Slovenský betlehem je monumentálne rezbárske dielo, ktoré vytvoril majster Jozef Pekara. Toto impozantné dielo je umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva (známom aj ako Dom Božieho narodenia) v obci Rajecká Lesná. Dielo bolo slávnostne sprístupnené verejnosti 26. novembra 1995.
Počiatky vzniku majstrovského diela
Majster Pekara začal s výrobou diela po odchode do dôchodku v roku 1980. Jeho zámerom bolo vytvoriť dielo, ktoré by bolo odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, ako aj prejavom jeho zručností rezbára a konštruktéra. Vznik Slovenského betlehema si vyžiadal pätnásť rokov práce.
Rozmery a obsah expozície
Celkové rozmery Slovenského betlehema sú pôsobivé: 8,5 metra dĺžky, 2,5 metra šírky a 3 metre výšky. Expozícia nezobrazuje len tradičnú scénu Kristovho narodenia, ale aj bohatú históriu slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, pričom stvárňuje bežný život a pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Okrem toho sú tu zastúpené aj dominanty hradov, katedrál, vrchov a moderné stavby.
Zobrazené slovenské dominanty a regióny
V betleheme nájdete vyrezané slovenské dominanty, ako napríklad hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava a zámok Bojnický. Zastúpené sú aj katedrály ako Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice a mestá ako Levoča. V pozadí sa týči symbol slovenskej krajiny - vrch Kriváň. Medzi moderné stavby patria napríklad most SNP v Bratislave. Scéna Božieho narodenia je začlenená do obce Rajecká Lesná.
Zobrazenie života a remesiel
Betlehem zachytáva život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu. Medzi stvárnené činnosti patria napríklad pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári či kováči.
Otvorenie a požehnanie diela
Slovenský betlehem bol slávnostne otvorený a požehnaný 26. novembra 1995, na nedeľu Krista Kráľa. Požehnanie vykonal nitriansky diecézny biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec. Verejné otvorenie sa uskutočnilo v deň otvorenia.
Jedinečnosť a porovnanie s inými betlehemami
Hoci sa v médiách objavujú nepresné a nadnesené tvrdenia o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami na svete, Slovenský betlehem je napriek tomu jedinečný. Je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete.
Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr predstavujú mimoriadne náročnú úlohu. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy najmä ľudového rezbárstva.
Betlehemárska tvorba bežne pozná štylizáciu postáv do dobových krojov a využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry. Ako príklady možno uviesť tvorbu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, českého podkrkonošia a iných regiónov. Príkladom je tvorba strážnického rezbára Františka Gajdu, ktorého postavy v betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii.
V Múzeu Jindřichohradecka v Česku sa nachádza Krýzov betlehem, ktorý s dĺžkou 17 metrov je pravdepodobne najväčším mechanickým betlehemom na svete (hoci nie je celý z dreva). Pre majstra Pekaru bol však pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem. Tento drevený mechanický betlehem v Česku s rozmermi 7 x 3 x 2 m, má rozšírenú scénu okolo centrálneho motívu narodenia, s pohybovo stvárnenými remeselnými a poľnohospodárskymi činnosťami. Je veľmi pravdepodobné, že majster Pekara, ako profesionálny rezbár, toto dielo poznal a bolo preňho motivačné. Třebechovický betlehem reprezentoval Česko-Slovensko na svetovej výstave EXPO v Montreale v roku 1967 a mal za sebou aj cestu po slovenských mestách.
Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 m bolo jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie Třebechovického betlehema. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na jeho stranu.
U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“, čo je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo; pri Slovenskom betleheme nie sú dodržané pomery budov v jednej úrovni, čo spôsobuje stratu dojmu perspektívy. Vzniká podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre ich umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) sú dodržané.
Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení postáv, ktoré držia motyky v natiahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v lakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe pôsobia strnulo.
Informácie o autorovi
Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný. Do učenia sa dostal k vychýrenému rezbárskemu majstrovi Jozefovi Brieštenskému, pod ktorého vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopností kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomu sa Jozef Pekara stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950. Po odchode na dôchodok si majster plní dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“ - dielo, kde budú sústredené všetky doterajšie skúsenosti, jedinečné, reprezentatívne a slovenské.
Financovanie a správa
Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského Betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský Betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad.
Slovenský Betlehem Rajecká Lesná
Dodatočné informácie o Rajeckej Lesnej
V okolí Slovenského betlehema sa nachádzajú potraviny a Hostinec u Hromadov. Rajecká Lesná je pútnickým miestom a neďaleko betlehema sa nachádza kalvária s krížovou cestou. Lyžiarske stredisko Rajecká Lesná sa nachádza v Malej Fatre. V Rajecko-lesnianskej doline tryská prúd vody do výšky približne 10 metrov. Mestské múzeum v Rajci poskytuje informácie o histórii mesta Rajec a prírodných pomeroch Rajeckej kotliny. Termálne kúpalisko Veronika sa nachádza v meste Rajec. Medzi známe vrcholy v Lúčanskej časti Malej Fatry patrí vrch Kľak. Prečínska skalka je chránená prírodná pamiatka.