pôsobenia vo výrobnom družstve Rezbár v Rajci. Ako sám Jozef Pekara spomínal: „Keď som sa dostal na zaslúžený odpočinok, tak som mal čas rozmýšľať nad tým. Pustiť sa do tejto práce znamenalo veľké riziko, ale veľmi som túžil betlehem dokončiť. Pätnásť rokov som premýšľal, stružlikal, projektoval. Aj pochybnosti sa ma občas chytali. Ale keď som spravil strednú časť s majestátnym Kriváňom, mohlo sa to stať symbolom krásy Slovenska.“
Majster uvažoval len o zachytení stredného a severného Slovenska. V myšlienke slovenského betlehema ho však podporoval dôstojný pán Vojtech Valent, ktorý sľúbil zabezpečiť financie na budovu, kde bude dielo umiestnené, a trval na zachytení celého Slovenska. On bol prvý, kto prišiel s myšlienkou vytvoriť Slovenský Betlehem ako stálu súčasť pútnického miesta Rajecká Lesná a nadchol pre ňu aj svojho staršieho spolužiaka Alexandra Klabníka a kanonika Pavla Šadláka. Bohužiaľ, otec Valent sa už nedožil vysviacky betlehemu.
Slovensky Betlehem v Rajeckej Lesnej
Popis a rozsahy Slovenského Betlehema
Slovenský betlehem je impozantné drevorezbárske dielo s rozmermi 8,5 metra na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku. Tieto rozmery ho zaraďujú medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Celkovo je tu rozmiestnených približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.
Téma a zobrazenie
Expozícia zobrazuje okrem Kristovho narodenia v Betleheme aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, kde je zachytený život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu.
- Tradičné činnosti a postavy: pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári, kováči.
- Dominantné pamiatky: hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a Žiline.
- Prírodné symboly: V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.
- Moderné stavby: Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako napríklad most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.
Proces tvorby figúrok a mechanizmov
V maličkej dielničke sa rodili jednotlivé figúrky a projektoval sa celkový plán. Vyrezanie jednej statickej figúrky trvalo majstrovi približne tri dni. Ak sa však figúrka mala pohybovať, proces bol náročnejší: „Musel som jej urobiť pohyblivé ruky, či nohy, a tak som neraz kľačal, aby som zistil, aké pohyby má napríklad drevorubač pri pílení dreva. Podľa toho som robil pevné telo a osobitne pohyblivé ruky. Takáto postavička mi trvala aj týždeň.“ Problémy mal majster aj s prevodmi a tempom pohybov.
Verejné sprístupnenie a uznanie
Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie Slovenského betlehema sa uskutočnilo 26. novembra 1995, na nedeľu Krista Kráľa. V ten deň bola sprístupnená prvá časť diela - oblasť Stredoslovenského kraja. Betlehem slávnostne otvoril a požehnal nitriansky diecézny biskup, Ján Chryzostom kardinál Korec. Kardinál Korec bol aj jedným z prvých oficiálnych hostí, ktorí videli betlehem ešte v majstrovej dielničke. Na jeho otázku, čo na dielo hovorí, odpovedal: „Toto je naše Slovensko tak, ako ho vidíte vy. Ľuďom sa to bude páčiť. Je to veľmi krásne.“ V nasledujúcich rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Východoslovenského a Západoslovenského kraja, pričom celkové dokončenie diela je niekedy uvádzané v roku 2000.
Slovenský betlehem vzbudil záujem už od začiatku prevádzky. Navštevujú ho ľudia zo všetkých častí Slovenska, ako aj zahraniční návštevníci, najmä zájazdy z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Nemecka. Toto unikátne dielo navštívili aj veľvyslanci z Japonska, Kanady, Izraela a mnohé známe osobnosti Slovenska, vrátane manželky bývalého prezidenta Emílie Kováčovej, bývalých prezidentov Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča, Andreja Kisku, cirkevných predstaviteľov ako Jozef kardinál Tomko, a osobností kultúrneho života.
Kontext a umelecká kritika
V médiách sa objavujú informácie, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami alebo najväčší betlehem na svete. Aj keď ide o jedinečné dielo a je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete, tvrdenia o jeho absolútnej jedinečnosti sú niekedy nepresné a nadnesené. Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je však mimoriadne náročné a dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva.
Betlehemárska tvorba často využíva štylizáciu postáv do krojov a miestneho ošatenia svojej doby, ako aj stavebné tvaroslovie lokálnej architektúry. Príkladom je tvorba strážnického rezbára Františka Gajdu, ktorého betlehemy zobrazovali postavy v ľudovom ošatení Slovácka v zodpovedajúcej scenérii, a to ešte skôr, než začal majster Pekara pracovať na Slovenskom betleheme.
Pre majstra Pekaru bol pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem v Česku, ktorý reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale. Tento drevený mechanický betlehem s rozmermi 7 x 3 x 2 m má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu s rôznymi remeselnými a poľnohospodárskymi činnosťami. Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 2,5 x 3 m je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Odborná výtvarná kritika však poukazuje na to, že hoci Slovenský betlehem Třebechovický prekonáva rozmerovo, Třebechovický betlehem má z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a vyššie kvalitatívne výtvarné meradlá.
Kritici tiež uvádzajú, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. Reprodukovanie obrazu podľa fotografie je na nižšej priečke umeleckého rebríčka ako autorské spracovanie. Diskutovanou témou je aj nedodržanie pomerového meradla budov v jednej úrovni, čo môže znižovať dojem perspektívy. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie, čo môže pôsobiť "nástenkovo". Napriek tomu je zrejmé, že majster si dal záležať na reálnom stvárnení pohybu, hoci aj tu sa nájdu slabšie miesta, napríklad v zobrazení kopáčok s natiahnutými rukami.
Návštevné informácie
Slovenský betlehem je prístupný pre verejnosť po celý rok, nielen počas vianočného obdobia. Nachádza sa len pár kilometrov od Rajeckých Teplíc, približne 13 km, čo autom trvá do 15 minút smerom na Prievidzu. Keďže sa betlehem nachádza vedľa baziliky, sú tu pravidelne organizované kresťanské púte. Vstup do expozície je zdarma a otvorená je počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov.
Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský Betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Rajecká Lesná, kedysi známa ako Frivald, je situovaná v južnej časti Malej Fatry. Okolie Rajeckej doliny ponúka možnosti pre turistiku a cyklotúry, ako aj ďalšie zaujímavosti vrátane Chráneného šujského rašeliniska, nazývaného aj Čierne blato, ktoré je unikátnym ekosystémom.